V Listoch Hnevonosovi korešponduje starší démon (Svrabomil) s mladším démonom (Hnevonos), aby mu radil v umení zla a rafinovaného podvodu. Séria nadväzuje na C. S. Lewisove klasické dielo Rady skúseného diabla.
Môj drahý Hnevonos,
Nariekaš, že si v posledných týždňoch zaznamenal len malý pokrok. Tvoj človek nespadol tak rýchlo, ako si dúfal. Si znechutený, že sa vyhýba starým pasciam. Prisaháš však, že čísla, ktoré mám na stole, sú len polopravdy: Škodca má plný kalendár a myslí si, že morálne rastie. Ale má poloprázdne srdce. Čakáš, kedy bude nečinne sedieť, aby si sa „k tomu vrátil.“
K čomu? Chceš uväzniť svojho človeka v pekle – alebo snáď niečo iné? Synovec, tvoje zívanie počuť až na riaditeľstve. Nudia ťa „mierne svahy, mäkké pod nohami.“ Oveľa radšej máš „poriadne pády.“ Naše tradičné spôsoby ti nevyhovujú. Pýcha, drahý synovec, vzbudzuje v démonoch hlad. Náš Majster sa uspokojil s jemným hryzkaním zakázaného ovocia, ale ty túžiš po väčšom výbuchu, všakže?
Nenechaj sa zmiasť: milujeme cudzoložníkov, zlodejov a vrahov. Ale to sú iba pochúťky, nie hlavné jedlo. Zabudol si, že väčšina ľudí, ktorí padnú do domu nášho Otca, nikdy nečakala, že sa tam ocitne? Namýšľali si, že sú dosť dobrí. Možno si nezaslúžia nebo, ale nepochybne sa vyhnú peklu. Mnohí plánovali skôr, či neskôr uvažovať o najväčších otázkach života, viac sa sústrediť na Nepriateľa alebo sa vrátiť do kostola. Smrť ich zaskočila. Nebo im nebolo ukradnuté, a predsa v ňom neskončili.
Najnevinnejšia cesta do pekla
Hnevonos, našim hlavným pokrmom sú strašne zaneprázdnené osoby, ktoré sa teraz (nie náhodou) venujú naliehavejším záležitostiam. Tvoj človek si nemusí odsedieť trest vo väzení ani podpáliť mesto. Musí len nevinne pokračovať v presvedčení, že večnosť je záležitosť zajtrajška. Duchovná prokrastinácia, nám síce nehladká ego, ale už dve storočia je našou najúčinnejšou pascou. Najbežnejšia cesta do pekla vyvoláva najmenej rozruchu.
Krok za krokom, opatrne a postupne. Nezameriavaj sa na to, aby si ho prilákal na minuloročné zvratky. Utop ho v nových bazénoch. Voda stúpa, ponáraj ho hlbšie a hlbšie.
Zaplň miestnosť myšami
Možno sa pýtaš, ako ho môžeme prinútiť, aby navždy zabudol na svojho Boha a svoju dušu? Nuž, ako sa spýtal jeden z ich vojakov, ako sa dá ukryť nosorožec uprostred miestnosti? Zaplň miestnosť miliónmi myší.
Rozptýlenie, synovec, nekonečné rozptýlenia. Vypusť myši: náročná kariéra, videá na YouTube, narodeninové oslavy, špinavý riad, fňukajúce deti, vysnívané dovolenky, domáce práce, klikanie, písanie, skrolovanie – vždy niečo, čo ho rozptýli od Nepriateľa. Musíme vytvoriť prestimulovanú, prekofeínovanú dušu, ktorá neznesie nečinnosť. Dušu, ktorá si neoddýchne pri knihe, dlhom pohľade z okna alebo počas pokojného večera, keď zostane sama.
Nervózne duše sa nedokážu modliť ani pokojne sedieť nad mizerným Nepriateľovým slovom. Rob svoju prácu dôkladne a časom ho zmanipuluješ tak, že privíta akékoľvek rozptýlenia ako úľavu od obmedzujúceho a strašného náboženského života. Možno zistí, že treba utrieť prach na roletách, umyť riad a vyvenčiť psa. Čokoľvek, len nie pokoj a ticho. Vždy buď pripravený podať mu Martinu zaneprázdnenú metlu.
Odlož všetky predsavzatia na zajtra
Úryvok z mojej pripravovanej knihy, ktorý sa síce týka sexuálneho hriechu, ale v zásade platí aj pre súčasnú situáciu:
Pravidlo č. 164: Učenie o svätosti zajtrajška
Nech škodcovia obdivujú svätosť, ak ide len o svätosť zajtrajška. Nikdy sa neboj „čistých predsavzatí“, ak sa netýkajú prítomnosti. Nech si vážia myšlienku o cudnosti, ak sú stále necudní. Nech si vysoko cenia zdržanlivosť, sú zhovievaví a myslia si, že sú lepší, lebo si vážia zdržanlivosť. (Nedovoľ im všimnúť si tento rozpor.) Nech majú sladkú predstavu, že im svätosť zajtrajška patrí len preto, že si ju už dnes cenia.
Takže, späť k tvojej situácii: nech si sladko namýšľa, že jeho neurčité plány, že sa zajtra začne venovať viere, ospravedlňujú jeho dnešnú nedbanlivosť. Keď ho Nepriateľ vyzve: „Nasleduj ma,“ uteš ho odpoveďou: „Áno, Pane!“, hoci po nej nasleduje: „Ale najprv mi dovoľ…“ Zatiaľ čo ľudia pochovávajú svojich mŕtvych, kupujú polia alebo kontrolujú svoj majetok – lahodné alibi pre zločiny, z ktorých ich čoskoro obviníme – nauč ich, že chcieť nasledovať, hľadať a poslúchať jedného dňa je takmer nerozlíšiteľné od toho, keď to skutočne robia. Podporuj ich v dobrých úmysloch nasledovať Spasiteľa zajtra, na budúci týždeň alebo „keď sa život upokojí“. Vieme, čím je vydláždená cesta do pekla.
Udržuj ho „milého“
Tu sa tvoja túžba okamžite ho zastreliť obracia proti tebe. Veľké hriechy môžu zobudiť myšlienky a otriasť driemajúcim svedomím. Namiesto toho káž naše obľúbené blahoslavenstvo, keď prechádza rušným obdobím: „Blahoslavení milí, lebo ich je kráľovstvo.“ Ktoré kráľovstvo? Presne tak.
Zablahoželaj mu, že sa neutápa v opilstve, neučí naše učenie a nezneužíva svojich najbližších. Je milý. „Milý,“ Hnevonos, stojí v ostrom protiklade k nadávkam, ako sú „spravodlivý“, „svätý“ alebo „čistý.“ Je to naša náhrada bez cukru. Chutí ako svätosť, sľubuje ospravedlnenie ako spravodlivosť a uľavuje svedomiu ako čistota – a pritom ho vykrmuje na zabíjačku.
Vidíš našu genialitu, synovec? Nemusíš sa trápiť s poriadnymi pádmi. Pokojne z neho sprav zanedbaného, zaneprázdneného a mierneho človeka. Ubezpeč ho, že Nepriateľ je povinný ho zachrániť, kým sa „nepotáca.“ My to vieme lepšie. Ak Nepriateľovi ponúkneme vlažných ľudí, sľúbi, že ich vypľuje – a my nie sme ani zďaleka takí vyberaví.
Jemne po prúde
Pamätaj, že Nepriateľ stanovil vysoký štandard: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ Nič menej ako „najväčšia láska“ a vernosť nebude stačiť. Ak sú priatelia so svetom, stávajú sa jeho nepriateľmi. Postavil vysoké múry a úzku cestu. Naša cesta je oveľa širšia.
Dnes nešťastný Stvoriteľ volá na tvojho človeka a prosí ho, aby prišiel. Sľubuje, že ak bude hľadať, nepochybne nájde. Viac úloh. Viac kofeínu. Viac televízie. Vypusť myši.
Možno ťa viac uspokojí, keď zastrelíš svoju korisť a budeš počuť, ako kvíli. Náš Majster nás však poveruje tichým topením duší pod pokojnými prúdmi. Nikdy neprestaň. Pošli ho ku dnu Titanicu upratovať izby a opravovať kohútiky. Nech si nevšimne nenápadný úpadok, nech mu nevadia zúfalé prosby ostatných na palube. Bude mu dobre. Ponáraj ho hlbšie a hlbšie. Čo najhoršie sa môže stať?
Tvoj netrpezlivý strýko,
Svrabomil
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Desiring God
