Nezaradené

Môj obľúbený vianočný text

Poznámka redaktora: Článok bol prebratý z knihy Johna Pipera “Dobrá správa o veľkej radosti“. Knihu si môžete zdarma stiahnuť na stránkach rádia Logos.

Môj obľúbený vianočný text kladie do centra Vianoc pokoru. Takže aj tieto Vianoce žasnem nad Ježišovou pokorou a chcem jej pre seba viac. O chvíľu budem ten text citovať.

No najprv sú tu dva problémy. Tim Keller nám pomáha vidieť jeden z nich, keď hovorí: „Pokora je taká plachá, že ak o nej začneš rozprávať, odíde.“ Takže rozjímanie o pokore (ako toto ním je) je, zdá sa, sebazničujúce. No aj plachí ľudia niekedy pozbierajú odvahu, ak s nimi správne jednáme.

Druhý problém je, že Ježiš nebol pokorný kvôli rovnakým dôvodom ako my (alebo ako by sme mali byť). Tak ako nám môže pomôcť to, keď sa pozeráme na Ježišovu vianočnú pokoru? Naša pokora, ak nejaká existuje, je založená na našej obmedzenosti, omylnosti a hriešnosti. No večný Boží Syn nebol obmedzený. Nebol ani omylný. A nebol ani hriešny. Takže na rozdiel od našej pokory Ježišova pokora mala pôvod inde.

A tu je môj obľúbený vianočný text. Hľadajte v ňom Ježišovu pokoru.

On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to na smrť na kríži.
(Flp 2:6-8)

To, čo definuje Ježišovu pokoru, je skutočnosť, že je to najmä vedomý fakt, že Pán Ježiš sa ponížil a prevzal na seba úlohu sluhu pre dobro ostatných. Jeho pokora je definovaná frázami ako:

– vyprázdnil sa (vzdal sa svojich božských práv byť slobodným od týrania a utrpenia)

– vzal na seba podobu sluhu

– stal sa poslušným až na smrť, dokonca smrť na kríži.

Takže Ježišova pokora nebola dispozícia jeho srdca, že by bol obmedzený, omylný či hriešny. Boloto srdce nekonečnej dokonalosti, neomylnej pravdy a slobody od každého hriechu, a práve z tohto dôvodu nepotreboval, aby mu bolo slúžené. Bol slobodný a oplýval službou.

Iný vianočný text, ktorý toto hovorí, je Mk 10:45: „Ani Syn človek neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých“. Ježišova pokora nebola vnímaním nejakého vlastného nedostatku, ale vnímaním plnosti, ktorú dal k dispozícii druhým pre ich dobro.
Bolo to dobrovoľné poníženie sa, vďaka ktorému dal k dispozícii vyvýšenosť svojej slávy hriešnikom, aby sa z nej mohli tešiť.

Ježiš dáva do súvisu svoje vianočné poníženie s dobrou správou pre nás: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinok pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“

Vďaka jeho poníženiu môžeme prežívať úľavu od bremien. Keby sa neponížil, nebol by „poslušný až na smrť, smrť na kríži“. A keby nebol poslušný a nezomrel by za nás, boli by sme zničení pod ťarchou svojich hriechov. Ponižuje sa, aby na seba zobral naše odsúdenie (Rim 8:3).

Teraz máme ďalší dôvod, prečo byť pokorní. Sme obmedzení, omylní, hriešni a preto sa vôbec ničím nemôžeme chváliť. No teraz vidíme ďalšie pokorujúce veci: Naša spása nie je kvôli našim skutkom, ale je to jeho milosť. Takže chvastanie sa je vylúčené (Ef 2:8-9). A spôsob, akým dosiahol našu spásu z milosti, bol dobrovoľným vedomým sebaponížením v poslušnosti sluhu až na smrť.

Takže okrem obmedzenosti, omylnosti a hriešnosti máme teraz dva ďalšie obrovské impulzy, ktoré nás vedú k pokore: slobodná a nezaslúžená milosť, ktorá je za každým našim požehnaním a model sebapopierania, obetovania a služby, ktoré na seba ochotne berú podobu sluhu.

Sme teda povolaní pridať sa k Ježišovi v tejto vedomej sebapokorujúcej službe. „Kto sa bude povyšovať, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený“ (Mt 23:12). „Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi“ (Flp 2:5).

Modlime sa, aby táto „plachá cnosť“ – tento masívny základ našej spásy a našej služby – bola viditeľná na jej tichom mieste a zabezpečila nám plášť poníženosti počas tohto Adventu. „Všetci sa zaodejte do pokory jedni voči druhým, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1Pt 5:5).

John Piper

je americký reformovaný kazateľ, teológ a učiteľ. Založil webovú platformu desiringgod.org. Je autorom desiatok knižných titulov a členom Rady Spoločenstva evanjelia (TGC) v USA.