Ak si kresťan a rodič, nepochybne je len málo priorít, ktoré zamestnávajú tvoju myseľ viac než spasenie tvojich detí. Keď boli moje deti malé, neustále som cítil váhu tejto otázky.
Pred niekoľkými týždňami som objavil fotku, ktorú som spravil, keď mal jeden z mojich synov takmer 6 rokov. Má na nej modrú riflovú bundu, stojí pred dverami nášho domu a tráva okolo neho takmer žiari zeleňou skorej jari. Môj syn sa na nej usmieva od ucha k uchu. Práve sa vrátil z parku, ktorý je dvesto metrov od nášho domu, kde sa hral s kamarátmi. Povedal mi, že kým tam bol, poprosil Ježiša, aby ho spasil. Bol som nadšený a zjavne som sa rozhodol spraviť aj pár fotiek. Dátum na fotke je 17. apríl.
Necelý mesiac predtým si moja manželka všimla niečo podobné. 11. marca si zapísala jednu z modlitieb nášho syna. Po krátkom rodinnom stíšení pri Božom Slove sa náš syn modlil: „Bože, ďakujem, že si dovolil, aby Ježiš zomrel na kríži a aby zobral na seba trest, ktorý sme si zaslúžili my.“
Nevedel som, kedy sa môj syn stal kresťanom. On si pamätá úplne iný sled udalostí. Ale stále rád rozmýšľam nad tou modlitbou a fotkou. Znamenajú pre mňa veľa, presne tak, ako by mali.
Viesť naše deti k Ježišovi je súčasťou kresťanského rodičovstva. Ale teraz si už myslím, že to, ako veľmi ma to zaťažovalo, nebolo správne. Nerozumel som dobre tomu, čo Biblia učí o spasení mojich detí.
Začiatok behu
Ako kresťanskí rodičia sme zodpovední za výchovu našich detí v Pánovi (Ef 6). Chceme, aby sa stali kresťanmi. Chceme, aby poprosili Ježiša, aby ich zachránil od ich hriechov.
Biblia hovorí, že „každý, kto by vzýval meno Pánovo bude spasený,“ (Rim 10:13). Apoštol Pavol vzýval Pána (Sk 22:16). A takisto to robil aj hriešny mýtnik v chráme, ktorý odišiel domov ospravedlnený (Lk 18:9-14).
Na to, aby si dokončil kresťanský beh, musíš ho najprv začať. Spasenie je pre tých, ktorí “ústami vyznávajú, že Ježiš je Pán a veria vo svojom srdci, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych,“ (Rim 10:9). Obsah tohto vyznania znie podobne na rôznych stranách Božieho Slova: Odvraciam sa od svojich hriechov a dôverujem Spasiteľovi. Obrátenie má dve časti, dve strany jednej mince: pokánie a vieru (Mk 1:15; Sk 20:21; 1Tes 1:9).
Ako rodičia chceme vedieť, že naše deti sú naozaj spasené a že sú v bezpečnom náručí nášho Pána. Chceme, aby naše deti prišli na štartovaciu čiaru a začali dlhý beh viery. Chceme vedieť, že napriek tomu, že minulý mesiac sme ich pozývali, aby uverili v Krista a boli spasení, teraz ich môžeme pozvať k tomu, aby žili, ako kresťania, ktorým bolo odpustené. Ale Biblia nám ukazuje inú perspektívu.
Učiť sa bežať
Pokánie a viera – dve stránky obrátenia – neoznačujú len štartovaciu čiaru kresťanského života. Sú rytmom, ktorý udáva každý krok v tomto behu.
Ježišovi nasledovníci sa stále odvracajú od ich hriechu a obracajú k svojmu Spasiteľovi. Tak často, ako sa modlíme za náš denný chlieb, by sme mali prosiť aj o odpustenie našich hriechov (Mt 6:11-12; Lk 11:3-4). Apoštoli vyučovali, že volať na meno Pána Ježiša Krista má byť bežnou súčasťou života všetkých veriacich (1Kor 1:2). A Ján 1:12 hovorí, že každý, kto prijal Ježiša za svojho Spasiteľa (v minulosti), by mal pokračovať vo viere v jeho meno (v súčasnosti).
Ako píše Martin Luter: „Keď náš Pán a Majster Ježiš Kristus povedal: ‘Čiň pokánie’ (Mt 4:17), chcel, aby bol celý život veriacich charakterizovaný pokáním.“ Nie je to tak, že by sme kresťanský život začali vierou a potom ju zanechali a vymenili za seba-disciplínu. A nikdy neprestaneme potrebovať sa denne kajať. Naše životy by mali byť poznamenané „skutkami hodnými pokánia“ (Sk 26:20). Neustála viera a pokánie sú znakom duchovného života, ktorý začal obrátením. Viera a pokánie sú podľa Písma prítomné celý život a sú každodennou súčasťou kresťanského života.
A tak, namiesto toho, aby sme naše deti smerovali k štartovacej čiare, prečo ich jednoducho nepozvať k behu? Keď vaše 3-ročné dieťa odmietne poslúchať, môžete robiť všeličo, ale môžete skúsiť povedať aj toto:
Neposlúchať maminku a ocka je hriech. A keď hrešíš, neposlúchaš Boha. Môžeme spolu povedať Bohu, že je nám to ľúto, že ho neposlúchame, a poprosiť ho o odpustenie. On poslal Ježiša, aby zobral naše hriechy. Poprosme ho, aby zmenil tvoje srdiečko a pomohol ti poslúchať.
Potom veďte svoje dieťa, aby sa modlilo za srdce, ktoré chce dôverovať Ježišovi a poslúchať ho.
Sústreď sa na odmenu
Vaše 3-ročné dieťa nemusí rozumieť tomu, čo mu hovoríte. Ale učíte ho, že existuje Boh a že tento Boh má pravidlá a očakáva našu poslušnosť a že tento Boh poslal svojho Syna, aby priniesol odpustenie tým, ktorí sa k nemu obrátia. Učíte ho viere a pokániu, ktoré by malo priniesť ovocie novej poslušnosti. Našou úlohou ako rodičov je kultivovať pôdu sŕdc našich detí, sadiť semienka Božej pravdy a lásky – a modliť sa, aby do týchto sŕdc Duch svätý priniesol život.
Neexistuje žiadna zázračná formulka, ktorá privedie deti ku Kristovi. Ale vďaka Božej milostivej láskavosti sa možno aj tvoje deti obrátia od tmy ku svetlu. A potom, v nejakom bode, začnú verejne potvrdzovať svoju vieru v Krista.
Takže, áno, je dôležité, aby vaše deti volali na Pána. Ale nie je dôležité, aby ste poznali konkrétny dátum, kedy s tým začali. Neučíme ich, ako sa stať zachránenými; učíme ich ako činiť pokánie a veriť. Koniec koncov, ich nevedieme len k tomu, aby svoj kresťanský život začali, ale aby aj dokončili celý svoj beh. Medzitým ich pozývame, aby bežali – každodenne, nedokonalo, z Božej milosti – celý čas, až do konca.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
