Text je pokračovaním článku Homosexualita a kresťanská viera: Dva pohľady, v ktorom autor argumentuje, že na pochopenie súčasnej situácie je dôležité rozlišovať medzi tradičným a revizionistickým pohľadom na homosexualitu. Z nich totiž vyplývajú aj určité argumentačné schémy, ktoré sa v diskusii stretávajú.
Otrasy
Významné podnety na teologické prehodnotenie homosexuality prišli z povojnového Anglicka. Cez Holandsko, ale aj Škandináviu sa dostali aj do Nemecka.
Dôležitú úlohu v tom zohralo vyšetrovanie, ktoré v roku 1954 zadala britská vláda. Keďže komisia pracovala pod vedením lorda Johna Wolfendena, jej vyhlásenie vošlo do histórie ako Wolfendenova správa.[i] Členovia komisie dospeli k záveru, že nie je úlohou práva a zákonov zasahovať do súkromného života občanov a štandardizovať sexuálne správanie.
Prípravné práce komisie zahŕňali sériu štúdií, na ktorých sa zúčastnila anglikánska aj katolícka cirkev. Nezabudnuteľné miesto v tejto diskusii má dielo Homosexualita a západná kresťanská tradícia od anglikánskeho morálneho teológa D. S. Baileyho (1955).[ii]
Bailey napísal aj heslo v 3. vydaní najvýznamnejšej nemeckej teologickej encyklopédie tej doby (RGG, 1959). Exegetické poznámky sa v zásade obmedzujú na stručné konštatovanie: “Nová zmluva odmieta mužské a ženské h[omosexuálne] akty (Rim 1:26-27) a spomína najmä žiadostivcov a ‘sodomitov’ (1Kor 6:9-10; 1Tim 1:9-10). “[iii] Bailey z toho pre sexuálnu etiku cirkvi vyvodzuje obmedzenie legitímnych sexuálnych vzťahov na “heterosexuálne a najmä manželské vzťahy”[iv]. Dodáva však, že v tejto otázke panuje v cirkvi nesúhlas. Sám sa prikláňal k názoru, že rýchlym reformám stále stoja v ceste len “silné emocionálne faktory osobnej a sociálnej povahy” (tamtiež).
V roku 1962 bol židovský sociálny etik Hans-Joachim Schoeps prvým nemeckým autorom, ktorý vystúpil s podrobným exegetickým príspevkom. Schoepsov príspevok priniesol radikálne prehodnotenie biblických textov: Podľa neho starozmluvné verše nie sú etickými smernicami, ale čisto kultovo-kritickými textami, ktoré sú zamerané výlučne proti kultovej prostitúcii v kanaánskom prostredí Izraela. Preto nemôžu mať žiadny význam pre etickú diskusiu.[v]
Popri tomto výrazne hermeneutickom prístupe sa koncom 20. storočia presadil prístup, ktorý argumentuje predovšetkým sociokultúrnym kontextom (napr. Karl Hoheisel). V nadväznosti na neskoro moderné koncepcie identity sa tvrdí, že homosexualita mala v staroveku úplne iné “miesto v živote” ako dnes. V tom čase sexualita osôb rovnakého pohlavia znázorňovala a upevňovala spoločenské mocenské vzťahy (napr. pán a sluha). Konsenzuálna a verná láska medzi osobami rovnakého pohlavia neexistovala. V tomto ohľade biblické výskyty vôbec neodpovedajú na etické otázky súčasnosti.
Skôr než sa pozrieme na vývoj v evanjelikálnej oblasti, treba zdôrazniť, že až do konca 90. rokov 20. storočia existoval pomerne výrazný odpor voči hermeneutickým či sociokultúrnym reinterpretáciám. Rád by som spomenul tri významné príklady:
Wolfhart Pannenberg (1928-2014), uznávaný mníchovský systematik, napísal v roku 1994:
Biblické súdy o homosexuálnom správaní sú jednoznačné vo svojom viac či menej ostrom odmietnutí a všetky biblické výroky na túto tému sa bez výnimky zhodujú… V celku biblického svedectva sa teda praktizovaná homosexualita bez výnimky zaraďuje medzi tie formy správania, v ktorých sa obzvlášť okato prejavuje odvrátenie človeka od Boha.[vi]
Emeritný biskup Ulrich Wilckens (*1928) napísal v otvorenom liste:
V čase Starého a Nového zákona sa určite ešte nepočítalo s “dlhodobými milostnými vzťahmi s osobami rovnakého pohlavia”, ako je to dnes. Ale aj v takýchto partnerských vzťahoch sa dnes v každom prípade v sexuálnej praxi deje presne to, čo je konkrétne pomenované v starozákonnej 3. Knihe Mojžišovej (Lv 18:22; Lv 20:13) a v novozákonnom Liste Rimanom (Rim 1:26): Súlož mužov s mužmi. Práve tieto sexuálne akty sú odsúdené ako “ohavnosti”, resp. “hanba”[vii].
Tretím príkladom je fakultná správa, ktorú mám pred sebou od profesorského zboru Katedry protestantskej teológie na univerzite v Mainzi z roku 1994:
V základnej línii je hodnotenie homosexuality v Biblii, v Starom a Novom zákone, jednoznačné: Je to hriech proti Bohu a predstavuje závažné previnenie. … Odsúdenia (Zákona svätosti) sa v zásade týkajú homosexuálnych praktík, odsudzujú nielen znásilnenie rovnakého pohlavia, nielen pederastiu, ale všetky homosexuálne styky[viii].
Ďalej vysvetľuje: “[Cirkev] môže odovzdávať len požehnanie, ktoré jej bolo zverené. Nemá duchovnú autoritu verejne požehnávať spolužitie homosexuálnych párov.”[ix]
Dnes je situácia úplne iná. Podľa môjho názoru za týmto vývojom nie je veľký pokrok vo výklade príslušných biblických textov, ale obrovský spoločenský tlak, pod ktorým sa dnes nachádza cirkevné kázanie a prax. Každý, kto sa odváži kriticky vyjadriť o partnerstve alebo manželstve osôb rovnakého pohlavia, je rýchlo označený za fundamentalistu, netolerantného, nemilujúceho alebo homofóbneho.
Švajčiarsky novinár Philipp Gut napísal v roku 2009 v denníku Die Welt:
Homosexualizácia súčasnosti dosahuje rekordnú úroveň. Ba čo viac: zdá sa, že okolo homosexuálov vznikol dráždivý kult, homosexualita sa stala akýmsi náboženstvom. Kto vyjde von, stane sa žiarivým mučeníkom vyznávajúcej cirkvi. Každý, kto sa postaví proti tomuto kultu, je vyhnaný. Tak ako vo všetkých systémoch viery, aj tu platí to isté: Každý, kto sa mračí, sem nepatrí. Homosexuálna strana nechce byť rušená.[x]
Preto nie je prekvapujúce, že sa začalo prehodnocovanie nielen v priestore veľkých cirkví, ale aj v rámci evanjelikálneho hnutia.
Už v 60. rokoch 20. storočia sa konfesionálni pastori a teológovia, ako napríklad švajčiarsky lekár a manželský poradca Theodor Bovet (1900-1976)[xi], Helmut Thielicke (1908-1986)[xii] a Adolf Köberle (1898-1990)[xiii], zasadzovali za korekciu tradičného názoru.
Thielicke sa domnieval, že kresťanská pastorácia by sa mala predovšetkým snažiť viesť postihnutých “k sublimácii homosexuálneho pudu”.[xiv] Ak homosexuál nie je schopný praktizovať askézu, mal by byť pripravený “vytvoriť mužsko-mužské puto eticky záväzné v rámci súradnicového systému svojej konštitúcie” (s. 803). Aby sa však predišlo pohoršeniam a nepríjemnostiam, takýto vzťah by sa nemal viesť verejne (porov. s. 804).
Evanjelická aliancia v Nemecku, ako aj jej pridružené organizácie dlhodobo obhajujú tradičný názor. V zákulisí sa však o tom v rôznych kruhoch diskutovalo už roky a jednota vo verejných vystúpeniach bola v posledných desaťročiach už krehká.
Vznikla napríklad svojpomocná organizácia Zwischenraum. Sieť pre kresťanov akejkoľvek sexuálnej orientácie alebo rodovej identity je medzináboženská. Mnohí členovia však majú evanjelický, pietistický alebo charizmatický pôvod.[xv]
Lekárka Dr. Valeria Hincková sa stretla so Zwischenraumom v roku 2002 a prezentovala tam rukopis “Homosexualita a Biblia”. Štúdia bola vlastne určená ako pomôcka pre priateľov, známych a partnerov, ktorí o ňu majú záujem. Zwischenraum vyzval pani Hinckovú, aby ju uverejnila. Kniha Streitfall Liebe tak vyšla vo viacerých vydaniach a v evanjelických kruhoch si získala veľký ohlas.[xvi]
Valeria Hincková predtým sama využívala rôzne služby pastoračnej starostlivosti. V istom okamihu si priznala, že snaha o zmenu lesbických pocitov alebo sexuálna abstinencia nemôžu byť jej cestou. Rozhodla sa teda žiť ako homosexuál.[xvii] Vie, že jej cesta nie je podriadená biblickému prísľubu, ale sama si nárokuje akýsi “núdzový poriadok”. Samotná Biblia uvádza príklady, že “aj “prestúpenie” zákonov jasne formulovaných v litere môže byť prejavom konania v Ježišovom duchu”[xviii].
Vyjadrili sa aj ďalší teológovia blízki Evanjelickej aliancii. Klaus Douglass, dobre známy v evanjelikálnych kruhoch a dlhoročný farár zboru v Niederhöchstadte, napísal ku knihe Streitfall Liebe nadšený predslov.[xix]
Sama autorka na konci svojej knihy píše:
Biblia nikde nepodporuje homosexuálne správanie. Vzhľadom na kultúrne pozadie… zostáva nejasné, či kritika Biblie nie je namierená len proti promiskuitnému homosexuálnemu správaniu svojej doby (zvyčajne praktizovanému inak heterosexuálne žijúcimi osobami); partnerstvo homosexuálne orientovaných ľudí žijúcich vo vzájomnej láske však zostáva nezohľadnené. Táto otvorená situácia nezodpovedá výslovnému povoleniu. Relativizuje však zásadné odsúdenie akéhokoľvek homosexuálneho spôsobu života ako nepochybného hriechu, ktoré je rozšírené v konzervatívnych kresťanských spoločenstvách.
Jürgen Mette, ktorý okrem iného pôsobil v správnych radách Willow Creek Germany a Bibellesebund a bol členom hlavnej rady Nemeckej evanjelickej aliancie, napísal v roku 2015 v časopise Wir:
Myslím si, že by sme mali prehodnotiť naše strohé argumenty proti praktizovanej homosexualite, poradiť sa s odborníkmi, vytvoriť v našich kongregáciách útulky pre postihnutých a ponoriť celú problematiku do milosrdenstva. [xx]
Rolf Krüger, ktorý podľa mojich informácií pracoval v rokoch 2010 až 2017 ako redaktor na internetovom portáli Jesus.de, na svojom blogu vášnivo propagoval revizionistický názor a v roku 2019 podporil vydanie knihy Nicht mehr schweigen (Už nemlč), v ktorej 25 homosexuálnych kresťanov hovorí o svojom coming oute, ako aj o svojich skúsenostiach s vylúčením.[xxi]
Veronika Schmidtová, sexuálna poradkyňa a autorka knihy Liebeslust – nestydatá a skutočná radosť, ktorú vydalo vydavateľstvo SCM Brockhaus, povedala:
Jediná cesta je zbaviť sa pravidiel a zákonov. Je potrebné viac hovoriť o zodpovednosti a osobnej zodpovednosti jednotlivca. Už by to nemalo byť o tom, či môžete mať sex pred manželstvom alebo nie a či môžete byť homosexuál alebo nie. [xxii]
Podľa môjho názoru je pozoruhodným prelomom dokument “Manželstvo ako dobrý Boží základ: Smerodajné myšlienky o manželstve a homosexualite”, ktorý vydala Nemecká evanjelická aliancia (DEA) v roku 2017. Dokument vznikol po dlhom zápase a predstavoval kompromis v rámci hlavnej rady.
V úvode sa autori s vďakou hlásia k princípu Písma, podľa ktorého je Biblia ako napísané Božie slovo záväznou normou pre všetky otázky viery a života.[xxiii]
V odseku 2 sa však uvádza, že homosexuálne praktiky opísané v Biblii sú “nezlučiteľné s Božou vôľou, a teda s biblickým étosom (Lv 18:22; Lv 20:13; Rim 1:24-27; 1Kor 6:9; 1Tim 1:10)”. Táto formulácia umožňuje tradičný aj revizionistický výklad. Dá sa to chápať tak, že homosexuálne praktiky opísané v Biblii nemajú nič alebo len málo spoločné s homosexualitou prežívanou dnes, a preto je možné, aby aj homosexuálny kresťan rozvíjal svoju túžbu a zároveň žil v súlade s Božou vôľou.
Keď som tento dokument čítal prvýkrát, tušil som, že toto vyhlásenie malo za cieľ vytvoriť základ pre koexistenciu tradičných a revizionistických názorov pod evanjelikálnou strechou.[xxiv]
Súčasné tvrdenia z evanjelikálnej scény potvrdzujú moje obavy. Kľúčovým textom je kniha Homosexualita a kresťanská viera od Dr. Martina Grabeho, ktorý sa zúčastnil konzultácií DEA. O knihe, ktorá vyšla v roku 2020, sa už podrobne diskutovalo.[xxv] Z teologického ani argumentačného hľadiska neponúka nič nové, preto len zdôrazním reakcie na ňu.
Grabe podáva revizionistický výklad príslušných biblických textov, ale ide oveľa ďalej. Dekonštruuje tradičný pohľad a usádza tých, ktorí považujú homosexualitu za hriech, na terapeutický gauč. Ich odmietavý postoj k túžbam homosexuálnej menšiny súvisí najmä s “obranou vlastných homoerotických častí” (s. 9-10). Ak je človek homosexuál, potom to tak chcel Boh (s. 59).
Prišla historická príležitosť odstrániť deštruktívnu myšlienku homosexuality ako hriechu. Nastal čas na zmenu paradigmy (porov. s. 87). Porovnáva tento impulz s reformáciou, s bojom proti obchodu s otrokmi, s Bonhoefferovým odporom v 3. ríši, ako aj s bojom Martina Luthera Kinga proti rasovej diskriminácii (porov. s. 86-87).
Homosexuálni kresťania, rovnako ako heterosexuálni kresťania, môžu vstúpiť do oddaného, verného manželstva s Božím požehnaním a požehnaním cirkvi a sú v cirkvi vítaní v každom ohľade. (S. 76)
Ako sa dalo očakávať, kniha vyvolala vlny. Pravdepodobne aj preto, že Dr. Martin Grabe je riaditeľom kliniky Hohe Mark v Oberurseli, vedie Akadémiu pre psychoterapiu a pastoráciu (APS) a spoluvydáva časopis pre psychoterapiu a pastoráciu.
Na jednej strane sa objavili nadšené reakcie. Michael Diener, bývalý predseda DEA, napísal na Facebooku (a Thorsten Dietz to prijal s nadšením):
Kniha Martina Graba nevynecháva nič, čo by sa dalo požadovať, pokiaľ ide o zrozumiteľnosť. Má moju plnú podporu ako človek a v prezentácii svojich základných téz. A bude čoraz viac tých, ktorí sa teologicky, psychologicky, existenciálne vzbúria a zaujmú postoj od pietisticko-evanjelického sveta ZA otvorený postoj, nie PROTI, ale v poslušnosti evanjeliu a živému Božiemu slovu.
Na druhej strane sa objavili aj kritické reakcie, napr. od pátra Ulricha Parzanyho, Dr. Joachima Cochloviusa alebo Prof. Dr. Christopha Rädela, ktorí v knihe reagovali aj na značný útok na tradičný názor, ktorý v Evanjelickej aliancii prevládal a teraz sa nazýva hriechom.[xxvi]
Ak to zostane Evanjelická aliancia v tomto stave, t. j. ak budú oba názory zastúpené pod hlavičkou evanjelikálneho hnutia, revizionistický názor bude podľa môjho názoru čoraz rozšírenejší.
Myslím si, že to má niečo spoločné s tvrdením post-evanjelikálov. Vždy boli ľudia, ktorí sa odvracali od evanjelikálnych cirkví a evanjelikálnej viery. V niektorých prípadoch sa stali antievanjelikálmi a verejne odsúdili cirkvi a vieru ako sektárske.
S post-evanjelikálmi je to inak. Všetko, čo hovoria, by mohli povedať v miestnosti priemerného národného kostola bez toho, aby vzbudili pozornosť. Postevanjelikáli však sledujú iný cieľ. Neopúšťajú priestor evanjelikalizmu, ale chcú radikálne obnoviť evanjelikálne hnutie. Vyzývajú evanjelikálov, aby sa kajali, napríklad aby kriticky čítali Bibliu alebo aby sa otvorili sexuálnej etike rozmanitosti. Vidia v tom misijný mandát.
Potvrdzuje to aj iniciatíva Worthaus alebo nedávno spustená iniciatíva Coming In. Za Coming In stojí Zwischenraum. Presadzuje myšlienku, že “bratia a sestry vo viere, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, sú vítaní ako členovia kresťanských zborov a môžu sa na nich zúčastňovať bez obmedzení. Iniciatívu podporujú Michael Diener, Martin Grabe a profesor Tobias Künkler, ktorý vyučuje na Univerzite YMCA v Kasseli, baptistický pastor a dvaja pastori zo Zväzu slobodných evanjelických zborov.
Thorsten Dietz a Tobias Faix tiež deklarovali svoju podporu sexuálnej diverzite.[xxvii] Rovnaký názor vyjadril aj Christian A. Schwarz.[xxviii]
Pre kresťanov, ktorí zastávajú tradičný názor v evanjelických kruhoch, sa vzduch stenčuje. Podľa môjho pozorovania sú pastori už teraz znepokojení štátnym zákonom zakazujúcim konverznú terapiu. Iniciatívy, ako je Coming In, vedú k ďalšej neistote.
Nedávno mi jeden homosexuálny kresťan, ktorý žije abstinentne, ale v ťažkých chvíľach hľadá pastoračnú podporu, povedal, že sotva nájde pastora, ktorý by ho bol ochotný podporiť na základe biblickej etiky, aby žil život, ktorý sa páči Bohu.
V nasledujúcej časti sa zamyslíme nad otázkou “Čo s tým?”
POZNÁMKY:
[i] The Wolfenden Report: Report of the Committee of Homosexual Offences and Prostitution, Londýn, 1957.
[ii] Derrick Sherwin Bailey, Homosexuality and the Western Christian Tradition, Archon Books, 1975 1955.
[iii] RGG3, 1986 1959, zv. 3, s. 442.
[iv] RGG3, 1986 1959, zv. 3, s. 443.
[v] “Naozaj možno povedať len toľko: je to žart v dejinách náboženstva, keď sa z takejto skutočnosti odvodzuje nadčasovo platné pravidlo sexuálnej etiky a propaguje sa ako biblické morálne prikázanie. … Takto sme dospeli k záveru, že zo Starej zmluvy nie je možné získať žiadne vodítko pre etické posúdenie homosexuality.” Publikované v zborníku: Hans-Joachim Schöps, “Überlegungen zum Problem der Homosexualität”. In: The Homosexual Neighbour: A Symposium. (Ed. Hermann Bianchi et al.), 1963, s. 74-114, tu s. 91-92.
[vi] Wolfhard Pannenberg, “Maßstäbe zur kirchlichen Urteilsbildung über Homosexualität”, Zeitwende 65, 1994, s. 1-4.
[vii] URL: https://www.evangelisch.de/print/103613 (od 17.06.2021).
[viii] Stanovisko fakulty Univerzity v Mainzi k homosexualite pre Ev. cirkev Hessen Nassau (Univerzita v Mainzi), 1994, s. 1.
[ix] Stanovisko fakulty Univerzity v Mainzi k homosexualite pre Ev. cirkev Hessen Nassau (Univerzita v Mainzi), 1994, s. 8.
[x] Pozri URL: https://www.welt.de/vermischtes/article4878502/Homosexualitaet-ist-zu-einer-Art-Religion-geworden.html (od 03.05.2021).
[xi] Theodor Bovet, Ehekunde, Tübingen: 1961, najmä s. 134-153.
[xii] Helmut Thielicke, “Considerations of Protestant Theological Ethics on the Problem of Homosexuality and its Relevance to Criminal Law”, Zeitschrift für Evangelische Ethik, 6.1 (1962), s. 150-166.
[xiii] Adolf Köberle, “Deutung und Bewertung der Homosexualität im Gespräch der Gegenwart”, Zeitschrift für Evangelische Ethik, 6.1 (1962), s. 141-149.
[xiv] Helmut Thielicke, Ethik, zv. 3, Tübingen: 1964, s. 805.
[xv] Pozri URL: https://www.zwischenraum.net (od 19.06.2021).
[xvi] Pozri URL: http://www.streitfall-liebe.de/chronik.html (od 17.06.2021).
[xvii] Pozri URL: http://www.streitfall-liebe.de/mediapool/123/1232778/data/homosexuell-und-christ.pdf (od: 17.06.2021).
[xviii] Pozri URL: http://www.streitfall-liebe.de/mediapool/123/1232778/data/Streitfall_Liebe_Pages_64_Zusammenfassung.pdf (od: 17.06.21).
[xix] “Po tejto knihe bude pre mnohých ľudí ľahšie vyznať homosexualitu alebo svojich homosexuálnych spoluobčanov ako kresťanov. Pre mňa Valeria Hincková ukázala, že láska k Biblii a láska k vlastnému pohlaviu sa nemusia automaticky vylučovať a že človek môže byť veľmi dobre verný obom: Písmu aj svojim homosexuálnym priateľom v cirkvi.” Pozri adresu URL: http://www.streitfall-liebe.de/media-pool/123/1232778/data/Streitfall_Liebe_Pages_4_-_6_Vorwort.pdf (od 17.06.21).
[xx] Jürgen Mette, “Moja cesta k milosrdenstvu”, Wir, 2015.
[xxi] Timo Platte (ed.), No More Silence: Dlhá cesta queer kresťanov k autentickému životu, Pro Business, 2019.
[xxii] Citované z rozhovoru pre mediálny časopis pro, 2/2016, s. 36.
[xxiii] Pozri URL: https://www.ead.de/fileadmin/DEA_Allgemein/Stellungnahmen/Ehe_als_gute_Stiftung_Gottes.pdf (od 17.06.2021).
[xxiv] Pozri URL: https://theoblog.de/ehe-als-gute-schoepfung-gottes-vier-glossen/30854/ (od: 17.06.2021).
[xxv] Zostavil som tu niekoľko recenzií: URL: https://theoblog.de/homosexualitaet-und-christlicher-glaube/35871 (od: 18.06.2021).
[xxvi] Kniha bola kriticky zhodnotená aj v časopise Bibel und Gemeinde: Thomas Jeising, “Biblická sexuálna etika zostáva prelomová! Príspevok k vzťahovej dráme Martina Grabeho o homosexualite” BuG 4(2020): S. 27-39.
[xxvii] Podcast Mapa a územie, epizóda 11, URL: https://www.podcast.de/episode/593254092/homosexualitaet-part-1-folge-11 (13.5.2022).
[xxviii] Píše: “Hoci sa homosexualitou Ježiš ani evanjeliá nikdy nezaoberali (ani proroci atď.), boli stanovené neprekonateľné normy – najmä Ježišom – v zmysle lásky, prijatia, ‘inklúzie’. Oveľa predbehli dobu, dokonca aj našu dobu. To všetko je typicky kresťanské a biblické. Iné postoje sú v jasnom rozpore s Bibliou – a s tým sa musia zmieriť. V tomto kontexte zvyčajne nejde o alternatívu “biblický – súčasný”, ale o alternatívu “biblický – nie biblický”. Situácia je taká vážna. Veľmi vážna.” Pozri: URL: https://www.facebook.com/ChristianA.Schwarz (od 13.05.2022).
Poznámka redaktora: Preložené z nemeckého jazyka. Zdroj: Evangelium 21
