Poznámka redaktora: Článok patrí do série Učeníctvo, ktoré niečo stojí
Dávajte obetavo.
Ježiš to zdôraznil mnohokrát a mnohými spôsobmi. V Kázni na rovine nabádal veľký zástup ľudí: „Dávajte, a bude dané aj vám – mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám“ (Lk 6:38).
Podobne varoval aj v Kázni na vrchu: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6:19-21).
Tieto slová by mali trápiť každého čitateľa – najmä tých, ktorí podobne ako ja patria medzi najbohatších ľudí v dejinách sveta. (Ekonómovia nám hovoria, že priemerný Američan je dnes oveľa bohatší – približne 90-krát bohatší – ako priemerný jednotlivec v dejinách.)
Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Aké to slovo v pravý čas pre bohatých učeníkov.
Štatistiky neklamú
Centrum pre štúdium globálneho kresťanstva uvádza, že celkový príjem kresťanov na celom svete je v súčasnosti 53 biliónov dolárov ročne. Koľko ročne minieme na kresťanské účely? 896 miliárd dolárov – menej ako 2 percentá našich príjmov.
Podľa nedávneho prieskumu spoločností Infinity Concepts a Grey Matter Research 19 percent amerických evanjelikov (definovaných na základe viery v autoritu Písma, dôležitosť evanjelizácie, zástupnú obeť a exkluzivitu evanjelia) nedáva žiadne peniaze cirkvi ani charitatívnym organizáciám. Spomedzi tých, ktorí majú šesťciferný príjem, 10 % nedalo za posledných 12 mesiacov nič. (Tí, ktorí dávali, venovali cirkvám a charitatívnym organizáciám 4 percentá svojich príjmov. A keď sa započítajú evanjelikáli, ktorí nedávajú nič, toto číslo klesne na 3,2 percenta).
Nezabúdajme, že tieto čísla sú nafúknuté malou skupinou veľmi veľkých darcov. Mediánové číslo je horšie. Je to len 1 percento, čo znamená, že polovica evanjelikálov dáva cirkvám a charitatívnym organizáciám menej ako 1 percento svojho príjmu. (Američania vo všeobecnosti dávajú takmer rovnakú sumu; byť evanjelikálnym kresťanom má veľmi malý význam, pokiaľ ide o štedrosť).
Ak by nás to stále nepresvedčilo o potrebe zlepšenia, Barna Group uvádza, že mladší kresťania dávajú ešte menej ako starší kresťania. To malo za následok to, čo niektorí dnes nazývajú „rozdielom štedrosti“, čo do budúcnosti neveští nič dobré.
Väčšina veriacich si dnes myslí, že Boh ich chce požehnať finančnými prostriedkami. V roku 2018 uskutočnila spoločnosť LifeWay prieskum, v ktorom 69 % amerických protestantských veriacich potvrdilo, že „Boh chce, aby sa mi finančne darilo“. A čím viac títo respondenti chodili do kostola, tým pravdepodobnejšie tvrdili, že Boh chce, aby sa im darilo. Evanjelikálni respondenti – opäť definovaní podľa viery – si boli najviac zo všetkých istí, že Boh im chce dať peniaze (75 %).
Zdá sa, že mnohí zabudli na vyššie citované Ježišovo učenie: „Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.“ Nepomer medzi tým, čo dávajú a v čo dúfajú, že dostanú, je ťažko prehliadnuteľný.
Späť k Biblii
Hospodin v Písme opakovane hovorí, že dávanie je prejavom dôvery v jeho prozreteľnú starostlivosť a vďačnosti za jeho každodenné zaopatrenie. Je to taktiež ním ustanovený spôsob ako umožniť spoločné uctievanie a starostlivosť o fyzické potreby druhých.
Starovekí Izraeliti starostlivo praktizovali fiškálne správcovstvo – aspoň v niektorých prípadoch. Hoci sa história ich dávania menila od času k času a od miesta k miestu a hoci sa biblickí bádatelia rozchádzajú v podrobnostiach, Mojžišov zákon vyžadoval od ľudu rok čo rok mnoho desiatkov a obetí: prvotný desiatok (alebo desatinu; v hebrejčine: מעשר maaser) z úrody a nového dobytka, obety zmiernia (za hriech a vinu), obety zasvätenia (rôzne druhy z rôznych dôvodov) a spoločné obety (za spoločenstvo, pokoj, vďakyvzdanie alebo posvätné sľuby). Takýmito darmi sa vzdávala úcta Hospodinovi, platili sa leviti a kňazi, financovali sa spoločné bohoslužby v stánku a chráme a napĺňali sa potreby chudobných.
Tento systém dávania sa za vlády rabínov v Talmude rozrástol a zdražel. Ešte predtým však jeho výnosy predstavovali oveľa viac ako 10 % príjmov Izraelitov. Dokonca aj bohatí Židia míňali na luxusné tovary oveľa menšiu časť svojich peňazí, ako míňajú dnešní Američania strednej triedy.
V novozmluvnej dobe sa Mojžišove pravidlá pre kresťanov z pohanov zmiernili. Apoštolské učenie o správcovstve a dávaní sa však ukázalo byť rovnako silné – a ambicióznejšie. Pavol napomínal Korinťanov v súvislosti so zbierkou pre jeruzalemských svätých: „Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh“ (2Kor 9:6-7). To isté povedal aj svojmu žiakovi Timotejovi, ktorý zápasil s bojazlivosťou:
Bohatým v terajšom veku prikazuj, aby neboli namyslení a neskladali nádej v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nás štedro zabezpečuje všetkým, čo potrebujeme. Prikazuj im, aby konali dobro, aby boli bohatí na dobré skutky, boli štedrí a vedeli sa rozdeliť s inými. Tak si budú zhromažďovať poklad ako dobrý základ do budúcnosti, aby uchopili skutočný život. (1Tim 6:17-19)
Milovaní, rastime v učeníctve tým, že budeme žiť tak, ako by sa toto Pánovo učenie vzťahovalo na nás. Robme to, čo hovorí Ježiš. Praktizujme to, čo kážeme. Naozaj, koľko pôžitkárstva ešte potrebujeme? Jedného dňa sa budeme zodpovedať za to, ako míňame svoje peniaze.
Ku koncu svojho života nám učeník, ktorého Ježiš miloval, zanechal otázku, ktorú by sme si mali položiť aj dnes: „Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska? Deti,“ vyzval, „nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom, opravdivo“ (1Jn 3:17-18).
Nech je to tak, Pane Ježišu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
