Často počúvam otázku: „Ako aplikujete text vo výkladovej kázni?“
Za touto otázkou sa môže skrývať mnoho pochybných predpokladov. Pýtajúci sa možno rozpomína na „výkladové“ kázne, ktoré počul (alebo možno kázal) a ktoré sa nelíšili od niektorých biblických prednášok na teologickom seminári – boli dobre štruktúrované a presné, ale preukazovali málo zbožnej naliehavosti alebo pastoračnej múdrosti. Tieto výkladové kázne mohli mať len malú, ak vôbec nejakú aplikáciu. Na druhej strane, dotyčný možno len nevie rozpoznať aplikáciu, keď ju počuje.
William Perkins, veľký puritánsky teológ zo šestnásteho storočia v Cambridgei, poučoval kazateľov, aby si predstavili rôzne typy poslucháčov a premysleli si aplikácie pre každého z nich – zatvrdnutých hriešnikov, spochybňujúcich pochybovačov, unavených svätých, mladých nadšencov a tak ďalej.
Perkinsova rada je veľmi užitočná, ale dúfam, že to už robíme. Ja chcem k téme aplikácie pristúpiť trochu inak: nielenže existujú rôzne druhy poslucháčov, ale aj rôzne druhy aplikácie. Keď vezmeme úryvok Božieho slova a vysvetlíme ho jasne, presvedčivo, dokonca naliehavo, existujú najmenej tri rôzne druhy aplikácie, ktoré odrážajú tri rôzne druhy problémov, s ktorými sa stretávame na kresťanskej púti. Po prvé, zápasíme s nevedomosťou. Po druhé, zápasíme s pochybnosťami, často viac, ako si na prvý pohľad uvedomujeme. Po tretie, stále zápasíme s hriechom – či už priamym neposlušným konaním, alebo hriešnou nedbanlivosťou. Ako kazatelia túžime vidieť zmeny vo všetkých troch smeroch, a to tak u seba, ako aj u našich poslucháčov vždy, keď kážeme Božie slovo. A všetky tri problémy vedú k rôznym druhom oprávnenej aplikácie.
Nevedomosť
Nevedomosť je základným problémom v padlom svete. Odcudzili sme sa Bohu. Odrezali sme sa od priameho spoločenstva s naším Stvoriteľom. Nie je teda prekvapujúce, že informovanie ľudí o pravde o Bohu je samo o sebe silným typom aplikácie – a ktorú zúfalo potrebujeme.
To však nie je ospravedlnenie pre chladné kázne bez vášne. Môžu ma rovnako (a ešte viac) nadchnúť oznamovacie výroky ako imperatívne príkazy. Príkazy evanjelia, aby sme činili pokánie a verili, neznamenajú nič bez oznamovacích výrokov týkajúcich sa Boha, nás samých a Krista. Informácie sú životne dôležité. Sme povolaní učiť pravdu a hlásať veľké posolstvo o Bohu. Chceme, aby sa ľudia, ktorí počúvajú naše posolstvá, posunuli od nevedomosti k poznaniu pravdy. Takéto úprimné informovanie je aplikáciou.
Pochybnosť
Pochybnosť sa líši od nevedomosti. Pri pochybnostiach berieme myšlienky alebo pravdy, ktoré sú nám známe, a spochybňujeme ich. Tento druh spochybňovania nie je medzi kresťanmi zriedkavý. V skutočnosti môže byť pochybnosť jednou z najdôležitejších otázok, ktoré treba v našom kázaní premyslene skúmať a dôkladne adresovať. Zaoberanie sa pochybnosťami nie je niečo, čo kazateľ robí s neveriacimi ako súčasť malej apologetiky pred obrátením. Niektorí ľudia, ktorí týždeň čo týždeň sedia a počúvajú kázne, možno poznajú všetky fakty, ktoré kazateľ spomína o Kristovi, Bohu alebo Onezimovi; ale možno zápasia s tým, či naozaj veria, že tieto fakty sú pravdivé. Niekedy si ľudia svoje pochybnosti ani neuvedomujú, a už vôbec nie sú schopní ich pomenovať ako pochybnosti.
Keď však začneme skúmavo uvažovať o Písme, nájdeme v tieni číhajúce otázky, neistoty a váhania, ktoré nám smutne pripomínajú tú gravitačnú silu pochybností tam v diaľke, ktorá nás odvádza z cesty verného pútnika. Takýchto ľudí – možno aj takéto časti nášho vlastného srdca – chceme naliehavo presviedčať o pravdivosti Božieho slova a naliehavosti viery v neho. Sme povolaní nabádať poslucháčov k pravdivosti Božieho slova. Chceme, aby ľudia, ktorí počúvajú naše posolstvá, zmenili svoju pochybujúcu vieru na úprimnú vieru v pravdu. Takéto naliehavé, skúmavé hlásanie pravdy je aplikáciou.
Hriech
Aj hriech je v tomto padlom svete problémom. Nevedomosť a pochybnosti môžu byť samy osebe konkrétnymi hriechmi, dôsledkom konkrétnych hriechov alebo ani jedným z nich. Hriech je však určite viac než len nedbalosť alebo pochybnosť.
Buďte si istí, že ľudia, ktorí počúvajú vaše kázne, v uplynulom týždni zápasili s neposlušnosťou voči Bohu a takmer určite budú zápasiť s neposlušnosťou voči nemu aj v týždni, ktorý práve začína. Hriechy budú rôzne. Niektoré budú neposlušnosťou vyjadrenou v činnosti, iné budú neposlušnosťou vyjadrenou v nečinnosti. Ale či už ide o konanie alebo nekonanie, hriechy sú neposlušnosťou voči Bohu.
Súčasťou kázania je vyzývať Boží ľud k svätosti života, ktorá bude odrážať svätosť samotného Boha. Súčasťou aplikácie úryvku z Písma je teda vyvodenie dôsledkov tohto úryvku pre naše konanie v tomto týždni. My ako kazatelia sme povolaní nabádať Boží ľud k poslušnosti voči jeho Slovu. Chceme, aby sa naši poslucháči zmenili z hriešnej neposlušnosti na radostnú, veselú poslušnosť Bohu podľa jeho vôle zjavenej v jeho Slove. Takéto nabádanie k poslušnosti je dozaista aplikáciou.
Evanjelium
Hlavným posolstvom, ktoré musíme aplikovať pri každom kázaní, je evanjelium. Niektorí ľudia ešte nepoznajú dobrú správu o Ježišovi Kristovi. A niektorí z nich možno dokonca sedia pod vašou kazateľnicou už nejaký čas – sú rozptýlení, spia, snívajú alebo inak nedávajú pozor. Potrebujú byť informovaní o evanjeliu. Je potrebné im to povedať.
Iní možno počuli, pochopili a možno aj prijali pravdu, ale teraz zápasia s pochybnosťami práve o veciach, ktoré vo svojom posolstve riešite (alebo predpokladáte). Takýchto ľudí je potrebné povzbudiť, aby verili pravde o dobrej správe o Kristovi.
A tiež sa môže stať, že ľudia počuli a pochopili, ale zostávajú pomalí v činení pokánia zo svojich hriechov. Môžu dokonca prijať pravdu evanjeliového posolstva, ale nechcú sa vzdať svojich hriechov a dôverovať Kristovi. Pre takýchto poslucháčov je najsilnejšou aplikáciou, ktorú môžete urobiť, nabádať ich, aby nenávideli svoje hriechy a utiekli sa ku Kristovi. Vo všetkých našich kázaniach by sme sa mali snažiť aplikovať evanjelium informovaním, naliehaním a napomínaním.
Jednou z častých výziev, ktorým my kazatelia čelíme pri aplikovaní Božieho slova v našich kázňach, je, že jednotlivci, ktorí zažívajú problémy v jednej výraznej oblasti, si budú myslieť, že vo svojom kázaní neaplikujete Písmo, pretože sa nezaoberáte ich konkrétnym problémom. Majú pravdu? Nie nevyhnutne. Hoci sa vaše kázanie môže zlepšiť, ak sa začnete častejšie alebo dôkladnejšie venovať každej kategórii, nie je zlé, ak kážete tým, ktorí potrebujú byť informovaní alebo ktorí potrebujú byť povzbudení, aby zanechali hriech, aj keď si osoba, ktorá s vami hovorí, túto potrebu až tak neuvedomuje.
Jedna poznámka na záver. V Prísloviach 23:12 sa píše: „Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam známosti!“ Zdá sa, že v slovenských prekladoch sa slová preložené ako „zaveď“ v Biblii takmer vždy (možno vždy?) vzťahujú nie na prácu kazateľa (ako nás učí homiletika), dokonca ani nie na prácu Ducha Svätého (ako nás správne učí systematika), ale na prácu toho, kto počúva Slovo. Sme povolaní zavádzať slovo do našich vlastných sŕdc a viesť seba do tejto práce.
To je možno tá najdôležitejšia aplikácia, ktorú by sme mohli urobiť na budúcu nedeľu v prospech celého Božieho ľudu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
