Náš dom je postavený na konci uličky na predmestí, ktoré bolo postavené na starom kukuričnom poli v Iowe. Keďže sme na konci, za našim domom sa rozprestiera tenký pás lesa, ktorý toto pole kedysi lemoval. Deti z nášho susedstva prirodzene stromy lákajú a preto sa za naším domom bez prestávky hrá od 5 do 20 detí. Pretekajú sa na kolobežkách alebo kolieskových korčuliach, vyliezajú z potoka so zablatenými gumákmi alebo z pevnosti postavenej medzi stromami vybiehajú s krikom o tom, akého chrobáčika práve chytili do zaváraninovej fľaše – je to všetko, čo som si kedy želala mať v susedstve.
Niekedy ma však pohľad na šťastné deti, ktoré behajú po lese, zabolí. Naša najmladšia dcéra má vzácnu genetickú chorobu, ktorá spôsobuje spomalenie vývoja vo všetkých oblastiach. To znamená, že bez mojej pomoci sa do lesa sama vybrať nemôže, nikdy nestíha za kolobežkármi na našej ulici a nevie veľmi rozprávať o pokladoch, ktoré na záhrade objavila.
Niekedy sa moje deti pýtajú, prečo ich sestra vyzerá inak ako všetky ostatné deti v našom živote. Nikdy nezabudnem na to, keď sa moja najstaršia na priamo opýtala: „Prečo ju Boh stvoril takto?“ Sila tejto vety do mňa narazila ako poryv vetra počas chladného dňa v Iowe, pretože som vedela, že sama na túto otázku hľadám odpoveď.
Štyri pravdy
Biblia však ohľadom tejto témy nemlčí. Tu sú štyri teologické pravdy, ktoré sa snažím učiť aj svoje deti, aby som im pomohla pochopiť Boží dizajn v tom, že dovolil, aby sa jeden z ich súrodencov narodil so špeciálnymi potrebami.
1. Všetci sme boli stvorení na Boží obraz.
Genezis 1:26 nám hovorí, že keď Boh stvoril ľudí, povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu.“ Slová „obraz“ a „podoba“ hovoria o tom, ako každý jeden človek odráža Boha, čo nám všetkým dáva rovnakú dôstojnosť a hodnotu. To znamená, že bez ohľadu na naše schopnosti, každý z nás je nositeľom Božej pečate. Nie sme klony jeden druhého, ale pretože sme rodinou, v tomto ohľade sme všetci rovnakí (Ga 3:28-29). Pomôžte svojim deťom vidieť, že hoci má každý člen vašej rodiny rozdielne schopnosti a dary, každý je rovnako vzácny a milovaný.
2. Pád ovplyvňuje každého.
Nie je ťažké pomôcť deťom, aby videli, že svet je pokazený. Hračka sa nám môže rozbiť, keď nešťastne padne na dlážku, súrodenec nás odsotí len preto, aby na niečo lepšie videl, malé vtáčiky vypadávajú z hniezda. Adamov hriech ovplyvnil všetko – nič nezostalo nedotknuté.
Pomôžte svojim deťom vidieť, že keď ide o špeciálne potreby, najčastejšie sú výsledkom toho, že žijeme v pokazenom svete (Jn 9:1-3). Aj v prípadoch, kedy je postihnutie či spomalený vývoj spôsobené zanedbávaním alebo zneužívaním, môžeme naše deti učiť, aby sa sústredili na to, aby mali súcit voči druhým namiesto toho, aby rozmýšľali o tom, koho to bola chyba. Či už poznáme dôvod, prečo sú veci pokazené, alebo nie, tieto veci sú súčasťou života na východ od raja a budú s nami až kým nepôjdeme domov do slávy.
3. Boh je zvrchovaný nad tým, ako je každý z nás stvorený.
Keď vysvetľujeme, že špeciálne potreby sú súčasťou nášho pokazeného sveta, môže sa zdať, že postihnutia boli porozdávané len tak náhodne. No zo Žalmu 139 vieme, že Boh stvoril každého človeka zámerne a presne tak ako to on chcel („Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal“).
Pomôžte vašim deťom vidieť, že tak ako Boh zámerne vybral farbu ich vlasov, veľkosť ich nôh a v akých aktivitách budú excelovať, tak vytvoril aj každú ich končatinu, každý nie úplne správne fungujúci orgán, každé zajakávanie a každé oko, ktoré vidí iba tmu. „Hospodin mu však odpovedal: „Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin?“ (Ex 4:11).
Každý chromozóm, každý gén, každý atóm je podriadený Božej vôli. On chyby nerobí.
4. Boh je stále dobrý.
Postihnutie je náročné – emocionálne, fyzicky a duchovne. Hlavne malé deti často nie sú dostatočne zrelé, aby boli schopné filtrovať to, čo prežívajú. Ako rodičia môžeme našim deťom pomôcť vidieť, že Boh má dobrý zámer v tom, ako stvoril našu rodinu.
Keď sa učeníci pýtali otázky o mužovi, ktorý sa narodil slepý, Ježiš im povedal: „Stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky“ (Jn 9:3). Alebo pri Lazárovej chorobe Ježiš svojim učeníkom povedal: „Deje sa to na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn“ (Jn 11:4). V oboch prípadoch Ježiš ukazuje, že skrze chorobu a postihnutie je Boh oslávený.
Niekedy, najmä pre deti, je to veľmi náročné pochopiť. V našej rodine sa rozprávame aj o radostiach aj o starostiach, ktoré so sebou prináša súrodenec so špeciálnymi potrebami. Sú momenty, kedy musia spomaliť, aby sa postarali o svoju sestru, niekedy musia prekladať jej snahu o reč kamarátom alebo odísť domov zo zábavnej oslavy skôr, pretože ich sestra si už potrebuje oddýchnuť. Keď sa vzdávajú svojich túžob kvôli svojej sestre, Boh používa ich obeť na to, aby ich posväcoval a učil ich o jeho láske a ich poslušnosti.
Rozprávame sa aj o úžasných spôsoboch, akými je ich sestra požehnaním pre našu rodinu. Hovoríme spolu o tom, aké inšpiratívne to je, keď vidíme, že sa naučila niečo nové, s akou láskou sa o nich stará, keď sú zranení a – toto mám najradšej – ako radostne spieva piesne chvály bez ohľadu na to, kde sme. Skrze ňu sedíme v prvom rade a žasneme nad časťami Božieho charakteru, ktoré by sme bez nej nevideli. Pomôžte svojim deťom vidieť Božiu dobrotu voči nim a ich súrodencovi so špeciálnymi potrebami.
Život s napätím
Pre súrodencov a rodičov je dieťa so špeciálnymi potrebami zdrojom radosti aj žiaľu, smútku aj dôvodov oslavovať. Ako napísal William Cowper: „Púčik môže mať horkaastú chuť, no o to sladší bude jeho kvet.“ Toto je napätie, s ktorým sa musíme učiť žiť. Nie vždy vieme presne, aké zámery a cesty pre nás Boh má pripravené, ale môžeme dôverovať, že naša rodina to môže „pokladať za radosť“ a na našej ceste nám „nebude nič chýbať“ (Jk 1:2-3).
Ako rodičia môžeme zdôrazňovať Božiu dobrotu, pretože „vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha“ (Rim 8:28). Toto je Božie zasľúbenie, ktoré dáva nádej každému členovi rodiny, ktorá nasleduje Krista.
Takže, keď sa nás naše deti nabudúce opýtajú: „Prečo je taká?“ Môžeme úprimne odpovedať: „Neviem, prečo sa Boh takto rozhodol, ale dôverujem mu. Boh je k nám dobrý a aj toto je súčasťou jeho plánu pre našu rodinu.“
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
