Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Pane, predostrel som ti každé svoje želanie a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou. Srdce sa mi prudko rozbúchalo. Sila ma opustila. A svetlo mojich očí? Aj to zhaslo.
Žalm 38:10–11
Tento žalm patrí do skupiny kajúcnych žalmov. Zaznieva v ňom naliehavá prosba o úľavu z vážnej a bolestivej choroby, ktorá bola Božím trestom za Dávidov hriech. Dávid vie, že na ňom spočíva Boží hnev. To mu však nezatvára ústa. Práve naopak. Aj keď upadol do Božej nepriazne, volá, prosí. Lebo vie, že Boh mu k sebe nezavrel dvere. Dokonca Bohu predostrie svoje želania: Pane, predostrel som ti každé svoje želanie… Aké želania môže mať človek, ktorého už úplne opustila sila a z jeho očí sa vytratilo svetlo? S istotou nevieme, lebo žalmista ich nepredostrel nám, ale svojmu Pánovi. Tomu, ktorý ich môže splniť.
Dávid však nespomína len svoje želania, ale aj svoje vzdychanie:… moje vzdychanie nie je skryté pred tebou. Človek v bolesti a utrpení mnohé veci nedokáže vyjadriť slovami, len vzdychmi. Keby vládal, tak by volal o pomoc. Keďže nevládze, tak vo svojej slabosti len vzdychá. V jeho vzdychoch sú skryté jeho túžby po úľave, pomoci. Po zbavení bolesti a vyslobodení z utrpenia. Veď Boh nepotrebuje, aby sme všetko vyjadrili slovami. Aj naše stony a vzdychy vie presne a neomylne „rozšifrovať“. Preto Dávid o svojich vzdychoch hovorí, že nie sú skryté pred jeho Pánom. Ani to, čo je v nich skryté.
Pred ľuďmi je všeličo skryté. Už či preto, lebo to my pred nimi skrývame. Alebo preto, lebo to oni nevidia, nevedia, neraz schválne prehliadnu. Dávidov Pán však všetko vidí, o všetkom vie a nič neprehliadne. Ako dobre, že nie! Keď prechádzame bolesťou a utrpením, môžeme vedieť to, čo vedel i Dávid. A síce, že naše vzdychy nebudú prepočuté. A zároveň môžeme vedieť to, čo Dávid nevedel. Že keď my vzdycháme, Svätý Duch berie naše vzdychania a mení ich na svoje vlastné, ktorými sa prihovára za nás: Sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi (Rim 8:26-27). Nemáme zasľúbené uzdravenie z každej choroby, ale máme zasľúbenú pomoc v každom utrpení. Lebo Boh, ktorý počuje i ten najtichší vzdych a najhlbší ston uboleného tela, nám neodoprie svoju pomoc.
Pane, Ty nič neprehliadneš, ani nič neprepočuješ. Ďakujeme Ti!
