Približne v roku 95 prišiel Ježiš prostredníctvom apoštola Jána, metaforicky zaklopať na dvere Laodikejského cirkevného zboru s nevídaným pozvaním:
„Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.“ (Zj 3:20)
Mimo kontextu by tento verš mohol vyznievať akoby Ježišove volanie bolo tiché a nežné. Aj obrazy inšpirované týmto veršom zvyknú Ježiša zobrazovať ako zľahka klope. V skutočnosti bol Ježiš všetko len nie tichý a nežný, jemný a mierny. Jeho pozvaniu predchádzalo prísne pokarhanie a úprimné varovanie. Ježiš búchal na dvere Laodikejského cirkevného zboru v naliehavom stave núdze:
“Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty, a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trestám. Rozhorli sa teda a kajaj sa!“ (Zj 3:15-19)
Ježiš búchal na dvere cirkevného zboru, ktorý sa kvôli uctievaniu modly dostal do vážneho duchovného nebezpečenstva. Rezervovanosť jeho prosperujúcich členov Mu spôsobovala nevoľnosť. Ale pretože týchto “vlažných“ kresťanov miloval, s láskou ich napomínal prísnymi slovami a nabádal ich k horlivému pokániu a reformácii.
Keď Ježiš prišiel klopať na dvere vo Wittenbergu
31. októbra 1517 prišiel Ježiš, prostredníctvom nie veľmi známeho nemeckého kňaza a profesora Martina Luthera, takmer doslova klopať na dvere kostola vo Wittenbergu.
Hriešnosť v podobe neobmedzeného zneužívania moci a bohatstva bola rakovinou, ktorá metastázovala cirkvou a napadla mnoho jej lídrov, a prostredníctvom nich aj jej doktrínu a praktiky. Táto rakovina zabíjala cirkev. Aj cirkev sa dostala do stavu prosperity a ani si nevšimla, aká úbohá, poľutovaniahodná, chudobná, slepá a nahá vlastne je. Nenačúvala poriadne Ježišovmu autoritatívnemu hlasu v Písme, ani varujúcim hlasom prorokov, ktorých jej viackrát poslal. Pánovi dochádzala trpezlivosť.
Ale pretože svoju hriechom napadnutú cirkev, ktorú modlárstvo uviedlo do vážneho duchovného nebezpečenstva miloval, poslal jej nečakaného posla z nečakaného mesta — ako to už Pán robieva — s prísnym slovom láskavého učenia. Profesor Luther prišiel k dverám hradného kostola vo Wittenbergu s kladivom a niekoľkými klincami a listinou 95 pichľavých vyjadrení proti Rímskokatolíckej cirkvi. Na rozdiel od slova, ktoré dostal Laodikejský cirkevný zbor, Lutherove tézy neboli neomylným Písmom. Luther si neskôr uvedomil, že niektoré z nich neboli dosť výstižné. Napriek tomu boli vo veľkej miere biblickým nabádaním k horlivému pokániu. Prvá téza to jasne znázorňuje:
Keď náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus hovorí: „Pokánie čiňte,“ (Mt 4:17), tak chce, aby celý život Jeho veriacich na zemi bol ustavičným pokáním.
Búchanie Martinovho kladiva bolo Ježišovo klopanie. A jeho klopanie spustilo reťazovú reakciu, ktorá odpálila protestantskú reformáciu, výbuch evanjelia, ktoré aj po 500 rokoch ešte stále otriasa svetom.
Reformačná explózia
V dôsledku udalostí 31. októbra 1517, stovky miliónov kresťanov po celom svete uznali Božie slovo ako najvyššiu autoritu (Sola Scriptura) a jeho učenie, že spása je darom prostredníctvom samotnej Božej milosti (Sola Gratia) a získava sa výlučne skrze vieru (Sola Fide) v smrť a v zmŕtvychvstanie jediného Spasiteľa a Prostredníka, Ježiša Krista (Sola Christus), aby všetka sláva patrila iba Trojjedinému Bohu (Sola Deo Gloria).
Kdekoľvek cirkev otvorila dvere Ježišovi, pokánie a reformácia pôsobili ako chemoterapia na rakovinu duchovnej skazenosti a obnovená viera v Kristovo evanjelium priniesla duchovné zdravie veľkej časti Európy, následne Severnej a Južnej Amerike, Ázii a Afrike. Vyvolalo to obrovskú evanjelizáciu, zakladanie cirkevných zborov, prekladanie Biblie, misionárske aktivity. A hneď od začiatku reformácia so sebou priniesla hodnoty spoločenského blahobytu: silnejšie rodiny, čestné podnikanie, zlepšenie ekonomickej situácie chudobných, nemocníc a kliník pre chorých, masové vzdelávanie, podpora vedeckého výskumu, demokratické formy občianskeho vládnutia atď.
Keď naozaj pochopíme aká obrovská brána milosti sa nám otvorila vďaka tomu, že Ježiš prišiel zaklopať na dvere kostola vo Wittenbergu, Pamiatka reformácie (31. október) bude pre nás dňom vďakyvzdania — dňom osláv alebo aj pôstu a modlitby za ďalšiu reformačnú explóziu v našich vlastných životoch, cirkevných zboroch a národoch.
Klope Ježiš na Tvoje dvere?
Vzhľadom na prosperitu, ktorú si užíva väčšina z nás, a na vyprahnutú duchovnú klímu, v ktorej takmer všetci žijeme, by možno najlepším spôsobom ako osláviť Pamiatku reformácie bolo úprimne a v modlitbe sa pozrieť na dno svojej duše. Dovolili sme, aby nás napadla Laodikejská choroba? Vieme, že významná časť Západnej cirkvi je pod vplyvom rôznych heréz. Vyvoláva to v nás potrebu úprimnej modlitby za cirkev?
A mali by sme sa samých seba opýtať, či Ježiš klope — alebo búcha — na naše dvere. Počujeme Ho? Nevšímame si Ho alebo Mu nebodaj odolávame? Tolerujeme alebo ospravedlňujeme nejaké modly? Jedným z jasných symptómov modlárstva je duchovná vlažnosť. Vlažnosť zvyčajne nevnímame ako vážne nebezpečenstvo. Môže sa nám zdať ako znesiteľná alebo dokonca takmer príjemná choroba. Lenže je smrteľná. V tom stave si neuvedomujeme akí úbohí, poľutovaniahodní, chudobní, slepí a nahí vlastne sme.
A pretože Ježiš miluje hriešnikov ako sme my, keď do takého stavu upadneme, prichádza klopať na dvere — silno. Častokrát Ho hneď nespoznáme, pretože môže prísť v podobe posla, niekedy nečakaného. A sila prudkých slov v nás vyvoláva hnev alebo túžbu brániť sa.
Počúvajme však dobre a nebráňme sa. Silné slová sú bolestivé, obzvlášť kvôli našej pýche. Ale Ježiš (alebo Jeho nedokonalý posol) nie je zlomyseľný, ani nás nezatracuje. Varuje nás svojím láskavým učením ako náš Spasiteľ. Vlažnosť predstavuje duchovné modlárstvo ohrozujúce náš život. Liekom je „byť horlivý a kajať sa.“ (Zj 3:19)
„Keď Ježiš klope na naše dvere, privítajme Ho vrele, aby sme s Ním mohli stolovať a On s nami“ (Zj 3:20). Prijatie Jeho nevídaného pozvania k radosti skrze pokánie a reformáciu je možno najlepší spôsob, ako osláviť Pamiatku reformácie.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Chcem viac
