Knižná novinka: Poznanie Boha

Keď v roku 1973 vyšla kniha Poznanie Boha od J.I. Packera, stala sa vydavateľským trhákom. Packera vyniesla na medzinárodné výslnie a urobila z neho poprednú autoritu v tom, čo sa neskôr stalo známym ako „duchovnosť“, ale Packer sám uprednostňoval názov „duchovná teológia“. Kniha pulzovala životom a prinášala nové spôsoby uvažovania o tom, aký vzťah majú kresťania s Bohom. Boli zakotvené hlboko v puritánskej tradícii, ale ukázali sa byť veľmi relevantnými aj pre súčasnosť. Knihu čoskoro začali označovať za „klasiku“ a na celom svete si získala uznanie mnohých čitateľov.

Packer hovorí, že „poznanie Boha“ pozostáva z troch základných prvkov:
1. pochopenia toho, kým Boh je;
2. schopnosti uplatniť na seba to, aký Boh je a čo nám dáva; a
3. uctievania Boha ako toho, kto tieto dary dáva.

Poznanie Boha je dôsledným výkladom týchto troch vzájomne prepojených a neoddeliteľných častí. Packerovou stratégiou je začať tým, že svojim čitateľom najprv pomôže pochopiť realitu Boha, následne im umožňuje uplatniť toto poznanie v ich vlastnom živote a napokon reagovať na Boha modlitbou a uctievaním.

---

Majstrovské dielo majstra teológa.

R.C. Sproul

---

Táto kniha vychádza z presvedčenia, že neznalosť Boha — neznalosť jeho spôsobov a neznalosť praktického života v spoločenstve s ním — je príčinou mnohých zlyhaní dnešnej cirkvi. Zdá sa, že tento súčasný stav zapríčinili dva nešťastné trendy.

Prvý trend je, že kresťanské myslenie sa prispôsobilo duchu modernej doby, teda duchu, ktorý plodí veľké myšlienky o človeku a myšlienkam o Bohu necháva len malý priestor. Moderný prístup Boha odsúva do úzadia či dokonca ho úplne popiera; a iróniou je, že moderní kresťania, príliš zamestnaní dodržiavaním náboženských praktík v nenáboženskom svete, sami dovolili Bohu, aby sa im vzdialil. Keď to ľudia s jasným úsudkom vidia, sú v pokušení stiahnuť sa z cirkvi takmer s odporom a vydať sa na cestu hľadania Boha sami. Ani im to nemôžeme úplne zazlievať, pretože ľudia v cirkvi, ktorí pozerajú na Boha, takpovediac, cez nesprávny koniec ďalekohľadu, a tak ho zmenšujú na trpaslíka, nemôžu dúfať, že z nich bude niečo viac než trpasličí kresťania, a bystrí ľudia prirodzene chcú niečo lepšie než to. Navyše myšlienky na smrť, večnosť, súd, dôležitosť duše a večné dôsledky dočasných rozhodnutí sú všetky pre moderných ľudí „vylúčené“ a je smutnou skutočnosťou, že kresťanská cirkev namiesto toho, aby sa ozvala a pripomenula svetu to, na čo sa zabúda, si vytvorila návyk tieto témy rovnako zľahčovať. Takéto vzdanie sa modernému duchu je však pre kresťanský život samovražedné.

Druhý trend je, že kresťanské myslenie bolo zmätené moderným skepticizmom. Viac než tri storočia naturalistický kvas renesančného pohľadu pôsobí v západnom zmýšľaní ako rakovina. Arminiáni a deisti sedemnásteho storočia rovnako ako sociniáni šestnásteho storočia popreli, v rozpore s reformovanou teológiou, že Božia vláda nad jeho svetom je priama alebo úplná, a teológia, filozofia a veda zväčša spoločne toto popieranie udržiavajú až doposiaľ. Dôsledkom toho začala Biblia čeliť vážnej kritike a veľa kľúčových znakov historického kresťanstva tiež. Základné fakty viery sú spochybňované. Stretol sa Boh s izraelským národom na Sinaji? Bol Ježiš viac než len veľmi duchovný človek? Naozaj sa zázraky v evanjeliách stali? Nie je Ježiš evanjelií prevažne len imaginárnou postavou? — a podobne. To ale nie je všetko. Skepticizmus aj o Božom zjavení, aj o pôvode kresťanstva priniesol ešte všeobecnejší skepticizmus, ktorý sa vzdáva akéhokoľvek pomyslenia na jednotu pravdy a s tým akejkoľvek nádeje na jednotné ľudské poznanie, takže teraz sa všeobecne predpokladá, že moje náboženské porozumenie nemá nič spoločné s mojím vedeckým poznaním vecí, ktoré sú mimo mňa, keďže Boh nie je „tam vonku“ vo svete, ale iba „tu dole“ v mojej psychike. Neistota a zmätok ohľadom Boha, ktorými sa vyznačuje naša doba, sú horšie než čokoľvek iné od čias, keď sa gnostická teozofia v druhom storočí pokúsila pohltiť kresťanstvo.

Dnes sa často hovorí, že teológia je silnejšia ako kedykoľvek predtým, a v zmysle akademickej expertízy a množstva a kvality vydávaných kníh je to zrejme pravda, ale už dávno nebola teológia taká slabá a úbohá vo svojej základnej úlohe udržiavať cirkev pri pravdách evanjelia. Pred deväťdesiatimi rokmi C.H. Spurgeon opísal nejasnosti ohľadom Písma, obete zmierenia a ľudského osudu, ktoré vtedy videl u baptistov, ako „zostup na nižšiu úroveň“. Ak by videl súčasné protestantské zmýšľanie o Bohu, myslím, že by hovoril o „strmhlavom páde“!

„Zastavte sa na cestách, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta, po nej choďte a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Jer 6:16). Toto je pozvanie tejto knihy. Nie je to kritika nových ciest, to len nepriamo, ale skôr priame volanie k tým starým z dôvodu, že „dobrá cesta“ je stále tým, čím bývala. Nevyzývam svojich čitateľov, aby predpokladali, že veľmi dobre viem, o čom hovorím. „Ľudia ako ja,“ píše C.S. Lewis, „ktorých predstavivosť ďaleko prevyšuje ich poslušnosť, dostanú spravodlivý trest. Ľahko si predstavujeme oveľa lepší stav, než sme v skutočnosti dosiahli. Ak opisujeme, čo sme si predstavili, môžeme druhých i seba presvedčiť, že sme sa tam skutočne dostali,“ — a tak oklamať aj ich, aj samých seba. Všetci čitatelia a autori duchovnej literatúry by mali brať Lewisove slová vážne. Avšak „… je napísané: Uveril som, preto som hovoril — aj my veríme, preto aj hovoríme“ (2Kor 4:13). A ak to, čo je tu napísané, niekomu pomôže, tak ako rozjímanie pri písaní pomohlo mne, moja práca sa viac než oplatila.

---

Stručná, živá a výstižná.

John R.W. Stott

---

Na čo sme boli stvorení? Na poznanie Boha.

Aký cieľ by sme si mali nastaviť pre svoj život? Poznanie Boha.

Čo je „večný život“, ktorý Ježiš dáva? Poznanie Boha.
„A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Ján 17:3)

Čo je najlepšia vec v živote, prinášajúca viac radosti, potešenia a spokojnosti než čokoľvek iné? Poznanie Boha.
„Takto hovorí Hospodin: ,Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa‘.“ (Jeremiáš 9:22 nn)

Kedy sa Boh najviac teší pri pohľade na ľudí? Keď ho poznajú.
„Chcem… poznanie Boha viac ako spaľované obety,“ vraví Boh (Ozeáš 6:6).

---

James Innel Packer (1926 – 2020) je považovaný za jedného z najznámejších teológov a najvplyvnejších evanjelikálov našej doby. Pôsobil ako profesor teológie na Regent College vo Vancouveri v Britskej Kolumbii. Časopis Time ho zaradil na zoznam 25 najvplyvnejších evanjelikálov v Amerike. Packerovo rozsiahle dielo ovplyvnilo nespočetné množstvo pastorov, popredných mysliteľov, teológov a spisovateľov. Medzi jeho knihy patria Praying, A Quest for Godliness, Evangelism and the Sovereignty of God a Rediscovering Holiness.

---