Strach o milovaných, ktorí sa vzopreli evanjeliu a vzbúrili sa proti Pánovi, je jedným z najťažších bremien, ktoré nesieme v zrelom veku. Keď sa členov nášho zboru pýtam, ako sa za nich môžem čo najlepšie modliť, najčastejšie počúvam žiadosť týkajúcu sa smútku nad členom rodiny, ktorý je ďaleko od Boha.
Tam, kde je človek otvorený pravde, máte možnosť prehovoriť do jeho života, ale niekedy sú dvere k duchovnému rozhovoru zabuchnuté a vám nezostáva iné ako chodiť po špičkách okolo vecí, ktoré majú najväčší a večný význam.
Môžete sa modliť. Ale udržať si nádej v modlitbe nie je ľahké, ak po rokoch a možno aj desaťročiach nie sú v srdci človeka, ktorého milujete, žiadne známky zmäkčenia. Tento článok píšem preto, aby som priniesol trochu povzbudenia.
Tvrdé, tŕnisté, plytké srdcia
Náš Pán v podobenstve o rozsievačovi (Mk 4:1-20) hovoril o rôznych reakciách na svoje Slovo. Slovo prináša v niektorých životoch hojnú úrodu, ale v iných sa jeho výsledky zdajú byť sklamaním.
Problém nespočíva v semene, ale v pôde, ktorá môže byť tvrdá, tŕnistá alebo plytká. Váš blízky možno kedysi vyznával vieru, ale keď prišli problémy, stratil o ňu záujem. Alebo možno tým, že je zaneprázdnený príležitosťami svojho preplneného života, nemá priestor pre Pána. Alebo sa možno jednoducho vzpiera svojím odmietaním pravdy, ktorá akoby na ich život neurobila žiadny trvalý dojem.
Aká je teda nádej pre tvrdé, tŕnisté alebo plytké srdcia?
Boh ovláda pluh
Poznáme model poľnohospodárstva, v ktorom sa polia orajú skôr, ako sa zasejú. V Ježišových časoch to však bolo naopak: Poľnohospodári najprv rozptýlili semeno a potom zorali pôdu.
Poľnohospodár, ktorý rozsypal semeno na tvrdú pôdu, to robil s vedomím, že keď príde pluh, odolná pôda sa rozbije. Keď sa tak stane, semená, ktoré ležali na povrchu, padnú do čerstvo rozbitej pôdy.
Dobrou správou je, že Boh môže ovládať pluh ešte dlho po zasiatí semena. Boh môže rozbiť aj tú najtvrdšiu pôdu, vykopať najväčšie kamene a vytrhnúť aj tú najodolnejšiu burinu, a keď to urobí, živé semeno, ktoré bolo zasiate už dávno, ožije a prinesie nádherné ovocie.
Príbeh Luka Shorta
Na úžasný príklad som narazil v príbehu Luka Shorta, tínedžera, ktorý žil v krásnom mestečku Dartmouth v Anglicku v polovici sedemnásteho storočia.
Luke navštevoval kostol, ale jeho srdce bolo ďaleko od Boha a napriek vernému kázaniu jeho pastora semienko Božieho Slova neurobilo na tvrdú pôdu Lukeovho srdca žiadny dojem.
Jednu nedeľu, keď mal Luke asi 15 rokov, jeho pastor John Flavel kázal slávnostné posolstvo na slová z 1. listu Korinťanom: „Ak niekto nemiluje Pána Ježiša Krista, nech je prekliaty“ (1Kor 16:22. Kázeň urobila na mnohých v zhromaždení hlboký dojem, ale na Luka nemala žiadny vplyv.
O nejaký čas neskôr bol Luke medzi prvými priekopníkmi, ktorí sa plavili do Ameriky, kde sa stal farmárom. Luke viedol v novom svete bezbožný život, až kým mu jedného dňa, pozoruhodne vo veku 100 rokov, Boh nevrátil do mysle posolstvo, ktoré Luke počul ako 15-ročný.
Hojná úroda
Luke vedel, že nemiloval Pána Ježiša Krista. Cítil ťarchu prekliatia, ktoré na ňom ležalo, a keďže bol hlboko usvedčený zo svojho hriechu, obrátil sa vo viere a pokání k Pánovi Ježišovi Kristovi. Živé semeno Božieho Slova ležalo na tvrdej pôde Lukovho života 85 rokov. Keď však prišla orba Božieho Ducha, semeno prinieslo bohatú úrodu.
Dobrou správou je, že nikdy neviete, kde bude Boží Duch orať nabudúce. Čím si však môžete byť istí, je to, že tam, kde orie, bude vždy úroda, aj keď semeno bolo zasiate pred mnohými rokmi.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Open the Bible
