Dva veky

Definícia

Biblické dejiny sa delia na dva odlišné veky: vek zasľúbení, keď Boh sľubuje, že všetko napraví nastolením svojho kráľovstva a vlády prostredníctvom Mesiáša, a vek naplnenia, čo je vek, keď sa Božie zasľúbenia naplnia, v ktorom teraz kresťania žijú a ktorý bude pokračovať naveky.

Zhrnutie

Biblické dejiny sa delia na dva odlišné veky: vek zasľúbení, keď Boh sľúbil, že všetko napraví nastolením svojho kráľovstva a vlády prostredníctvom svojho Mesiáša, a vek naplnenia, keď sa Božie zasľúbenia naplnia. Starozmluvní proroci hovorili o veku naplnenia ako o „posledných dňoch“. Hoci očakávali, že tieto posledné dni prídu s Mesiášom na konci veľkého súženia a utrpenia, novozmluvní autori nám hovoria, že tieto dni prenikli do dejín už skôr, a to príchodom Ježiša Krista. Teraz žijeme v prekryve týchto vekov, vo veku „už – ešte nie“ – vo veku naplnenia, v posledných dňoch, ktoré „už“ prišli s Božím kráľovstvom cez Ježiša Krista, a vo veku zasľúbení, ku ktorému patrí utrpenie a súženie, ktoré ešte zostávajú do druhého príchodu Mesiáša Ježiša.

Lepší eden

Slovné spojenie „dva veky“ sa vzťahuje na dve odlišné epochy biblických dejín. Prvú epochu by sme mohli považovať za obdobie „zasľúbení“ – Boh sľubuje, že bude prebývať so svojím ľudom, spôsobí príchod mesiáša, založí kráľovstvo, ponúkne odpustenie hriechov, vzkriesi svätých z mŕtvych atď. Druhá epocha je vekom naplnenia a odohráva sa v období známom ako „posledné dni“ alebo „posledné časy“. Tu vystupuje do popredia eschatológia. Náš slovenský termín „eschatológia“ pochádza z dvoch gréckych slov: eschatos („posledný“) a logos („slovo“). Eschatológia je teda „náuka o posledných veciach“. Záverečnú fázu vykúpenia by sme mali považovať za „eschatologickú“, pretože sa odohráva na samom konci dejín. Stará zmluva používa na označenie tohto záverečného obdobia dejín Izraela výraz „neskoršie dni“ alebo „budúcnosť“ (napr. Gn 49:1; Nm 24:14; Dan 2:28-29,45). Všetky udalosti, ktoré sa odohrávajú v tomto období, či už ide o akty súdu alebo obnovy, sú „eschatologické“.

Hoci sa niektorí ľudia domnievajú, že tieto dve epochy možno rozoznať len v poslednej časti Starej zmluvy, dôkazy o eschatológii nájdeme už v Genezis 1 – 3. Hoci sa stvorenie považuje za „dobré“ (Gn 1:3,10,18,21,25) a Adam a Eva za „veľmi dobrých“ (Gn 1:31), zostáva v ňom prvok neúplnosti. Napríklad Adam a Eva, hoci sú dokonale stvorení na Boží obraz, môžu stále hrešiť. Aj do stvoreného poriadku môže stále zasahovať hriech. Napokon, Boh stvoril vesmír ako gigantický kozmický chrám, aby sa v ňom mohol pohybovať a prebývať v ňom blízko k ľuďom. Ak Adam a Eva poslúchnu Božie poverenie v Genezis 1:28 a jeho zákon v 2:16-17 tým, že splodia zbožných potomkov, rozšíria hranice Edenu a naplnia zem Božou slávou, budú dodržiavať jeho príkazy a premôžu zlo, potom sa zem premení na neporušiteľné stvorenie, zlo bude zničené a ľudstvo zdedí neporušiteľné telá. Boh zostúpi na zem, aby vládol a prebýval s ľudstvom po celú večnosť. To sú budúce skutočnosti podmienené dokonalou poslušnosťou. To je očakávanie Genezis 1 – 2.

Tieto očakávania veľmi súvisia s tým, čo sa stane v „posledných dňoch“. Podobne ako semeno, ktoré klíči, vyklíči a nakoniec z neho vyrastie strom, aj starozmluvné spisy začínajú eschatologickým semenom v Genezis 1 – 3 a potom sa do konca kánonu rozvinú do obrovského stromu. Obdobie „posledných dní“ nie je nesúvisiace alebo odtrhnuté od zvyšku Starej zmluvy. Je to vyvrcholenie príbehu Izraela.

Lepšia zasľúbená krajina

Starozmluvní autori a proroci predvídali čas, keď dôjde ku konečnému vykúpeniu Božieho ľudu a stvorenia. Táto druhá epocha alebo vek v živote Izraela má nastať na konci dejín. Toto obdobie predstavuje nezvratný zlom a oddelenie od predchádzajúcich udalostí. Stará zmluva nám neposkytuje presný a usporiadaný opis toho, ako sa tieto udalosti budú vyvíjať. Starozmluvní proroci zvyknú vynechávať prvky v závislosti od zámeru svojich predpovedí. Napriek tomu je všeobecný obraz toho, čo sa odohrá v „posledných dňoch“, dostatočne jasný:

1. Izrael bude prežívať obdobie intenzívneho utrpenia a súženia, ktoré vyvolá protivník posledných čias. Tento protivník oklame mnohých v Izraeli a bude prenasledovať tých, ktorí nepodľahnú jeho falošnému učeniu (Dan 11:31-35).
2. Boh porazí nepriateľov Izraela prostredníctvom Dávidovho potomka, mesiáša (Gn 3:15; 2Sam 7:13; Ž 2:8-9).
3. Ľudia prenasledovaní a umučení pre svoju vernosť Božiemu zákonu budú vzkriesení s neporušiteľnými telami a budú vládnuť s mesiášom v jeho večnom kráľovstve (Iz 25:8; Ez 37:12-13; Dan 12:1-3) a v jeho novom chráme (Ez 40-48).
4. Boh premení súčasný vesmír na neporušiteľný, na nové nebo a novú zem, ktoré budú domovom Boha a vykúpeného ľudstva (Iz 65:17; Iz 66:22).

„Posledné dni“ sa teda skladajú z pozitívnych aj negatívnych prvkov, pričom tie negatívne spravidla predchádzajú pozitívnym. Starozmluvné očakávanie konca dejín môžeme znázorniť graficky:

Boh najprv súdi a potom obnovuje. Vtedy Boh zostúpi z neba a bude prebývať s vykúpeným ľudstvom v novom stvorení po celú večnosť.

Prekrývanie vekov v Novej zmluve

Jedným z najvýraznejších rozmerov Novej zmluvy je dôraz apoštolov, na to, že „posledné dni“ prenikli do dejín. Každá novozmluvná kniha nejakým spôsobom tvrdí, že posledná epocha v dejinách Izraela sa začala cez osobu Krista. Všetko, čo Stará zmluva predpovedala, že nastane v posledných časoch, sa začalo napĺňať prvým príchodom Krista a pokračuje až do jeho druhého príchodu. Starozmluvné očakávania konca čias týkajúce sa veľkého súženia, Božieho podrobenia pohanov, oslobodenia Izraela od utláčateľov, obnovy a vzkriesenia Izraela, novej zmluvy, zasľúbeného Ducha, nového stvorenia, nového chrámu, kráľa-mesiáša a nastolenia Božieho kráľovstva sa dali do pohybu prostredníctvom Kristovej smrti a vzkriesenia.

Výraz „už – ešte nie“ sa vzťahuje na dve etapy naplnenia posledných dní. Je to „už“, pretože posledné dni začali v Kristovi, ale je to „ešte nie“, pretože posledné dni ešte neprišli naplno. Učenci na opis tohto javu často používajú výraz „inaugurovaná eschatológia“ alebo prekrývanie vekov. Nová zmluva načrtáva nasledujúcu schému naplnenia:

Krátko preskúmame dva rozmery konceptu už – ešte nie: Božie kráľovstvo a prítomnosť antikrista.

Inaugurácia kráľovstva konca čias

Veľká časť toho, čo Ježiš hovorí v evanjeliách, sa sústreďuje na ustanovenie kráľovstva konca čias, udalosti, ktorá podľa Starej zmluvy má nastať na samom konci dejín. Ježiš tvrdí, že kráľovstvo skutočne prišlo, ale jeho nasledovníci a zástupy mali problém uveriť Ježišovým ohromujúcim tvrdeniam. Ústredným bodom tejto diskusie je Ježišovo tvrdenie, že učeníci dostali „tajomstvá kráľovstva“ (Mt 13:11; Mk 4:11; Lk 8:10). Pojem „tajomstvo“ má pôvod v knihe Daniel, najmä v 2. a 4. kapitole, kde sa týka súdu nad pohanskými národmi a nastolenia Božieho kráľovstva na konci čias. Nebukadnesar sníval o obrovskej soche so štyrmi časťami, pričom každá časť predstavovala jedno zo štyroch pohanských kráľovstiev (Babylon, Perziu, Grécko a Rím). Potom sochu rozbil „kameň“, ktorý nakoniec naplnil celú zem, čo znázorňuje, že celú zem naplnilo Božie kráľovstvo (Dan 2:29-35). Prorok Daniel vyložil význam Nebukadnesarovho symbolického sna (Dan 2:36-45). Nebukadnesarov sen a jeho Danielov výklad tvoria „tajomstvo“. Božie zjavenie je teda „skryté“ (Nebukadnesar), ale neskôr „odhalené“ (Daniel). „Tajomstvo“ sa potom stáva rámcom pre chápanie zjavenia, ktoré sa vo všeobecnosti vzťahuje na učenie alebo doktrínu, ktorá obsahuje nové alebo prekvapujúce prvky.

Čo Ježiš myslí výrazom „tajomstvo Božieho kráľovstva“? V bezprostrednom kontexte Matúšovho evanjelia 13 sa „tajomstvo“ vzťahuje na podobenstvo o rozsievačovi a nasledujúce podobenstvá o kráľovstve. Starozmluvné proroctvá očakávali, že nastolenie kráľovstva na konci čias bude rozhodujúcim zvrhnutím Božích nepriateľov v jednej definitívnej chvíli na samom konci svetových dejín (napr. Gn 49:9-10; Nm 24:14-19; Dan 2:35,44-45).

To, čo robí Ježišovo učenie o kráľovstve „tajomstvom“, je kontrast so starozmluvným očakávaním kráľovstva. Jedným z hlavných princípov prorokovaného kráľovstva posledných dní je dokonalé nastolenie Božieho kráľovstva, ktorému priamo predchádza konečné zničenie nespravodlivosti a cudzieho útlaku. Príchod Mesiáša mal znamenať smrteľný úder zlým ríšam. Pohanskí králi a ich kráľovstvá mali byť zničené alebo „rozdrvené“ (Dan 2:44). Takáto porážka a súd mali byť rozhodujúce a udiať sa sa naraz v konečnom bode dejín. Ježiš však tvrdí, že príchod Mesiáša a kráľovstvo posledných dní nenastane naraz. Paradoxne súčasne existujú dve ríše – tí, ktorí patria do kráľovstva, a tí, ktorí patria „zlému“. Kráľovstvo bolo inaugurované, ale ešte sa musí dokonale naplniť. Tieto dve epochy sa záhadne prekrývajú.

Záhadná prítomnosť antikrista

Na tieto dva veky veľmi myslí Pavol v 2. Tesaloničanom 2:5-8: „Nepamätáte sa, že som o tom už hovoril, keď som bol u vás? A teraz viete, čo ho [bezbožníka] zdržiava, aby sa zjavil skôr, ako nastane jeho čas. To tajomstvo neprávosti už pôsobí, ale len skryte, dokiaľ nebude odstránený ten, čo tomu zabraňuje.  A potom sa zjaví ten bezbožník“. Pavlovo chápanie protivníka posledných čias tu do veľkej miery vychádza z knihy Daniel, kde strašidelná postava bude v „posledných dňoch“ utláčať a klamať zmluvné spoločenstvo.

Podľa Daniela 11 sa útok na Izrael v poslednom čase prejaví dvoma spôsobmi. Protivník bude prenasledovať spravodlivých Izraelitov. V knihe Daniel 11:31 sa píše: „Jeho vojská povstanú a znesvätia svätyňu i pevnosť. Odstránia ustavičnú obetu a postavia ohavnú modlu“ (porov. Dan 2:8,11,25; Dan 8:9-12; Iz 14:12-14). Tu nepriateľ bude viesť vojnu proti chrámovému areálu a znesvätí ho tým, že „postavia ohavnú modlu“. Daniel 11:33-35 ďalej opisuje útok na „múdrych“ v rámci zmluvného spoločenstva: „Múdri z ľudu budú mnohých poúčať, ale za istý čas zaváhajú pre meč, oheň, zajatie a plienenie“ (Dan 11:33). Spravodliví však pod tlakom vytrvajú, hoci „zneistejú“ a budú „pretriedení“ a „očistení“ (Dan 11:33, porov. Dan 12:10). Podľa Daniela nepriateľ Izraela z posledných dní tiež zvedie niektorých v izraelskom spoločenstve lákavou rečou. Jeho klamstvo vyústi do toho, že niektorí v rámci zmluvného spoločenstva „opustia svätú zmluvu“ (Dan 11:30). Jeho vplyv prostredníctvom „ľstí“ sa rozšíri aj na tých, „čo prestupujú zmluvu“, aby sa stali ešte bezbožnejšími (Dan 11:32), aby sa kompromitovali a podporovali klamstvo a ďalšie kompromisy medzi ostatnými.

Aj Ježiš v reči na Olivovom vrchu hovorí o protivníkoch Izraela v poslednom čase, pričom používa slová z knihy Daniel: „Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: ‚Ja som Kristus!‘ a mnohých zvedú… Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.” (Mt 24:5,11; porov. Mt 24:23-26). Ježiš predpovedá osobu antikrista (antikristov), ktorá bude klamať Izrael pred zničením chrámu v roku 70 n.l. V Matúš 24:5 sa utláčateľ bude vyznačovať klamstvom, bude tvrdiť, že je „Kristus“, a preto naruší vieru „mnohých“.

S ohľadom na našu krátku analýzu môžeme teraz pochopiť Pavlove napomenutia tesalonickému spoločenstvu. Pavol napráva omyl toho cirkevného zboru ohľadom druhého príchodu Krista. Dáva jasne najavo, že Kristov druhý príchod ešte nenastal, pretože tomuto dňu budú predchádzať dve udalosti – „odpadnutie“ a zjavenie „človeka neprávosti“ (2Tes 2:3). Pavol v 2. Tesaloničanom 2:3 tvrdí, že Danielov „človek neprávosti“ ešte neprišiel na scénu, ale čo je znepokojujúce, v istom zmysle je utláčateľ posledného času už na scéne (pozri 1Jn 2:18-19). Tento predpoklad vysvetľuje vyjadrenie v 2:7: „To tajomstvo neprávosti už pôsobí“. Pavol neučí o všeobecnej forme bezbožnosti a prenasledovania, ale o konkrétnom zavádzaní a prenasledovaní v poslednom čase, ktoré by mali pripísať protivníkovi cirkvi v poslednom čase. Pavol tu v 2. Tesaloničanom 2:7 používa „tajomstvo“, pre opis jedinečnej situácie s prekvapujúcimi dôsledkami: Podľa Daniela sa prenasledovateľ posledných čias zjaví zmluvnému spoločenstvu v plnej telesnej prítomnosti v budúcnosti, Pavol však tvrdí, že tento protivník napriek tomu v spoločenstve „už pôsobí“. Cirkev sa má mať na pozore pred falošným učením, preto musí prijať apoštolské posolstvo evanjelia a jeho dôsledky pre každodenný život.

Kresťanská etika v „už – ešte nie“

Správne pochopená eschatológia nie je len cvičením v teologickej špekulácii, ale poháňa kresťanský život. Ak sú veriaci skutočne „novým stvorením“ a súčasťou nového neba a novej zeme (2Kor 5:17), potom máme schopnosť premáhať hriech a pokušenie. A naopak, ak medzi nami ako v spoločenstve pôsobí antikrist, potom sa veriaci musia venovať Biblii, aby odvrátili falošné učenie a vydržali intenzívne prenasledovanie.

Odporúčané čítanie

• Benjamin L. Gladd and Matthew H. Harmon, Making All Things New: Inaugurated Eschatology for the Life of the Church
• D. A. Carson, “Partakers of the Age to Come,” in These Last Days: A Christian View of History
• G. K. Beale, A New Testament Biblical Theology: The Unfolding of the Old Testament in the New
• George Eldon Ladd, The Presence of the Future
• George Eldon Ladd, The Coming King
• Keith Mathison, “Doctrine of the Last Things: Recommended Reading”
• Sam Storms, Article on Eschatology

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition