Má kniha Zjavenie čo povedať o každodennom živote kresťana? Ako môžeme rozoznať, čo nám Boh v tejto tajomnej knihe hovorí?
Väčšina z nás sa často nestretáva s hordami kobyliek, rozzúrenými drakmi alebo apokalyptickými jazdcami. Sú to, samozrejme, symboly, ale spočiatku sa zdá nepravdepodobné, že by tieto drsné a pestré obrazy zodpovedali všedným zložkám nášho úplne bežného života. Ak nevieme, čo symboly znamenajú, ako ich máme aplikovať?
Zjavenie vlastne prichádza s príručkou pre čitateľa, návodom na použitie, šablónou pre praktickú aplikáciu. Ak chceme pochopiť a aplikovať túto knihu, začnime s jej kľúčom k odpovediam: siedmimi listami, ktoré sa nachádzajú v 2. a 3. kapitole.
Na čo slúži?
Záhady a interpretačné výzvy spojené so Zjavením sú také zjavné, také zložité a také kontroverzné, že je ľahké zabudnúť na hlavný dôvod, prečo nám Boh dal túto knihu: aby sme „zachováv[ali], čo je v nej napísané“ (Zj 1:3).
Z biblického hľadiska „zachovávať“ znamená viac než len ponechávať si nejakú vec či dokonca ju chrániť a vážiť si ju.
Rodinnú pamiatku zachovávame tak, že ju dáme do vitríny, ale Zjavenie takto zachovávať nemôžeme. Jeho slová zachovávame tak, že ich poslúchame (Zj 2:26; porov. Jn 8:31). Mnohé súčasné diskusie o Zjavení sú tak zaujaté tým, čo táto kniha znamená, že ignorujeme, na čo slúži. A to nie je zložité: máme ju poslúchať (Zj 14:12) a radovať sa z nej (Zj 19:7), máme ňou byť usvedčení (Zj 2:16,21) a povzbudení (Zj 2:10).
Zjavenie sme nedostali primárne preto, aby nám pomohlo predpovedať, čo sa stane v nejakej neurčitej budúcnosti. Môže sa stať aj to, ale jeho hlavný účel je praktickejší. Má sa „zachovávať“ alebo „dodržiavať“ ako sa zachovávajú vzťahy, dodržiavajú zákony, ako sa dodržiavajú povinnosti, ako sa dodržiavajú sľuby. Zjavenie je vo svojom jadre o kresťanskej praxi.
Je to list
Túto praktickú stránku Zjavenia lepšie pochopíme, ak si uvedomíme, že je to list. Prečo je to dôležité? Pretože listy sú praktické a ľahko pochopiteľné – aspoň relatívne. Pravdepodobne si túto skutočnosť už intuitívne uvedomujeme, a preto nás listy Zjavenia 2 – 3 (až tak) nevystrašia, aj keď zvyšok knihy zostáva tajomný.
Prečo sú listy pre nás intuitívne prístupnejšie? Pretože väčšina z nich je situačná, špecifická a konkrétna. Spomeňte si, kedy ste naposledy dostali obyčajný list alebo e-mail. Prečo ste ho dostali? Pravdepodobne preto, aby vám niekto poďakoval za darček, niečo sa vás opýtal alebo vás nejakým spôsobom poučil.
Sedem listov v Zjavení je podobných. Sú osobné, poukazujú na dôvod, pre ktorý boli napísané, výslovne uvádzajú problém, ktorý treba vyriešiť, a poskytujú konkrétne riešenia tohto problému. Mohli by sme ich nazvať „poradnými listami“. Všetci sme dostali listy tohto typu – od starého rodiča, keď sme skončili vysokú školu, od kolegu, keď sme nastúpili do tímu, od mentora, keď sme urobili niečo zlé.
Tu je dobrá správa: Zjavenie listy nielen obsahuje, Zjavenie je list a to znamená, že je podobne situačné a konkrétne. Tomuto sa často nevenuje dosť pozornosti, ale Ján začína svoj list klasickou frázou: „Ján siedmim cirkvám, ktoré sú v Ázii, milosť“ (Zj 1:4). Nenecháva nás rozmýšľať o situácii, ktorá bola dôvodom jeho písania, ale hovorí nám o nej priamo: „Počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas poľnice, ktorý hovoril: ,Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám‘“ (Zj 1:10-11).
Boh má pre týchto sedem cirkví posolstvo a Ján bol určený za posla. Aký je obsah tohto posolstva? Všetko, „čo vidíš“, teda celé Jánovo videnie (Zj 1:10–Zj 22:19).
Tá „ťažká časť“ knihy, kapitoly 4 až 22, je videnie zabalené do listu. Listový charakter Zjavenia rámcuje a balí to, čo nasleduje. Vo zvyšku knihy bude čitateľ vtiahnutý do nebeského zhromaždenia (kapitoly 4 – 5), bude bojovať s drakonickými silami (kapitoly 11 – 12) a víťazne kráčať do nebeského mesta (kapitoly 21 – 22) – ale ani tam čitateľ neprestáva čítať list.
Prorocké a apokalyptické je zakotvené v epištolárnom.
Kľúč k odpovediam
List Zjavenia ako celok nám pomáha pochopiť, ako funguje sedem listov v ňom. Nie sú poznámkami na okraj ani vyrušením, ale namiesto toho určujú trajektóriu výkladu. Sú vodidlami a šablónou pre to, ako sa má aplikovať zvyšok knihy. Boh hovorí každej z týchto cirkví, čo pre ňu znamená zvyšok videnia – aplikuje videnie na jej konkrétnu situáciu a čas.
Napríklad neskôr v Zjavení sa stretávame s „veľkou neviestkou“, okolo ktorej sú zhromaždení „ľudia, zástupy, národy a jazyky“ (Zj 17:1,15). Aký význam to má, povedzme, pre cirkev v Tyatíre? Ján to vysvetľuje: „Trpíš ženu Izebel, ktorá (…) zvádza mojich služobníkov, aby smilnili“ (Zj 2:20). Kto čítaš, rozumej: Izebel je veľká prostitútka, alebo aspoň jedna z podôb, ktorú na seba prostitútka vezme. Nenechajte sa zviesť na scestie. Nedajte sa zlákať.
Alebo Smyrna. V mnohom boli verní, ale čoskoro budú čeliť veľkému zmätku. Napriek tomu ich Ježiš povzbudzuje, aby sa nebáli toho, „čo m[ajú] vytrpieť“, lebo „dám [vám] veniec života“ (Zj 2:10). Ovce zo Smyrny sa chystajú na súboj s drakom (11 – 13), a keď čítajú o tomto kozmickom boji, majú ho aplikovať na svoje súčasné utrpenie s vedomím, že aj keď budú umučení, budú vzatí do nebeskej rady (Zj 6:9-11), budú bývať v nebeskom meste a jesť zo stromu života (Zj 22:14).
Zjavenie je o nich a takým spôsobom by ho mali čítať a vnímať svoj život prostredníctvom týchto symbolov a obrazov.
Zachované až do konca
Tieto listy sú vodidlami aj pre nás. Všimnite si, že Ján píše siedmim cirkvám – nie šiestim, ani ôsmim. Neskôr je týchto sedem cirkví označených siedmimi svietnikmi a siedmimi duchmi pred Božou trónnou sieňou (Zj 1:12-13).
Sedmička nie je náhodná, ale symbolická. Táto sedmička predstavuje celú cirkev v každom veku. Sú to typy, každý s typickými problémami, na ktoré je Zjavenie 4-22 stále aktuálnou odpoveďou. Aj keď tieto listy čítame o toľko rokov neskôr, je správne vidieť v nich zastúpených seba samých.
Preto je týchto sedem listov kľúčom k odpovedi alebo návodom na aplikáciu zvyšku knihy. Výzvy, ktorým tieto cirkvi čelili, boli historicky špecifické, ale aj univerzálne. Fungujú ako zrkadlo – podobne ako všetky veľké príbehy – pre naše vlastné skúsenosti a výzvy.
Zjavenie sa teda má odovzdávať z cirkvi na cirkev, z generácie na generáciu a Boží ľud v každom veku ho musí zachovávať. Ako? Tak, že ho budú uplatňovať v praxi, tak ako to robili títo prví príjemcovia. Pozrime sa do týchto zrkadiel, nájdime sa v nich a hľaďme na to, na čo Boh chce, aby sme hľadeli.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
