Dnes by sme chceli odpovedať na námietku, že náboženstvo je výlučne záležitosťou osobného názoru každého človeka. Túto záležitosť by sme mohli vybaviť tým, že je to logicky nesprávny názor. Totiž výrok, že všetky názory sú rovnako správne, je aj sám názorom. Možno teda povedať aj to, že všetky názory nie sú rovnako správne. To je však príliš intelektuálny prístup a radšej by som ponúkol praktický prístup.
My všetci rozlišujeme medzi 2 druhmi názorov: (1) takými, podľa ktorých sa dá konať a (2) takými, podľa ktorých sa konať nedá. Z našej životnej skúsenosti vieme, že nie všetky názory sú rovnaké. Závisí od toho, kto ich zastáva. Niektoré názory majú moc, iné nie. Ja môžem mať svoje názory o tom, ako by bolo treba spravovať našu krajinu, ale pretože nie som predsedom vlády, moje názory nemôžem uskutočniť. Takže nezáleží len na názore, ale aj na schopnosti presadiť a uskutočniť ich. Plán, ktorý sa nedá uskutočniť alebo príkaz, ktorý sa nedá splniť, sú len akademické výroky. Takisto je to aj s názormi, ktoré zostanú len názormi, ak ich nedokážeme aj uskutočniť. Takže v skutočnosti existujú 2 typy názorov: (1) také, na základe ktorých sa dá žiť, a (2) také, na základe ktorých sa žiť nedá.
Pri týchto názoroch sme sa už dotkli sféry politiky. Politika je prostriedkom, ktorým rozhodujeme o tom, na ktorých názoroch záleží (aspoň na 4-ročné obdobie.) Tu má kresťanstvo niečo dôležité povedať. Kresťanstvo vyhlasuje Božiu politiku a hovorí, že v konečnom dôsledku existuje jedna Osoba, ktorá má úplnú moc uskutočniť svoje názory. Podľa Biblie všetky názory nie sú rovnocenné. Z toho vyplýva, že tu nejde o váš názor proti môjmu názoru. Tu ide o názor každého človeka naproti Kristovmu názoru. Nuž, lenže niekto Krista uznáva a niekto zase nie, alebo mu nepripisuje žiadnu váhu. Čo s tým? Musíme o ňom vedieť čím viac. Všetko, čo je v Biblii, smeruje ku Dňu, keď každý jednotlivec uvidí Krista tak, akým v skutočnosti je. Toto je jadrom evanjelia a podľa Biblie sa to jednoznačne preukáže pri Kristovom 2. príchode. Biblia nepozná ten dnešný individualistický relativizmus, podľa ktorého je všetko relatívne podľa toho, ako to vidím ja. Preto keď hovoríme evanjelium v dnešnej postmodernej dobe, musíme hovoriť aj o súde.
Centrálnou témou svätého Písma je Božie kráľovstvo. Ruka v ruke s tým ide aj panstvo Krista. Každé kráľovstvo má kráľa. Všetky myšlienky Biblie smerujú k verejnej korunovácii Krista za kráľa. Celé dejiny ľudstva nevyhnutne smerujú k tejto veľkej udalosti. To ale znamená, že aj každý jednotlivec smeruje nevyhnutne k stretnutiu s Kristom. Biblia jasne hovorí, že Deň súdu bude dňom, keď sa konečne a naplno prejaví Kristovo panstvo, lebo Boh urobil Ježiša Kráľom a Sudcom celého sveta (Ján 5:22; 2. List Korinťanom 5:10).
Keď o tomto rozprávame, hlásame evanjelium. Často si myslíme, že evanjelium sa týka kríža a spásy. Evanjelium je však aj zvesťou o prichádzajúcom Kristovom súde. Bez osobného individuálneho súdu, načo by bolo osobné individuálne spasenie? Preto Matúš 25: 31n opisuje evanjelium takto: Keď príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Zhromaždia sa pred neho všetky národy. On oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Matúšovi veľmi ide o to, kto je Ježiš a či on je Ten, o ktorom hovorí Stará zmluva. Už v Matúšovi 3 keď Ján Krstiteľ pripravuje cestu, hovorí o Kristovi: Má v ruke vejačku a prečistí namlátené zrno; pšenicu zhromaždí do sýpky, no plevy spáli v neuhasiteľnom ohni (Mt 3:12). Preto, keď sa potom Ján dostal do väzenia, posiela svojich učeníkov za Ježišom s otázkou: Si to ty, ktorý mal prísť, alebo máme čakať iného? Jána zaujíma, či Ježiš je ten, ktorý bude súdiť, ako o tom prorokoval v 3. kap. Matúš zaznamenáva, že Ježiš karhal mestá, kde sa udiali jeho mocné činy, zato, že sa nekajali. Ježiš pritom používa viackrát zvrat „deň súdu.“
Inými slovami teda Ježišov prvý príchod pred 2000 rokmi bol začiatkom spásy ale aj súdu sveta. Hoci sa tento súd už začal, ešte nie je dokončený. Konečný súd nastane pri Kristovom druhom príchode.
Keď sa vrátime do Mt 25, kde sme si čítali o Kristovi ako o Pastierovi, ktorý oddelí ovce od capov, Ježiš tu hovorí o svojom druhom príchode. Hovorí k tomu 2 podobenstvá: Podobenstvo o 10 pannách (z ktorých je 5 múdrych a 5 bláznivých) a Podobenstvo o talentoch. Spoločným znakom týchto podobenstiev je zdržanie. V 1. podobenstve je to zdržanie Ženícha, kým príde a v 2. podobenstve zdržanie pána sluhov. V oboch prípadoch to znamená zdržanie pred Kristovým 2. príchodom. V oboch prípadoch však príde ku konečnému zúčtovaniu. Vtedy sa ukáže, ktoré panny si neudržiavali lampy a ktorý sluha nevyužíval svoje talenty. Obe podobenstvá nás nabádajú, aby sme si neprestali myslieť, že Sudca príde. Naopak, celý svoj terajší životný štýl by sme mali založiť práve na tomto fakte.
Je treba, aby sme boli odvážni a držali sa pevne veľkej pravdy, že Kristus je Sudca. V súvislosti s tým by som vás chcel povzbudiť, aby ste uvažovali o istote Kristovho 2. príchodu. Je správne, keď odkazujeme ľudí späť ku kľúčovým udalostiam Kristovho narodenia, smrti a vzkriesenia. Zároveň je však potrebné, aby sme ukazovali aj dopredu k jeho druhému príchodu. Prichádza totiž Pán Ježiš Kristus, ktorý jediný má definitívnu moc uskutočniť svoje názory.
Toto je súčasťou tzv. politickej apologetiky. To neznamená, že sa máme stať súčasťou nejakej politickej strany. Politická apologetika zdôrazňuje konečnú vládu Boha a ukazuje, že život nie je demokracia, ale teokracia. Nie je to asi populárne, ale musíme sa sústreďovať aj na „ústavné“ nároky Krista. Zdôrazňovať panstvo Ježiša Krista je najlepším spôsobom, ako odpovedať na výzvy našej pluralistickej spoločnosti.
Aj sám Pán Ježiš v Lk 21:25-37 použil stakýto politický argument vo svojej apologetike, keď jednoducho prehlásil holú realitu svojho druhého príchodu ako sudcu sveta:
Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s veľkou mocou a slávou. Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie… Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému, čo má prísť a postaviť sa pred Syna človeka.
