Nedávno som prednášal v časti krajiny, ktorá je známa svojím nepriateľstvom voči evanjeliu. Zakladanie zborov je tam ťažká práca. Malý počet konfesionálne silných zborov napreduje, ale pomaly. Obdivujem týchto pastorov, evanjelistov a zakladateľov zborov viac, než to dokážem vyjadriť; je pre mňa potešením a výsadou tráviť s nimi čas.
Pri jedle s niekoľkými z nich jeden pastor povedal: „Dobre viem, že možno budem celé roky slúžiť v ohnisku ťažkej opozície, ktorá sa môže skôr zhoršiť, ako zlepšiť. Ale predpokladajme, že vypukne skutočné prebudenie, či už v jednom zbore alebo vo väčšom regióne. Aké by mali byť moje priority?“
Skvelá otázka – prinajlepšom preto, že tento brat neprepadol pesimizmu. Aj keď verne pracoval v dňoch malých vecí, zachoval si dôveru, že Pánova ruka nie je prikrátka, aby nemohol zachraňovať. Pastor má celkom dobrú predstavu o tom, ako vyzerá zbožná služba, keď je opozícia intenzívna, ale uvažoval, ako by sa mali zmeniť jeho priority, keby ho Pán vo svojom milosrdenstve navštívil s požehnaním reformácie a prebudenia.
Párkrát som sa ocitol na prahu takéhoto navštívenia. V rokoch 1970-71, keď sa takzvané kanadské prebudenie prehnalo časťami západnej Kanady – vyvolané službou, ktorú viedli dvojčatá Suterovci -, som slúžil ako pastor zboru v Britskej Kolumbii. Bol som svedkom nevídaného (pre Quebec) rozmnoženia asi 35 francúzsky hovoriacich zborov na necelých 500 v priebehu ôsmych rokov (1972 – 1980).
Čo je však dôležitejšie, snažil som sa čítať niektoré z dejín prebudení v rôznych kútoch sveta, čiastočne preto, aby som sa zamyslel, čo je skutočne Božie a čo nie. Na základe mojich skúseností, čítania a chápania Písma uvádzam svoj zoznam toho, čo robiť a čo nerobiť, keď príde prebudenie.
1. Čítajte serióznu literatúru o skutočnom a falošnom prebudení.
Nemôžete urobiť nič lepšie, ako začať s knihami Věrné vyprávéní o podivuhodném díle Božím a A Treatise Concerning the Religious Affections, obe samozrejme od Jonathana Edwardsa. Hoci je Edwards pozoruhodne otvorený rôznym prejavom, skutočnou skúškou nikdy nie je prejav, ale skôr spravodlivosť zameraná na Boha a poctivosť založená na evanjeliu.
Približne sto rokov po Edwardsovi niektoré „prebudenia“ v Kentucky a inde priniesli po deviatich mesiacoch neúmerný počet nemanželských pôrodov. Dá sa uhádnuť prečo: emocionálna intenzita sa často spája s ľudskou dôvernosťou, ktorá, ak nie je od Boha, skôr plodí deti, ako by plodila spravodlivosť. Znalosť zneužívania ľahko plodí povýšenecký cynizmus, zatiaľ čo zamilovanosť do prebudenia ľahko plodí naivitu. Nebuďte cynickí, nebuďte dôverčiví, buďte rozvážni.
2. Skúmajte svoje vlastné srdce.
Strážte svoje srdce a rozdúchavajte plamene osobnej oddanosti Kristovi. Hojne využívajte bežné prostriedky milosti. Namiesto spoliehania sa na intenzitu prebudenia sa stále znova a znova obracajte k čítaniu Biblie, modlitbe, sebaskúmaniu a vyznávaniu, umŕtvovaniu vlastných záujmov, radostnému zameraniu na kríž, vernej evanjelizácii, službe a dychtivému očakávaniu slávy, ktorá ešte len príde.
Ak sa namiesto toho budete spoliehať na to, že vás bude živiť prebiehajúce hnutie prebudenia, a budete ignorovať bežné prostriedky milosti, pravdepodobne vyhoríte v horúčkovitej honbe za tým, čo je síce okamžite uspokojujúce, ale nie veľmi výživné.
3. Nasmerujte energiu ľudí k Ježišovi.
Keď príde prebudenie, veľké množstvo ľudí prejavuje bezhraničnú energiu pre Božie veci. Vo svojej úlohe služobníka evanjelia nasmerujte túto prekypujúcu energiu na štúdium Biblie a modlitbu, na spoločné uctievanie, ktoré je plné Slova – nie na zážitky prebudenia, ale na samotného Ježiša. Časy prebudenia sú jasnou výzvou na zvýšené nasadenie vo výkladovom kázaní, nie zámienkou na neformálne rozhovory posiate zbožnými klišé.
Jednou z veľkých vecí, ktoré sa stali v súvislosti s quebeckým hnutím, bolo prezieravé založenie SEMBEQ (Séminaire Baptiste Évangélique du Québec), ktoré sa stalo kanálom pre teologické a pastoračné vzdelávanie tejto a nasledujúcich generácií. Je ľahké spomenúť si na úprimné zbožné hnutia, ktoré ustrnuli v hlúposti a hrejivej nostalgii, pretože uvoľnená energia nikdy nesmerovala k vzdelávaniu.
4. Vynechajte z toho médiá.
Je zrejmé, že to zvyčajne nie je možné a dokonca sa to ani neodporúča – ale snažte sa o to. Ak z Božej milosti slúžite v čase veľkého požehnania, neoznamujte to, „nenafukujte“ to a nepropagujte to. V každom prípade pracujte na jeho rozširovaní, ale skôr službou, vyučovaním a kázaním než reklamnými trikmi.
Nakoniec si vás, samozrejme, médiá nájdu. Vtedy musíte na otázky odpovedať so sebazaprením, s veľkým dôrazom na nedostižnú Božiu milosť a s vytrvalým odmietaním propagácie „hviezd“ a „celebrít“. Urobte všetko pre to, aby ste sa vyhli „odborníkom“, ktorí hromadne prichádzajú a snažia sa prebudenie analyzovať a „chytiť“ ho, aby ho preniesli niekam inam.
Jednou z veľkých výhod, ktorú mali tí, ktorí sa podieľali na práci v Quebecu v rokoch 1972 až 1980, bola jazyková bariéra: väčšina hlasov americkej tlače nevedela po francúzsky natoľko, aby zistila, o čo ide. Dnes sa, samozrejme, najrýchlejšie formy šírenia informácií (a tiež zlomyseľných útokov) neviažu na orgány tradične označované ako „tlač“, ale na sociálne médiá – a tým je oveľa ťažšie sa vyhnúť.
Ale medzi vedúcimi, kde máte vplyv, podporujte správne zameranie: podporujte zdržanlivosť, odmietanie zaoberať sa každým rozhorčeným blogom a tichú vytrvalosť vo vernej službe, pričom zostávajte veľmi podozrievaví voči sirénam slávy, najmä tej vlastnej.
5. Vyhýbajte sa manipulácii.
Spomínam si na spontánne svedectvo muža počas kanadského prebudenia. Bol to šťastný sveták, ktorý sa staral o svoje vlastné záležitosti, keď zrazu pocítil nutkanie vstúpiť do budovy zboru v Saskatchewane, kde sa prebudenie začalo. Tam ho pri počúvaní evanjelia zdrvilo usvedčujúce pôsobenie Ducha a bol dramaticky zachránený a premenený. Jeho svedectvo bolo podmanivé, presvedčivé, mocné – nástroj, ktorý Boh použil na to, aby priviedol iných k pokániu a viere.
Žiaľ, istý pastor (nie z tohto zboru) tohto muža vyhľadal a presvedčil ho, aby sa vydal na rečnícke turné, v rámci ktorého by sa „podelil o svoje svedectvo“ na veľkých akciách po celej Kanade. Počul som ho vo Vancouveri. Slová boli tie isté, príbeh bol ten istý, ale celé to bolo zakonzervované.
To, čo bolo spontánnym a Duchom pomazaným svedectvom, sa stalo tak trochu manipuláciou v snahe rozšíriť prebudenie aj inde. Kresťanskí vodcovia, ktorí by to mali vedieť najlepšie, sa spoliehali na dojímavé svedectvá, ktoré už neboli spontánnymi a neodolateľnými výlevmi Božej milosti, ale skôr náhradou za kázanie Krista a kríža. Ľahko by sme vedeli uviesť mnoho príkladov, kde bola porušená hranica medzi horlivosťou a manipuláciou.
6. Nikdy si nepredstavujte, že toto hnutie od Božieho Ducha závisí od vás.
Čím to je, že v 20. storočí bola Južná Kórea svedkom veľkolepého rastu počtu obrátených a teologickej zrelosti, zatiaľ čo Japonsko zápasilo s minimálnym počtom? Máme z toho usudzovať, že vodcovia v Južnej Kórei boli oveľa schopnejší alebo nadanejší ako tí v Japonsku? Prečo Joziáš predsedá národnému prebudeniu, zatiaľ čo Jeremiáš zasvätil svoj život slzám, skľúčenosti a súdu?
Ak vám Boh dá privilégium zúčastniť sa na čase veľkej obnovy, poďakujte mu za túto príležitosť, oddajte sa tomu, aby ste boli verným šíriteľom Božieho požehnania, ale nepredpokladajte – ani na chvíľu -, že Boh má šťastie, že vás má. Pestujte si pokoru.
7. Dávajte si pozor na nebezpečenstvá, ktoré sprevádzajú popularitu hnutia.
Mnohí odborníci si všimli, že dnes v mnohých častiach Severnej Ameriky počet nominálnych kresťanov pomerne rýchlo klesá. Tento vývoj je podporovaný rastúcimi spoločenskými a kultúrnymi silami, ktoré kresťanov a kresťanstvo marginalizujú a stavajú sa proti nim. Tam, kde je opozícia hojná, počet nominálnych kresťanov klesá. Je čoraz ľahšie rozoznať, kto je skutočný kresťan.
Na druhej strane však hnutie čelí novým nebezpečenstvám, keď sa stane populárnym. Nezriedka sa stáva, že reformné a prebudenecké hnutie sa spočiatku stretáva s odporom, ale akonáhle sa stane populárnym, veľa ľudí sa chce dostať na jeho palubu. A to znamená, že vodcovia musia prosiť Boha o schopnosť rozlišovať.
8. Zdržte sa čisto naturalistických vysvetlení.
Počas hnutia skutočného prebudenia a určite aj po ňom sa mnohí ľudia budú pýtať, aké okolnosti ho urýchlili. Zvyčajne je ľahké vytvoriť zoznam: modliaci sa okruh bratov a sestier, obdobie duchovného úpadku, ktoré v niektorých ľuďoch vyvolalo túžbu po obnove, kultúrne nepokoje a otrasy (v Quebecu to bola „Tichá revolúcia“) a iné. Dáva zmysel pozerať sa na takéto javy a vidieť v nich Božiu prozreteľnú r.
Napriek tomu je tu nezdravý spôsob podávania správ o týchto javoch – spôsob, ktorý vyvoláva dojem, že tieto veci samy osebe stačili na to, aby priniesli prebudenie, spôsob, ktorý naznačuje, že ak by ste tieto javy dokázali zopakovať inde, mohli by ste priniesť prebudenie aj tam.
Malé zamyslenie však naznačuje, že všetky tieto sprievodné kultúrne javy by sa mohli uskutočniť aj bez prebudenia. Nikto nepredpovedal nástup prebudenia na základe týchto javov. Boh sa nedá skrotiť. Podrobné analýzy nemusia slúžiť inému cieľu ako našej vlastnej sebapropagácii. Analýzy majú tendenciu vzbudzovať dojem, že hnutie ovládame, hoci my by sme to , samozrejme, nikdy takto hrubo nepovedali.
V každom prípade premýšľajte nad nesmierne zložitými prepleteniami dejín a kultúry. V každom prípade v nich rozoznávajte prozreteľnú Božiu ruku. Ale nechajte si dostatok priestoru na jednoduché vyznanie: „Toto je Pánovo dielo a v našich očiach je to úžasné.“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
