Definícia
Zachraňujúca viera je viera, ktorá nielen pozná a chápe fakty o evanjeliu Ježiša Krista, ale taktiež dôveruje výlučne osobe a dielu Ježiša Krista na spásu.
Zhrnutie
Hoci viera sa môže používať rôznymi spôsobmi, zachraňujúca viera je viera, ktorá nielen pozná a chápe fakty o evanjeliu Ježiša Krista, ale taktiež dôveruje výlučne osobe a dielu Ježiša Krista na spásu. Historická viera chápe tvrdenia Písma a dočasná viera akoby im na istý čas dôverovala, ale zachraňujúca viera je pevné presvedčenie a dôvera v osobu a dielo Krista. Démoni síce chápu a rozumejú faktom o Bohu a Ježišovi Kristovi, ale pre túto vieru sa trasú. U kresťanov viera vedie k radosti a dôvere v Božiu dobrotu a milosť, ktorá udeľuje spasenie cez Ježiša Krista bez ohľadu na skutky, dokonca bez ohľadu na ovocie, ktoré viera prináša.
Biblia je plná zmienok o viere. List Hebrejom 11 vyniká ako veľká „galéria viery“, kde autor vyzdvihuje mnohých starozmluvných svätých, ktorí vložili svoju vieru do zasľúbenia evanjelia. Čo je však vlastne viera? A prečo teológovia pridávajú prídavné meno zachraňujúca? Inými slovami, čo je to zachraňujúca viera?
Definícia
Najjednoduchšia a najzákladnejšia definícia viery pochádza z Listu Hebrejom: „Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme“ (Heb 11:1). Autor Listu Hebrejom podáva funkčný opis viery; v tomto prípade je viera vierou v to, čo nemožno vidieť, napríklad v Boha, alebo ako autor zdôrazňuje, v Božie stvorenie sveta z ničoho (Heb 11:3). Stvorenie z ničoho (creatio ex nihilo) prijímame na základe viery, pretože sa nemôžeme vrátiť na začiatok a osobne pozorovať Boží stvoriteľský čin. Keď však spojíme učenie o viere so spasením (záchranou), definícia sa stáva konkrétnejšou. Zachraňujúca viera je presvedčenie spôsobené Svätým Duchom o pravdivosti evanjelia a dôvera v Božie sľuby v Kristovi (táto definícia pochádza z Louis Berkhof, Systematic Theology: New Combined Edition, 503). Keď máme takúto definíciu, aké sú potom zložky zachraňujúcej viery? O akých ďalších druhoch viery hovorí Biblia? A ako konkrétne súvisí zachraňujúca viera s doktrínou o spasení?
Zložky
Historické chápanie spásnej viery v cirkvi obsahuje tri zložky: fakty (notitia), pochopenie faktov (assensus) a dôveru vo fakty (fiducia). Aby niekto uveril v Ježišovo zachraňujúce dielo a dôveroval mu, musí najprv poznať fakty. Musí vedieť, že Ježiš existoval ako skutočná, živá, historická osoba. Ježiš nie je mýtus ani rozprávka. Holá znalosť faktov však ešte neznamená zachraňujúcu vieru. Človek musí poznať základné fakty a porozumieť im. Inými slovami, nestačí vedieť, že Ježiš žil; človek musí pochopiť, čo Ježiš vo svojom živote urobil. Tvrdil, že je Bohom v tele (Jn 8:58), Božím Synom a rovným Bohu (Jn 5:18) a jedinou cestou, ako byť spasený: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (Jn 14:6). Nestačí však veriť, že Ježiš existuje a že vyslovil tieto tvrdenia. Hriešnik musí dôverovať Kristovým tvrdeniam – musí veriť, že Ježiš je vtelený Boží Syn a že prišiel spasiť hriešnikov svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním (Rim 1:16-17; Rim 10:9-10).
Vzťah medzi jednotlivými zložkami zachraňujúcej viery môžeme ilustrovať takto. Môžem ísť na letisko a rozpoznať skutočnosť, že predo mnou je lietadlo. Môžem uznať skutočnosť, že lietadlo a jeho pilot sa môžu rozbehnúť po dráhe a vzlietnuť do vzduchu do udržateľného letu. Dokážem študovať princípy aeronautiky a pochopiť, že keď sa vzduch rúti po zakrivenom povrchu, vzniká vztlak, ktorý umožňuje lietadlu letieť. Musím však dôverovať lietadlu a jeho pilotovi, nastúpiť do lietadla, sadnúť si na miesto a letieť lietadlom, aby som mu preukázal svoju vieru. Holé poznanie Krista a jeho tvrdení na spasenie nestačí. Musíme veriť, že on je jedinou cestou, ako byť zachránený od nášho hriechu, a jediný, kto môže dať večný život.
Iné typy viery
Zachraňujúca viera je teda pevné presvedčenie a dôvera v Kristovu osobu a dielo, ale Biblia spomína aj iné druhy viery. Teológovia hovoria o historickej viere, ktorá je holým intelektuálnym chápaním tvrdení Písma bez pôsobenia Ducha. Apoštol Pavol napríklad vyčítal kráľovi Agrippovi jeho vieru v starozákonných prorokov, ale kráľ neveril v Ježiša, o ktorom hovorili proroci (Sk 26:27-28).
Písmo hovorí aj o dočasnej viere, keď človek dočasne „uverí“ evanjeliu, ale neskôr odpadne. Tento typ viery zachytáva Kristovo podobenstvo o rozsievačovi. Rozsievač hodil semeno na kamenistú pôdu, ono rýchlo vzklíčilo, ale potom zomrelo, lebo nemalo koreň (Mt 13:5-6). Kristus vysvetľuje, že táto časť podobenstva zodpovedá tomu, kto „počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne“ (Mt 13:20-21). Kristus stavia do protikladu skalnatú a dobrú pôdu, teda to, keď človek počúva, chápe a verí v slovo a prináša ovocie (Mt 13:23). Kristus neuvádza, kto pôdu pripravuje, čo je podstatný prvok podobenstva. V širšom kontexte Novej zmluvy vieme, že Duch pripravuje pôdu srdca, aby hriešnici mohli uveriť a dôverovať Ježišovi (Ef 2:8-9; Sk 16:14). Bez zvrchovaného pôsobenia Ducha hriešni ľudia dosiahnu maximálne historickú alebo dočasnú vieru.
Tretím typom viery je viera démonov; táto kategória je podobná historickej viere. Jakub píše: „Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa“ (Jk 2:19). Inými slovami, démoni poznajú fakty – Boh existuje a je zvrchovaný nad všetkým, vrátane ich vlastnej démonickej ríše. Démoni tieto skutočnosti chápu a toto pochopenie v nich vyvoláva strach. Odmietajú však veriť a dôverovať Bohu a nie sú toho schopní bez zvrchovaného pôsobenia Božieho Ducha. Všetky tri typy viery (historická, dočasná a démonská) stoja v ostrom protiklade k zachraňujúcej viere. Prídavné meno zachraňujúca znamená, že tento typ viery je zvrchovaným dielom Božieho Ducha, ktorý zabezpečuje hriešnikovi spasenie. Aké miesto však má viera v širšom kontexte doktríny spasenia?
Záver
Spolu s Písmom musíme uznať, že viera pôsobí skrze lásku, čo znamená, že zo zachraňujúcej viery vyplýva ovocie lásky a poslušnosti (Ga 5:6). Musíme však tiež uznať, že spasenie prináša len viera, nie ovocie viery. Ako píše Pavol: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval“ (Ef 2:8-9). Ako spojiť tieto dve odlišné Pavlove myšlienky, konkrétne, že viera je činná cez lásku, ale že sme spasení vierou a nie zo skutkov (Rim 3:28; Rim 4:6)? Historické protestantské vyznanie viery zo 17. storočia poskytuje užitočné rozlíšenie. Westminsterské vyznanie viery (1647) vysvetľuje, že „hlavnými úkonmi zachraňujúcej viery sú súhlas, prijatie a spočinutie jedine na Kristovi na ospravedlnenie, posvätenie a večný život“ (XIV.ii). Inými slovami, zachraňujúca viera nezachraňuje vďaka tomu, čo robí, ale skôr vďaka tomu, v koho diele spočíva, totiž v Kristovom diele. Písmo túto skutočnosť pravidelne zdôrazňuje od samého začiatku.
Keď apoštol Pavol vykladal doktrínu ospravedlnenia, teda ako môžu hriešnici získať odpustenie svojich hriechov a právo a nárok na večný život, vrátil sa k prvým stránkam Písma a k životu Abraháma: „Ak totiž Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Lebo čo hovorí Písmo? Abrahám však uveril Bohu a započítalo sa mu to za spravodlivosť“ (Rim 4:2-3). Abrahám hľadel na prisľúbeného Mesiáša, z diaľky videl jeho deň a veril Božiemu sľubu (Ga 3:10-14; Jn 8:58). A hoci viera pôsobí cez lásku (Ga 5:6), Boh túto lásku neberie do úvahy pri ospravedlnení hriešnikov, ako to Pavol jasne vyjadruje: „Tomu, kto pracuje, mzda sa nezaratúva z milosti, ale z povinnosti. Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť“ (Rim 4:4-5). V skutočnosti Pavol opakovane zdôrazňuje kľúčovú úlohu viery, keď už len v Liste Rimanom 4 17-krát používa buď výraz „viera“, alebo „veriť“. To by malo do našich myslí a sŕdc vpísať, že zachraňujúca viera, a nie naše skutky, je to jediné, čo nás môže spasiť; nie preto, že by bola vo svojej podstate hodná našej záchrany, ale preto, že vierou prijímame Kristovo dielo a tak prijímame jeho dokonalé utrpenie a poslušnosť ako prostriedok, vďaka ktorému sme spasení. Toto je spôsob, akým boli spasení všetci hriešnici počas celých dejín spásy, a to je hlavnou myšlienkou Listu Hebrejom 11. Biblia nepozná iný prostriedok spasenia ako dôveru v Krista a spočinutie v jeho dokonanom diele. Starozákonní svätí sa pozerali dopredu na Krista a novozákonní svätí sa pozerajú dozadu na Krista, ale všetci sa držia Kristovho diela prostredníctvom zachraňujúcej viery.
Ďalšie zdroje
- Guy M. Richard, „A Picture of Saving Faith“
- J. Gresham Machen, What Is Faith?
- John Murray, Redemption Accomplished and Applied
- John Owen, Gospel Evidences of Saving Faith
- Ligonier, „What is Saving Faith?“
- Paul Carter, „What is (Saving) Faith?“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
