Knižný tip: Spása je u Hospodina

Úvod do systematickej teológie
Kniha takmer neformálnym spôsobom rozoberá biblické pravdy, vysvetľuje kľúčové pojmy systematickej teológie a premýšľa o ich význame a vzťahoch.

Kto je Boh a ako koná?
Biblia nám odhaľuje Boha tým, že popisuje jeho konanie v dejinách, podáva nám jeho autoritatívny opis a umožňuje nám nahliadnuť na Jeho trojjedinú podstatu. Táto kapitola sa zameriava na prvé dve a tretia kapitola bude skúmať tretiu z týchto vecí. Božie skutky a biblický opis poukazujú na jeho panstvo – na jeho vládu, autoritu a prítomnosť.

Kto je Boh? V predchádzajúcej kapitole som zdôrazňoval, že Boh Biblie je najvyšší Pán. To znamená, že je to niekto, kto riadi všetky veci, niekto, kto hovorí s absolútnou autoritou a kto je prítomný so svojím stvorením v zmluvnom zväzku.

V tejto kapitole sa pozrieme na Božiu prirodzenú podstatu podrobnejšie. Upozorňujem vás, že je tu mnoho oblastí, ktoré musíme pokryť, ale znova dúfam, že sa mi podarí dať vám niekoľko pevných bodov, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v tých mnohých myšlienkach, ktoré budem prezentovať. Dúfam, že týmto spôsobom budú pre vás mnohé veci jasnejšie. Znova použijem trojitý model, ktorý v niečom korešponduje s predchádzajúcim.

Biblia nám prezentuje Boha tým, že nám ukazuje jeho skutky, podáva nám spoľahlivý opis jeho osoby a dáva nám možnosť nahliadnuť do života v rámci Božej Trojice. Božie skutky zodpovedajú jeho panskému atribútu vlády, pretože sú to skutky plné moci, ktoré vždy splnia jeho zámer. Spoľahlivé opisy, samozrejme, predstavujú Božiu autoritu panstva. Pohľad do Božieho vnútorného života v rámci Trojice poukazuje na jeho prítomnosť. Hovorí nám totiž, že ešte predtým, ako Boh stvoril svet, bol v dôverných osobných vzťahoch – tri osoby oddané jedna druhej vo vzájomnej láske a dokonale blízke jedna druhej.

Vo všetkých skutkoch, charakterových rysoch a vnútornom živote, sa nám Boh ukazuje ako Pán. Všetko, čo robí, robí preto, aby ľudia „spoznali, že ja som Hospodin“ (Ex 14:4 a mnohé ďalšie texty). Modlím sa, aby ste videli Božie panstvo zreteľnejšie, keď budeme prechádzať týmto biblickým učením.

Božie skutky
Božie skutky môžeme rozdeliť do troch kategórií: jeho večné nariadenia, jeho činnosť v prirodzenom svete a s prirodzeným svetom a jeho vykúpenie hriešnikov. Prvá kategória poukazuje na jeho autoritu, druhá na jeho vládu a tretia na jeho zmluvnú prítomnosť. V prevažnej časti knihy sa budem zaoberať vykúpením, keďže to je hlavnou témou Biblie. V tejto kapitole sa zameriam na Božie večné nariadenia a jeho činy v a s prirodzeným svetom. Dovoľte mi začať tým druhým.

Božie konanie v prirodzenom svete a s prirodzeným svetom môžeme ďalej rozdeliť na zázraky, prozreteľnosť a stvorenie. Ďalšie trojité delenie! Ale nie som si istý, či môžem túto trojicu spájať s atribútmi panstva, preto radšej prejdem rovno k tomu, čo o nich chcem povedať.

Zázrak
Čo je to zázrak? Ľudia niekedy definujú zázraky ako výnimky z prírodných zákonov, ale ja si nemyslím, že táto definícia je biblická. Biblia nič nehovorí o prírodných zákonoch a pisatelia Biblie nevedeli toľko o zákonoch prírody, aby dokázali identifikovať zázraky ako výnimky z nich.

Keď pisatelia Biblie hovorili o zázrakoch, domnievam sa, že to, čo mali na mysli, by sa dalo zhrnúť do slovného spojenia: výnimočné prejavy Božieho panstva. Keď Boh spôsobil, že sa rozdelilo more, aby Izraeliti mohli prejsť na druhú stranu po suchej zemi, pravdepodobne veľa nevedeli o tm, ktoré prírodné zákony boli porušené alebo zmenené – hoci, pre zaujímavosť, Exodus 14:21 hovorí, že zázrak nastal skrze vanutie „prudkého východného vetra“. Vedeli ale, že ide o Božie konanie.⁵ Vedeli, že Boh konal v moci tak, ako sľúbil, aby zachránil svoj ľud a zničil egyptskú armádu. Boh vysušil more, aby „Egypťania spoznali, že ja som Hospodin“ (Ex 14:4). To isté bolo nespornou pravdou, keď Boh spôsobil, že sekera vyplávala na hladinu, alebo keď vzkriesil mŕtvych či uzdravil malomocných. Keď Ježiš vykonal zázrak a učeníci predivne ulovili ryby, Peter nehovoril nič o tom, že by boli nejaké prírodné zákony porušené. Namiesto toho sa zameral na Ježišovo panstvo zjavené skrze tento zázrak a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek“ (Lk 5:8). Biblické pojmy označujúce zázrak rôznymi hebrejskými a gréckymi výrazmi, sa zameriavajú na tri myšlienky: sily, znamenia a divy. Pozoruhodne korešpondujú s tromi atribútmi panstva, o ktorých sme hovorili. Zázraky sú sily, príklady Božej vlády nad jeho stvorením. Sú to tiež znamenia, ako autoritatívne deklarácie (vyhlásenia) Božích zámerov. A sú to divy – udalosti, ktoré nás prebudia a my si uvedomíme, že Boh je naozaj tu a teraz, vo svojej zmluvnej prítomnosti presne ako vtedy, keď si to uvedomil aj Peter po zázračnom rybolove.

Dejú sa zázraky ešte aj dnes? V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že ani v Biblii sa zázraky nestávali každý deň. Diali sa za veľmi špeciálnych okolností, zvyčajne aby potvrdili slová proroka alebo apoštola, a obzvlášť ako svedectvo Otca, že Ježiš je Jeho Syn. Nemali by sme ich chápať ako stálu súčasť života kresťana. Boh nič také nezasľúbil. On koná zázraky, keď má na to svoje vlastné dôvody.

Na druhej strane, nikde nie je zaručené, že Boh nebude konať zázraky aj dnes. Ak som správne definoval zázrak ako výnimočnú demonštráciu Božieho panstva, musím vám však pripomenúť, že výnimočný je relatívny pojem. Neexistuje jasný rozdiel medzi výnimočným a bežným, medzi zázrakom a prozreteľnosťou. Pojem „div“ sa v Písme vzťahuje na plávajúcu sekeru, vodu premenenú na víno a zázračné nasýtenie zástupov, ale v Žalme 136:4 a 25 sa tiež vzťahuje na Božiu starostlivosť o pokrm pre všetko stvorenie. My o tom zvyčajne nepremýšľame ako o niečom zázračnom, ale keď sa nad tým zamyslíte, je to vskutku úžasné. Nasýtenie niekoľkých miliónov Izraelitov v divočine bola úžasná vec, ale i tak je v určitom zmysle ešte úžasnejšie to, že Boh dáva pokrm úplne každému stvoreniu na zemi. Takže z určitého pohľadu Boh koná zázraky okolo nás neustále.

---

Kniha je napísaná z neskryte reformovaných pozícií, takže je prirodzené, že nie všetci budete súhlasiť so všetkými jej výrokmi. Každý však bude obohatený jej pozorným čítaním, lebo je jasné, že ju napísal hlboko premýšľajúci človek, ktorého poznanie vedie k hlbšej láske k Bohu a k citlivejšiemu prístupu k ľuďom. Preto s radosťou odporúčam slovenským čitateľom tento jasný výklad celého systému teológie.

 Ján Henžel, kazateľ Cirkvi bratskej, spoluzakladateľ Spoločenstva evanjelia

---

Prozreteľnosť
Pozrime sa teraz na prozreteľnosť. Ak sú zázraky Božím výnimočným konaním, potom je prozreteľnosť jeho obvyklým konaním. Ako sme mohli vidieť, hranica medzi nimi nie je veľmi jasná. Zázrak je úžasný, ale prozreteľnosť tiež.

Kratší Westminsterský katechizmus definuje: Prozreteľnosť je Božia vlastnosť, ktorá sa prejavuje ako najsvätejšia, múdra a mocná ochrana a vláda nad každým stvorením a jeho konaním.⁶ Všimnite si použitie slova „každý“. Ako sme videli v predchádzajúcej kapitole, Božia vláda nad jeho svetom je úplná. On spôsobuje, že sa deje všetko, čo sa deje. Jeho „zachovávanie“ znamená viacero vecí: že zem by nemohla naďalej existovať bez Božieho povolenia; že Ježiš drží všetko pohromade (Kol 1:17); že Boh odkladá svoj ničivý súd, kým všetci jeho vyvolení budú zachránení (2Pt 3:5-9); a že Boh chráni svojich ľudí pred smrťou a zničením v mnohých momentoch nášho pozemského života (Gn 45:5). Samozrejme, smrť nakoniec prichádza, ale aj po našej smrti nás Boh naďalej zachováva. Ako povedal Dávid: „lebo ma nenecháš v ríši smrti“ (Ž 16:10). A „vláda“ znamená usmerňovanie chodu prírody a dejín k Božiemu predurčenému cieľu (Ef 1:9-11).

Katechizmus nespomína zjavenie ako aspekt prozreteľnosti, ale je dôležité, aby sme vedeli, že všetko, čo sa deje, odráža Božiu múdrosť (Ž 104, hlavne v. 24, Prís 8:22-36) a že jeho slovo riadi všetky veci (Ž 147:15-20, Ž 148:5-8). Toto je dôvod, prečo nebesia rozprávajú o Božej sláve (Ž 19) a jeho neviditeľná podstata je jasne viditeľná (R 1). Skrze prozreteľnosť sa nám Boh dáva poznať.

Napokon, spolupôsobenie je Božia konanie v najmenších udalostiach prírody a dejín, ktoré vytvára „súčinnosť božskej moci so všetkými podriadenými silami, v súlade s vopred danými zákonmi o ich činnosti, ktorá spôsobuje, aby fungovali a fungovali práve tak, ako fungujú.“⁷ Zvyčajne si myslíme, že keď klíčia rastliny, konajú tak podľa zákonov prírody. Je to síce pravda, ale učenie o spolupôsobení nám ukazuje, že Boh pracuje aj s a skrze tieto zákony, aby dosiahol svoj zámer. Ani vrabec nespadne na zem bez Otcovej vôle (Mt 10:29), ktorý má spočítané aj všetky vlasy na našej hlave (Mt 10:30). Boh panuje nad svojím svetom nielen zhora, ale aj zdola. Koná v nebi i vo všetkom, čo sa deje na zemi.

Prozreteľnosť teda, rovnako ako zázrak, zapadá do nášho trojitého obrazu. Prozreteľnosťou Boh všetko riadi (vládou a zachovávaním); spoľahlivo nám odhaľuje sám seba; a stáva sa prítomným vo svete, ktorý stvoril.

---

John M. Frame je profesorom systematickej teológie na Reformovanom teologickom seminári v Orlande. Je autorom mnohých kníh; viaceré z nich získali ocenenie asociácie evanjelikálnych vydavateľov ECPA.

---