Najprv niekoľko svedectiev: Počul som, že Howard Hendricks z Dallaského seminára raz vyhlásil (parafrázujem), že ak by to bolo na jeho rozhodnutí, každý študent končiaci Dallaský teologický seminár by sa musel pred ukončením štúdia naučiť tisíc veršov.
Dallas Willard, profesor filozofie na Univerzite v južnej Kalifornii, napísal: „Učenie sa Biblie naspamäť je absolútne nevyhnutné pre duchovné formovanie. Keby som si mal vybrať medzi všetkými disciplínami duchovného života, vybral by som si memorovanie Biblie, pretože je to základný spôsob, ako naplniť našu myseľ tým, čo potrebuje. Táto kniha zákona sa nesmie vzdialiť od tvojich úst. Práve tam ju potrebuješ! Ako sa dostane do vašich úst? Učením sa naspamäť“ („Spiritual Formation in Christ for the Whole Life and Whole Person,“ v časopise Vocatio, roč. 12, č. 2, Jar, 2001, str. 7).
Jedným z dôvodov, prečo Martin Luther dospel k svojmu veľkému biblickému objavu o ospravedlnení iba vierou, bolo to, že v prvých rokoch svojho pôsobenia v augustiniánskom kláštore bol ovplyvnený láskou k Písmu zo strany Johanna Staupitza. Luther hltal Bibliu v časoch, keď ľudia získavali doktoráty z teológie bez toho, aby Bibliu vôbec čítali. Luther povedal, že jeho kolega Andreas Karlstadt nevlastnil Bibliu ani v čase, keď získal titul doktora teológie, a nevlastnil ju ani o mnoho rokov neskôr (Richard Bucher, Martin Luther´s Love for the Bible). Luther poznal z Biblie tak veľa naspamäť, že keď mu Pán otvoril oči, aby videl pravdu o ospravedlnení v Liste Rímskym 1:17, povedal: „Potom som si po pamäti prešiel Písmo,“ aby si potvrdil, čo našiel.
Tu je teda niekoľko dôvodov, prečo mnohí považujú memorovanie Písma za také dôležité pre kresťanský život.
1. Prispôsobovanie sa Kristovi
Pavol napísal, že: „My všetci… vidíme… slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy“ (1S 3:21). Učenie sa Biblie naspamäť spôsobuje, že náš pohľad na Ježiša je stabilnejší a jasnejší.
2. Každodenné víťazstvo nad hriechom
„Ako zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo… Tvoju reč som skryl vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil“ (Ž 119:9,11). Pavol povedal, že „ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí“ (R 8:13). Jediná časť výzbroje, ktorá sa používa na zabíjanie, je „meč Ducha,“ ktorým je Božie slovo (Ef 6:17). Keď hriech zvádza telo k hriešnemu konaniu, pripomenieme si Kristovo zjavujúce slovo z Písma a zabijeme pokušenie vyššou hodnotou a krásou Krista nad tým, čo ponúka hriech.
3. Každodenné víťazstvo nad satanom
Keď bol Ježiš na púšti pokúšaný satanom, recitoval si z pamäti Písmo a zahnal satana na útek (Mt 4:1-11).
4. Útecha a rada pre ľudí, ktorých milujete
Časy, keď ľudia potrebujú, aby ste im poskytli útechu a radu, sa nie vždy zhodujú s časom, keď máte poruke Bibliu. A nielen to, samotné Božie slovo spontánne vyrieknuté z vášho srdca má neobyčajnú moc. V Prísloviach sa píše: „Ako zlaté jablká na strieborných podnosoch je slovo povedané v pravý čas“ (Pr 25:11). To je krásny spôsob, ako povedať: Keď srdce plné Božej lásky môže čerpať z mysle plnej Božieho slova, z úst prúdia včasné požehnania.
5. Komunikovanie evanjelia neveriacim
Príležitosti na šírenie evanjelia prichádzajú vtedy, keď nemáme v ruke Bibliu. Skutočné verše Biblie majú svoju prenikavú silu. A keď vychádzajú z nášho srdca, ako aj z knihy, vydávame svedectvo, že sú dostatočne cenné na to, aby sme sa ich naučili. Všetci by sme mali byť schopní zhrnúť evanjelium do štyroch hlavných bodov: 1. Božia svätosť/zákon/sláva; 2. hriech/vzbura/neposlušnosť človeka; 3. Kristova smrť za hriešnikov; 4. bezplatný dar života skrze vieru. Naučte sa jeden alebo dva verše týkajúce sa každej z týchto tém a buďte pripravení podeliť sa o ne v každom čase.
6. Spoločenstvo s Bohom v radosti z jeho Osoby a ciest
Spôsob, akým komunikujeme s Bohom (čiže s Ním máme spoločenstvo), spočíva v tom, že rozjímame o jeho vlastnostiach, vyjadrujeme mu svoju vďaku, obdiv a lásku a hľadáme jeho pomoc, aby sme žili život, ktorý odráža hodnotu týchto vlastností. Preto nám ukladanie textov o Bohu do pamäti pomáha spoznať ho takého, aký skutočne je. Predstavte si, napríklad, že by sme si počas dňa mohli pripomenúť toto:
Hospodin milosrdný je a ľútostivý, zhovievavý a bohatý je v milosti. Nebude sa ustavične prieť, nebude sa naveky hnevať. Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia. Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa Ho boja. Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach. (Ž 103:8-14)
Zámerne som použil slovo „radosť“, keď som povedal: „spoločenstvo s Bohom v radosti z jeho Osoby a ciest.“ Väčšina z nás je emocionálne ochromených — vlastne všetci. Nezažívame Boha v plnosti svojho citového potenciálu.
Ako sa to zmení? Jedným zo spôsobov je zapamätať si emocionálne výrazy z Biblie a hovoriť ich Pánovi a sebe navzájom, kým sa nestanú súčasťou nášho bytia. Napríklad v Žalme 103, hovoríme: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu!“ (Ž 103:1). Pre mnohých ľudí to nie je prirodzený prejav. Ak sa však naučíme tento a ďalšie citové výrazy z Biblie naspamäť, budeme ich často opakovať a prosiť Pána, aby tieto emócie v našich srdciach uskutočnil, môžeme do týchto emócií a výrazov skutočne dorásť. Stanú sa súčasťou toho, kým sme. Budeme menej emocionálne ochromení a schopnejší vzdávať Bohu náležitú chválu a vďaku.
Existujú aj iné dôvody, prečo sa učiť Písmo naspamäť. Dúfam, že ich nájdete v praxi.
Poznámka redaktora: Prevzaté z: Chcemviac.com
