„Ako budeš počas tohtotýždňového sabatu oddychovať?“ spýtala sa ma moja švagriná. Potom, ako som jej hovorila o tom, aká preťažená sa cítim v tomto období, najmä kvôli výchove detí, som sa musela zasmiať. „Sabat? Ja na žiadny sabat nemám čas!“ odpovedala som jej.
Po niekoľkých minútach mi povedala, aby som si na telefóne otvorila obrázok Vennovho diagramu. Niekoľkými rýchlymi ťahmi pera zmapovala všetky moje hlavné záväzky, ako sa prekrývajú a aké hlbšie otázky zjavujú. Hoci som ju o to neprosila, dovolila si rozobrať môj život na jednotlivé prvky a ukázala mi, v láske, že som sa zaviazala k príliš veľkému množstvu vecí, že sa príliš snažím a že potrebujem oddych.
Počas nasledujúcich pár dní, konverzácií a modlitieb som si uvedomila, že potrebujem novú definíciu slova odpočinok. Nepotrebovala som len ten typ oddychu, kedy si človek vyloží nohy na stôl, potrebovala som hlboký odpočinok pre moju dušu, ktorý prichádza zo závislosti na Kristovi a ktorý nám prikazuje Boh: odpočinok sabatu. Zo svojej dobroty a milosti Boh oddychoval od svojej práce na siedmy deň stvorenia (Gn 2:15), a tým ukázal vzor, aký majú nasledovať aj jeho stvorenia.
Sabat je nevyhnutná prestávka od našej bežnej práce. No ešte dôležitejšie je, aby sme oddychovali aj duchovne; potrebujeme si pamätať, že ako Boží ľud máme byť takí, aký je on, máme byť oddelení a posväcovať sa v Kristovi. Keď oddychujeme, podobáme sa Bohu. Spoliehame sa na Boha nášho spasenia a sústreďujeme našu radosť a potešenie na neho a na prácu, ktorú on už ukončil a my ju robiť nemusíme.
Disciplína v dôvere evanjeliu
Budem oddychovať, keď ešte niečo porobím, hovorím si, ako umývam riady, periem a platím účty. Často sa nám lepšie oddychuje, keď vieme, že večera sa varí a hračky sú pozbierané. Nedeľa je síce deň oddychu, hovoríme si v duchu, ale ja si oddýchnem, keď všetky tieto veci dorobím.
Tento chybný spôsob rozmýšľania je zakorenený v hlbšom presvedčení, že úspech v živote a v materstve závisí od nás samých. Nepracujeme len na tom, aby sme splnili všetky veci na svojom zozname úloh, ale aj na tom, aby sme dosiahli status „dobrej mamy“. Bojíme sa oddychovať, pretože neveríme, že Boh skutočne vládne celému tomuto svetu – alebo minimálne si myslíme, že to nerobí tak, ako by sme to robili my.
No v Kristovi je naša snaha dosiahnuť status „dobrej mamy“ pribitá na kríž. Keď Ježiš porazil smrť, vyhlásil nás za spravodlivých, milovaných a prijatých. To, že môžeme nájsť odpočinok v Pánovi je vďaka tomu, čo urobil Kristus – nie vďaka tomu, čo sme urobili my a určite nie vďaka tomu, že sa nám podarilo spraviť všetky veci na našom zozname úloh.
V domácnosti vždy budú nedokončené úlohy, ale vyhradiť si čas na sabat je potrebná disciplína v dôvere evanjeliu, keďže tým, čo robíme, stelesňujeme našu vnútornú závislosť na Kristovi. Nie je to niečo, k čomu sa dostaneme „neskôr“ – v nejaký konkrétny deň alebo o niekoľko rokov, keď deti trochu vyrastú. Sabat je každotýždňová pripomienka, že iba Boh drží celý náš svet vo svojich rukách, aj keď sa my samé na chvíľu zastavíme.
Pracujúce ruky, oddýchnuté srdcia
Keď sa už raz rozhodneme dať prioritu sabatu, pre mnohých z nás bude prirodzenou tendenciou definovať ho podľa našich vlastných pravidiel: Žiadny počítač, žiadne platenie účtov, žiadne vybavovačky. Pôjdem na prechádzku, pospím si, prečítam si knižku. Ale čo sa stane, keď vaše dieťa ochorie, keď sa rozhodne prestať poobede spávať, alebo keď sa dozvieme, že náš sused potrebuje pomôcť? Čo sa stane s odpočinkom sabatu, keď sa náš život neprestane hýbať?
Keď ide o sabat, v každom z nás sa skrýva malý farizej. Rovnako ako ľudia, ktorí sa v Ježišovom období chceli cítiť dostatočne spravodlivo, aj my sa chceme sústrediť na pravidlá. Ale Kristus nám ukazuje ako to robiť lepšie. V evanjeliách Ježiš ukazuje, že našou najjasnejšou prioritou má byť milovať Boha a našich blížnych aj počas židovského sabatu. Keď sa farizeji pýtali otázky o tom, prečo Ježišovi učeníci zbierajú klasy na poli počas sabatu, či o tom, prečo uzdravil muža s vyschnutou rukou, on odpovedal: „Milosrdenstvo chcem, nie obetu“ (Mt 12:7) a potom o niekoľko veršov neskôr dodal: „Preto v sobotu je dovolené dobre robiť“ (Mt 12:12).
Esencia odpočinku sabatu nie je v tom, čo si počas neho dovolíme a čo si zakážeme. Oveľa dôležitejšie je, že si každý týždeň pripomenieme, že Boh je svätý a keďže sme jeho ľudom, máme byť svätí tiež. Keď trávime sabat s týmto vedomím, naše ruky môžu „dobre robiť“, kým naše srdcia ďalej oddychujú v rozjímaní nad dobrou správou evanjelia.
To znamená, že niekedy sabat vyzerá tak, že si mama môže aj pospať a inokedy musí prať zašpinené posteľné prádlo. Niekedy má čas si čítať knihu a inokedy niekomu zo zboru odnesie práve navarené jedlo. Keď je Ježiš naším odpočinkom, môžeme oddychovať tým, že budeme iným preukazovať milosť a lásku, môžeme zvládať fungovať aj v neporiadku, môžeme sa obetovať a byť spokojné aj s neefektívnosťou toho, že máme malé deti. Môže to byť deň, ktorý nás veľa stál, no vďaka ktorému sme mohli iným ľuďom preukázať Ježišovu lásku.
Je to tak preto, lebo náš každotýždenný oddych nie je o tom, aby sme mali pevne uzatvorené hranice, ale o nachádzaní našej radosti v Pánovi. V tom, ako trávime naše nedele chodením do cirkevného spoločenstva s ostatnými svätými, v tom, keď si nachádzame čas na náš osobný čas čítania a študovania Biblie, keď ideme von a na prechádzke sa modlíme, prehlbujeme tým našu závislosť na Kristovi. Ako mamy môžeme so sebou zobrať aj naše deti – môžeme im hovoriť biblické príbehy, učiť sa s nimi veršíky naspamäť či ich so sebou priniesť, keď navštevujeme niekoho chorého, či niekoho, kto potrebuje našu pomoc – tak ich môžeme učiť o pravidelných rytmoch veriaceho a ukázať im mamu, ktorá sa úplne spolieha na Boha a nie na jej vlastnú snahu.
Žite tak, akoby jeho slovo bolo pravdivé
Často znovu a znovu rozmýšľam o Vénnovom diagrame svojho života. Od momentu kedy mi ho nakreslila moja švagriná, sa kruhy trochu pohli, objavili sa nové a iné úplne zmizli. Je to pripomienkou toho, že život sa stále mení, no náš Boh nie. Kristus prišiel a spravil všetko, čo bolo potrebné. Je dokonané.
Je možné z nedele spraviť deň oddychu, aj keď máme ešte malé deti. Ak pracujete bez oddychu, zastavte sa a čiňte pokánie. Verte, že Boh je taký, ako povedal, že je. Žite tak, akoby Ježišove slová boli skutočne pravdivé: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť“ (Mt 11:28).
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
