Sedel som za stolom v bistre, pohrával som sa šálkou kávy a cítil som sa na dne, nehodný a zlomený. Oproti mne sedel muž, ktorého som mal rád a ktorého som si vážil. „Bill,“ povedal som, „mám pocit, akoby si mi dal kľúče od rodinného auta a ja som s ním narazil do múru.“
Bill Kynes je pastorom nášho vysielajúceho zboru. Môj rešpekt k nemu je nesmierny. Bill s bystrým rozumom a láskavým srdcom verne slúži svojmu zboru už viac ako 30 rokov. Bez jeho vízie zakladania zborov, jeho ochoty investovať do mňa ako mladého pastora a jeho stálej oddanosti nášmu zboru by sme neexistovali.
V to ráno v bistre som očakával, že mi povie, v čom všetkom som pochybil (bolo toho veľa) a prečo by som sa mal hanbiť. Namiesto toho sa na mňa súcitne pozrel a spýtal sa, čo sa deje.
Hoci sa nezdržal toho, kde som potreboval nápravu, našiel si čas, aby mi pripomenul moju identitu v Kristovi a moje obdarovanie od Krista. V tej chvíli sa Bill stal viac než len mentorom. Stal sa mojím duchovným otcom. „Veď keby ste mali hoci desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho“ (1Kor 4:15).
Osamelosť zakladania zborov
Pre pastorov a zakladateľov zborov možno neexistuje pravdivejšie tvrdenie, pretože sa ľahko môžeme domnievať, že sme v tejto práci sami – alebo prinajmenšom nemáme čas alebo priestor na takýto druh vzťahu.
Viesť založenie nového zboru je rovnako vzrušujúce ako nebezpečné. Pre pastorov zakladajúcich zbory je preto veľmi dôležité, aby na tejto ceste vyhľadávali početných sprievodcov a mentorov. Je správne získať pomoc a pracovať na raste v teológii, ekleziológii, misijnej stratégii, liturgickej formácii, finančnej zodpovednosti, kazateľských schopnostiach… zoznam je dlhý.
A predsa, túžba rásť v nespočetných oblastiach a tiež hľadanie mentorov a sprievodcov môže stále zanechať v pastorovi pocit osamelosti – duchovnej siroty, ktorá sa snaží prekonať prekážky vlastnou vôľou a silou.
Nezáleží na tom, aká zdravá alebo rozbitá je vaša biologická rodina – všetci potrebujeme duchovných otcov. Knihy, ktoré čítame, a významní pastori, ktorých sledujeme, nemôžu poskytnúť to, čo duchovný otec – rovnako ako podcast nemôže vychovávať dieťa.
Čím sa teda duchovný otec líši od iných mentorov a sprievodcov?
Sú hodní napodobňovania
Mentori môžu byť hodní napodobňovania pre špecifické zručnosti. Kazatelia by mali počúvať iných kazateľov, aby rástli v rozlišovaní vlastných schopností a hlasu. Zakladatelia zborov by mali získať pomoc pri pochopení organizačného vedenia a spôsobu štruktúrovania zboru.
Duchovný otec je však hodný napodobňovania aj ako človek a duchovný syn musí byť dostatočne blízko, aby videl jeho integritu a charakter. Všimnite si Pavlovo vyhlásenie, že Timotej videl jeho život, správanie, trpezlivosť a vytrvalosť (2Tim 3:10-15).
Mal som tú česť učiť sa z Billovho manželstva, výchovy, študijných návykov, fyzickej rutiny – a z jeho integrity a charakteru – spôsobom, ktorý presahuje obyčajný mentorský vzťah. Naučil ma, ako vyzerá vernosť muža, manžela, otca a pastora.
Káznia svojich synov
Pavol sa vo svojich listoch staval do pozície otca. Dôsledne poskytoval korigujúci vplyv, pričom ľudí zbytočne neprovokoval ani nerozčuľoval.
Apoštol poskytoval lásku a disciplínu bez vyvolávania pocitu hanby, keď nabádal na nápravu a zmenu správania. Evanjelium predsa nie je len opojná teológia, ale mení každodenný život. Sprievodcov možno ľahko odhodiť, keď s nimi nesúhlasíme, ale duchovným otcom dávame autoritu a dokonca očakávame od nich naprávanie.
Sedieť v to ráno oproti Billovi prakticky nič nevyriešilo. Mnohé z toho, čomu som čelil, sa nedalo ľahko napraviť. Ale náš vzťah sa prehĺbil, pretože som mu dal autoritu nad svojím životom, aby korigoval moje smerovanie, a on bol ochotný to prijať. Som vďačný, že to, čo sa vtedy začalo, pokračuje dodnes. S láskou a trpezlivosťou mi kladie výzvy, kladie prenikavé otázky, aby odhalil hlbšie problémy srdca v mojom živote a službe, a vyzýva ma k väčšiemu pokániu, disciplíne a integrite.
Vdychujú odvahu svojim synom
Tak ako Pavol pripomínal Timotejovi, aby „si roznecoval oheň Božieho daru, ktorý si dostal vkladaním mojich rúk“ (2Tim 1:6), duchovní otcovia vdychujú odvahu svojim zápasiacim synom.
Bill bol pre mňa obrovským povzbudením, pravidelne ma vyzýval, aby som zanechal strach a hanbu a prijal moc Božieho Ducha, aby som sa posunul k láske, sebaovládaniu a ochote podieľať sa na Kristovom utrpení.
Zakladatelia zborov a mladí pastori, prichádzate o veľa, ak nevyhľadávate skúsenejších duchovných otcov a nepodriaďujete sa im. A starší a múdrejší pastori, potrebujeme, aby ste investovali do mladších mužov, ktorí môžu pod vami rásť v službe. Potrebujeme od vás počuť: „Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista“ (1Kor 11:1).
Keď som sa pustil do zakladania zboru, potreboval som staršieho mentora a vykazateľnosť autorite zbožných starších. Ale Boh mi dal viac, než som dúfal, a to dar duchovného otca v Billovi. Mladí zakladatelia zborov, hľadajte toto požehnanie pre seba. Starší pastori, zvážte, koho by ste mohli požehnať ako duchovný otec.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
