Kresťanský život

Ako vychovávať radikálne deti

Dnešné médiá si privlastnili slovo „radikálny“. Vo svojom latinskom origináli toto slovo znamená „korene“. Ako napríklad korene stromu.

V tomto zmysle, kresťanskí rodičia skutočne dúfajú, že sa im podarí vychovať „radikálne“ deti. Ako naše deti rastú, chceme, aby rástli do hĺbky – aby sa zakoreňovali vo viere.

Hlboké korene

Prečo by sme mali čakať roky, kým sa s našimi deťmi budeme rozprávať o teologických pokladoch akými sú Trojica, Božie atribúty, celý príbeh Biblie či jednota s Kristom? Deti sú oveľa chápavejšie, než si často myslíme. Aj vo veľmi malom veku dokážu absorbovať a interpretovať myšlienky o svete okolo nich.

Keď malo jedno z našich detí okolo 4 rokov, spýtal som sa: „Čo sa deje s jedlom, keď ho zješ?“ Odpoveď bola: „Myšky v mojom brušku ho zjedia.“ Čo vo mne samozrejme vyvolalo ďalšiu otázku: „Ako sa myšky dostali do tvojho bruška?“ Odpoveď: „Cez moje vrecká.“ (Samozrejme.)

Hoci tieto odpovede nie sú správne, naznačujú, že deti stále spracovávajú a snažia sa pochopiť ich pohyb vo veľkom svete okolo nich. A je našou úlohou, aby sme ich na tejto ceste sprevádzali, aby sme im ukazovali na pravdy, ktoré si možno nevšimli, alebo si ich vysvetlili po svojom. Chceme, aby spoznali Pána, Slovo, ktoré napísal a svet, ktorý stvoril.

To znamená, že ako rodičia sa tiež musíme učiť a musíme dovoliť, aby nás pravidelné čítanie Božieho Slova formovalo. Aj my potrebujeme vytvoriť vo svojom živote priestor na dobré knihy o Písme alebo teológii. Môžeme napríklad využiť dochádzanie do práce na počúvanie nápomocných podcastov či audiokníh. Pretože tak ako vo všetkom ostatnom, nemôžeme rozdávať niečo, čo sme najskôr neprijali.

Zakoreňme sa teda aj my hlbšie do evanjelia – a potom pomáhajme našim deťom v tom istom procese.

Silné stromy

Z hlbokých koreňov rastú silné stromy. Radikálna sila je potrebná na to, aby boli naše deti schopné odolať víchriciam kultúry, ktoré sa snažia pokriviť naše deti tak, aby žili podľa hodnôt sveta okolo nich. No ak má strom pevný koreňový systém, môže vydržať aj tie najdesivejšie búrky.

Starať sa o takýto druh sily je náročné, no rodičia môžu pre to spraviť niekoľko vecí.

Po prvé, tvoje deti potrebujú vedieť, že aj ty si hriešnikom – a potrebujú vedieť, že to o sebe vieš aj ty sám. Ak naše inštrukcie väčšinou znejú: „Musíš… Mal by si,“ potom možno komunikujeme aj veci, ktoré ani nechceme. V lepšom prípade sa nám darí naše deti jednoducho volať k tomu, aby sa pridali k nám v tom, ako kráčame po ceste učeníctva. „Nasleduj ma tak, ako ja nasledujem Krista“ (1Kor 11:1).

Deti pravidelne potrebujú počuť to, že používame slovo „my“. V ich ušiach musí často znieť naše priznanie: „Ja tiež hreším a tiež sa musím obrátiť ku Kristovi v pokání a viere.“ Rozprávajte sa so svojimi deťmi napríklad o tom, ako sa vám darí narábať s vlastným hnevom a aké modly tento proces odhaľuje vo vašom živote. Buďte im príkladom v tom, ako to vyzerá, keď niekoho prosíme o odpustenie a keď odpúšťame. Z prejavov našej slabosti, bude Boh budovať ich silu.

Po druhé, vaše deti budú nachádzať silu v tom, keď objavia dobrotu a vernosť Boha v stvorení a v histórii. Ako deti a tínedžeri rastú, začnú sa zaujímať o to, či je to, čo sme ich učili, skutočne pravdivé – alebo či je to len nejaký zvláštny pohľad na svet, ktorý má len ich rodina a pár ďalších ľudí. Môže kresťanstvo zvládnuť rýchle prúdy reálneho života, alebo musí zostať v plytkých pomalých vodách, len aby nekleslo na dno?

Je nutné, aby sme pohľad, ktorý majú naše deti (aj my sami) na Boha zakotvili v stvorenom svete a historických faktoch. Hriech oddeľuje – ľudí od Boha, ľudí od seba navzájom a oddeľuje nás aj od dobroty stvoreného poriadku. Vo veľkej dráme záchrany Boh zjednotil všetky veci v Kristovi. A tak ako rodičia musíme tiež túžiť zjednocovať to, čo hriech rozdelil. Prakticky to môže znamenať, že potrebujeme ďalšej generácii odkomunikovať spojenie medzi Božou dobrotou a zázrakmi vedy, výkonmi atletiky, či radosťou z komunikácie. Pomáhame našim deťom, aby videli západy slnka, príbehy, sladkosti či spánok – a vzdávali za ne vďaku Stvoriteľovi všetkých dobrých vecí? Keď im pomôžeme spájať tieto dary s Darcom, podarí sa nám zbaviť sa veľkého klamstva o tom, že kresťanstvo je len voliteľný doplnok reálneho života. Kristus nie je iba časťou nášho života, on „je tvojím životom“ (Kol 3:4).

Muži a ženy takto žili počas celej histórie. Nestojíme vo svojej viere sami. Rodičovská múdrosť sa snaží chrániť naše deti od ničiacich aspektov dominujúcej kultúry okolo nás, no neizolujme naše deti v kresťanskej subkultúre, ktorá im takmer nedovolí skutočne nadviazať na dedičstvo kresťanstva v celej našej kultúre. Mená našich predchodcov sú silné a rôznorodé – často ich niesli ľudia, ktorí sa aj v mnohom mýlili – muži a ženy ako Martin Luther, Sarah Edwards, John Bunyan a Amy Carmichael by mali byť v našich rodinách známi. Bohom daná radikálna sila nie je v histórii ničím nová.

Malé semienka

Je ľahké vychovávať radikálne deti? Určite nie. Čo i len zahliadnuť radikálnu hĺbku a radikálnu silu v našich deťoch sa nám môže zdať na míle a roky vzdialené. No každý deň predstavuje príležitosť sadiť semienka.

Na tej úplne najjednoduchšej úrovni môžeme rozhovory o Bohu viesť kedykoľvek počas dňa. Ako rodičia sme predsa tými najdôležitejšími učeníkmi, ktorých Boh našim deťom dal.

Existuje veľké množstvo materiálov, ktoré nám môžu pomôcť (niektoré z uvedených sú dostupné iba v angličtine). Nasledovné knihy môžu pomôcť tvojej rodine sadiť malé semienka pomocou rôznych rozhovorov:

Ako to opísal Pavol: „Ja som sadil… ale Boh dal vzrast“ (1Kor 3:6). A preto sa musíme rozprávať, rozprávať, rozprávať, no zároveň aj modliť, modliť, modliť.

Ako rodičia nebudeme schopní naučiť naše deti všetko, čo by sme chceli alebo všetko, čo by naše deti potrebovali. Ale môžeme sadiť semienka a modliť sa, aby im Boh pomohol vyrásť ako silným stromom s hlbokými koreňmi.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Champ Thornton

je americký kazateľ a spisovateľ. S manželkou Robben majú tri deti.