Počas svojej prípravy kázne sa často zvyknem modliť asi takto: Svätý Duch, pomôž mi neznáme urobiť zrozumiteľným a to, čo je dôverne známe, urobiť nezvyčajne čerstvým.
Chcem, aby ľudia, ktorí začínajú otvárať Bibliu, videli jej poklady a pochopili ich. Chcem, aby ľudia, ktorí dobre poznajú Písmo, boli podnietení k uctievaniu nevyčerpateľnou krásou, ktorú na jeho stránkach stále objavujeme.
Výzva veľkonočného kázania
Kázanie o Kristovom kríži okolo Veľkej noci je výzvou. Kazatelia, ktorí sú sústredení na evanjelium, vždy vyvyšujú kríž, pretože tak ako Pavol aj my sme sa rozhodli, že nebudeme poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného (1Kor 2:2). Každý rok sa však očakáva, že sa vrátime k známym textom, ktoré rozprávajú príbeh Ježišovej smrti a vzkriesenia, alebo vysvetľujú jeho význam. Uvedomujeme si, že znova sa musíme zastaviť pri týchto slovách, premýšľať nad týmito veršami a rozjímať o týchto pravdách.
Niekedy stačí jediná fráza, aby podnietila našu predstavivosť. Tento rok ma uchvátil dovetok v slávnom kristologickom hymnuse vo Filipanom 2: a to smrť na kríži.Celý verš znie:
a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.
Hanebnosť kríža
Naša známosť Biblie nám možno bráni vidieť prekvapenie tohto verša. Prečo považoval Pavol (či predchádzajúci autor piesne) za nutné pridať frázu „a to smrť na kríži“? Prečo nehovoril iba o Ježišovej poslušnosti až na smrť, a prečo nepokračoval ďalej bez toho, aby spomínal kríž?
Pretože smrť je jedna vec, ale ukrižovanie je druhá. Židov, ktorí v prvom storočí čítali tento list a spievali túto pieseň, striaslo pri myšlienke, že ich Spasiteľ nielen zomrel, ale ešte aj pri spôsobe, akým zomrel.
Nám je veľmi ťažké úplne pochopiť, aké hrozné bolo ukrižovanie. Ak ste videli film Mela Gibsona Umučenie Krista, tak ste videli niečo z tých múk. Nejde však iba o mučenie, ale aj o význam – čo kríž znamenal – to bolo hrozné. V kultúre, ktorá bola postavená na pravidlách cti a hanby, ukrižovanie bolo nanajvýš hanebným a ponižujúcim spôsobom smrti.
Fleming Rutledge napísal:
Na ukrižovanie… sa mal pozerať čo možno najväčší počet ľudí. Poníženie, ktoré bolo spôsobené verejnou agóniou, bolo hlavným znakom tejto metódy popravy spolu s predlžovaním agónie. Bola to krutá forma reklamy, či verejného oznámenia: Tento človek je smetím sveta, ktorý nemá čo žiť, je to ako hmyz, a nie ľudská bytosť. Ukrižovaná ľudská troska bola pribodnutá podobne ako prišpendlený chrobák. Kríže neumiestňovali vonku zo sanitárnych dôvodov, ale pre maximálne zverejnenie.
Ešte aj Umučenie znázorňovalo Ježiša na kríži oblečeného. Väčšinou však ukrižovaný človek tam visel úplne nahý, aby bol odhalený a zraniteľný, keď tam visel. Ukrižovanie malo znamenať dlhé zomieranie. Ľudia trpeli pomaly, celé dni sa dusili svojou krvou a divé psy vyskakovali trhali z nich mäso.
V čase Ježiša boli ukrižované tisíce ľudí. Nič nekomunikovalo moc Ríma lepšie, než to, keď bolo vidieť akúkoľvek hrozbu proti jej moci visieť na kríži. Bolo to stále prítomné znamenie, že rímska moc vládne a je márne vzdorovať jej.
Kríž a plynové komory
Nedávnou analógiou toho, čo by aspoň trochu mohlo napodobňovať hrôzu vtedajšieho času, by mohli byť nacistické plynové komory alebo komunistické gulagy, kde miliónom ľudí vzali úplne všetko, ich oblečenie, zuby, vlasy, z niektorých dokonca stiahli kožu, aby z nej vyrobili tienidlo na lampu. Potom ich zahnali do sprchy, kde ich udusil jedovatý plyn. Hanebný, barbarský spôsob smrti! Lenže čo mohlo lepšie komunikovať, aká mocná je nemecká vojnová mašinéria?
A teraz si predstavte niekoho, kto kráča do tej plynovej komory dobrovoľne, z poslušnosti Bohu. Potom ako zomrel, znovu vstal a ešte v tej generácii sa symbol plynovej komory stal symbolom nádeje, slobody a víťazstva. Predstavte si ľudí, ako chodia po ulici a nosia symbol plynovej komory ako šperk, alebo ako spievajú: „Tvoja komora, tvoja komora je moja kotva jediná!…“
Šialené, však!? Preto Filipanom 2 dodáva a to smrť na kríži. Ježišovu pokoru ukazuje nielen fakt Ježišovej smrti, ale aj jej spôsob.
Pokorený Boh
Predstav si, akú pokoru si vyžadovalo od Ježiša, aby tam zomrel:
♦ Bol pribitý na kríž vojakmi, ktorých on stvoril!
♦ Zdvihli ho na drevených brvnách zo stromov, ktoré on utvoril!
♦ Díval sa do očí ľuďom, ktorí ho zabili a poznal ich mená, ich históriu aj ich osudy.
Stvoriteľ bol zabitý svojím stvorením. Pastiera zabili jeho ovce.
Hovor o poslušnosti až na smrť! Tvorca života sa poddal smrti. Toto je najhlbšie poníženie.
Ale Pavol tu hovorí: Toto je Boh. Takýto je Boh. Premysli nanovo všetko, čo si doteraz myslel o Bohu, o jeho moci, majestáte a dívaj sa na toho umierajúceho Človeka, pribitého na drevo, lapajúceho po dychu. V jeho smrti uvidíš Božiu seba-dávajúcu lásku.
Cisár vládol tým, že pribíjal iných na kríž. Ježiš vládol tým, že sa tam dal pribiť sám.
Dvetisíc rokov neskôr sa ľudia na celom svete zhromažďujú uctievať Ježiša, nie cisára. Cirkev prežila Rímsku ríšu. Radosť triumfovala prostredníctvom Ježišovej smrti na kríži. A táto radosť až doteraz podnecuje naše uctievanie a našu oddanosť.
„Čím hlbšie sa on zohol, aby nás spasil, tým vyššie by sme ho my mali vyzdvihovať vo vrúcnej úcte“ (Charles Spurgeon.
Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/blogs/trevin-wax/the-most-surprising-lyric-in-philippians-2-even-to-death-on-a-cross/
