Verejné ohlasovanie Božieho slova je skutkom uctievania (2Tim 2:15) a správcovstvom, za ktoré budeme skladať účty. Tu je päť spôsobov, ako výkladové kázanie skrášľuje Kristovu nevestu.
1. Výkladové kázanie učí členov zboru, ako vykladať Písmo.
Pravidelným počúvaním výkladového kázania sa naši členovia učia dôležitým interpretačným zručnostiam. Počujú, ako kazateľ hovorí nasledovné:
„Milovaní, pozrite sa na text. Čo znamená toto slovo?“ „Pomáha nám kontext?“ „Na čo je tam ‚preto‘?“ „Čo chce autor, aby sme pochopili?“ „Ako by podľa vás Izraeliti prijali toto slovo?“ „Prečo Duch Svätý inšpiroval autora, aby toto slovo v tomto texte zopakoval štyrikrát?“ „Vidíte, ako sa táto téma, že Boh zachraňuje svoj ľud prostredníctvom súdu, objavuje znovu ako aj minulý týždeň v ôsmej kapitole?“
Keď pracujete s textom, učíte svoj zbor klásť správne otázky. Vaši členovia zistia, že niekedy dáva odsek zmysel len vtedy, keď si prečítajú celú kapitolu alebo knihu. Naučia sa pravidlá výkladu rôznych žánrov Písma.
Naučíte ich, že ak chcú pochopiť a použiť akýkoľvek text, musia prísť ku Kristovi, na ktorého poukazuje celé Písmo. Chcete, aby pri texte uvažovali kresťansky, pretože vám nejde o obyčajnú poslušnosť, ale o poslušnosť viery. Ako píše Scott Swain: „Neexistuje žiadna skutočná aplikácia Svätého písma bez živého prijatia Krista, ktorý je nám zadarmo ponúknutý v evanjeliu.“1
Kázanie týmto spôsobom robí z vašich členov aj lepších evanjelistov. Získajú väčšiu istotu pri narábaní so Slovom, keď hovoria s nekresťanmi. Stanú sa z nich lepší apologéti, pretože teraz vedia, prečo môžu jesť bravčové mäso, ale Izraeliti nemohli. Dokážu vysvetliť, prečo Boh mohol použiť Izrael na vyhladenie Jericha, ale prečo veriaci nikdy nesmú ublížiť ľuďom, ktorí sa odvolávajú na Božie poverenie.
Keď kážete výkladovo, učíte ľudí, ako majú sami študovať Bibliu.
2. Výkladové kázanie učí vaše zhromaždenie, ako vyzerá dobrá autorita.
Švajčiarske vyznanie zo 16. storočia 10 bernských téz začína takto: „Svätá kresťanská cirkev, ktorej jedinou hlavou je Kristus, je zrodená z Božieho slova, zostáva v ňom a nepočúva hlas cudzích.“ Ježiš hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú“ (Jn 10:27). Keď vystihnete zámer tohto textu a aplikujete večné Božie pravdy na srdcia ľudí, budú vás vnímať ako človeka, ktorý hovorí s autoritou samotného dobrého Pastiera.
Nedávno som kázal z 1. Korinťanom 7:4, kde sa píše: „Žena nie je pánom svojho tela, ale jej muž, podobne ani muž nie je pánom svojho tela, ale jeho žena.“ V kázni som povedal: „Toto je Pánovo dielo. … Nie je to môj názor, toto hovorí text.“ Všetci členovia sa pozreli na svoje Biblie a podobne ako ľudia v Beroji pokývali hlavami. Pri tematickom kázaní sa to nedá preniesť rovnakým spôsobom.
Chceme, aby ľudia verili v Božiu moc, keď porozumejú týmto textom v správnom kontexte. Dodá im to istotu, že k nim prehovoril Boh.
Kazatelia, v dnešnej dobe, kedy autoritárstvo a zneužívanie často vychádza na povrch, by sme mali byť vzorom Kristovej pokory a pravidelne sa podriaďovať autorite Písma. Zbor, ktorý pravidelne počúva výkladové kázanie, sa učí rozpoznávať dobrú autoritu.
3. Výkladové kázanie systematicky učí kazateľa myslieť.
Kázanie celých biblických kníh spôsobilo, že som spoznal hĺbku a šírku Písma, žasol som nad Božou zvrchovanou rukou nad dejinami spásy a videl som, ako sa jeho zámery rozvíjajú a napĺňajú v Kristovi. Ale to nie je všetko. Priviedlo ma to aj k náročným textom, ktoré by som si nikdy nevybral na tematickú kázeň. Kázanie knihy Genezis vás núti zaoberať sa odsekmi ako je Genezis 34, ktorý opisuje znásilnenie Jákobovej dcéry Diny v Sícheme a vyžaduje si odpovede na otázky typu: „Prečo je tu tento text? Čo nás učí o Bohu?“
Výkladové kázanie mi umožňuje učiť zhromaždenie, že Božia šokujúca milosť žiari aj z tých najťažších textov, a že celé Písmo je skutočne užitočné na výchovu k spravodlivosti.
Zápaste s textom a proste Boha, aby vám otvoril oči a uvideli ste v jeho Slove úžasné veci. Výkladové kázanie vás nielen ochráni pred zanedbávaním ťažkých častí, ale aj pred kázaním vašich obľúbených tém. John Stott vo svojej knihe Portrét kazatele píše: „Jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť extrémom zanedbávania a prílišného zdôrazňovania, je sústavne pracovať na biblických knihách alebo aspoň celých kapitolách, všetko vysvetľovať a ničomu sa nevyhýbať.“2
4. Výkladové kázanie buduje teologický imunitný systém zboru.
Vďaka pravidelnému počúvaniu výkladu Božieho slova si členovia v mojom zbore vyvinuli túto schopnosť: keď počujú falošné učenie, nesprávne aplikácie Slova, a dokonca aj čudné ekleziologické alebo misiologické postupy, povedia: „To sa nám nezdá!“
Premýšľajte o tom: Jedným z dôvodov, prečo kazatelia prosperity učia tak, ako učia, je to, že nevedia, ako kázať Starú zmluvu. Ale ak ste verne vysvetľovali Starú zmluvu a pomáhali ľuďom pochopiť, ako sa na nich vzťahuje ako kresťanské Písmo, potom im evanjelium prosperity bude znieť bizarne a odmietnu ho.
Nedávno som kázal na 1. Korinťanom 9:1-27 a vysvetľoval som význam 22. verša: „Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.“ Pavlova argumentácia začína v predchádzajúcej kapitole, keď sa obracia na niektorých členov, ktorí v chráme jedli mäso obetované modlám. Niektorí členovia nebrali do úvahy, aký vplyv má ich konanie na slabších bratov.
Mnohí učenci a misiológovia vytrhávajú 22. verš z kontextu a učia, že pravdy evanjelia musíme preformulovať tak, aby ich kultúra pochopila a prijala. Ale ak ste kázali túto knihu, viete, že to je v rozpore so všetkým, čo Pavol doteraz povedal o múdrosti kríža, že je bláznovstvom pre hynúci svet (1Kor 1:18). Je pohoršujúca pre Židov a bláznivá pre pohanov (1Kor 1:23). Je božsky navrhnutá tak, aby pohoršovala každú kultúru, takže keď sa niekto zachráni, všetku slávu získa Boh. Keď pochopíte ústredné miesto kríža v 1. Korinťanom 1, potom porozumiete, že stať sa všetkým pre všetkých, znamená vzdať sa svojich práv na zvestovanie evanjelia a nemeniť jeho posolstvo, aby neprišlo o svoju spásnu moc (1Kor 1:17).
Toto sa udialo s teologickým imunitným systémom môjho zboru: ak teraz niekto príde do zboru a bude učiť princípy hnutia insiderov alebo podobnú novú kontextualizačnú stratégiu, môj zbor odpovie: „To sa nám nezdá!“
5. Výkladové kázanie je najprirodzenejším spôsobom konfrontácie s kultúrnym myslením.
Väčšina členov nášho zboru pochádza z ázijského alebo afrického prostredia, kde sa na slobodných ľudí pozerá s opovrhnutím. Ale v 1. Korinťanom 7 Pavol vyzdvihuje slobodných ľudí a hovorí o rôznych výhodách. Kresťanský muž alebo žena môžu žiť svoj slobodný život na Božiu slávu. Naša kultúra nás naučila pozerať sa na slobodných ľudí zvrchu, akoby to boli druhoradí alebo neúplní kresťania.
Namiesto toho, aby som túto otázku riešil samostatne, je oveľa prirodzenejšie zaoberať sa ňou po tom, čo som práve kázal 1. Korinťanom 6 a zhromaždenie počulo slová: „Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele“ (1Kor 6:20). Je oveľa lepšie konfrontovať kultúrne zmýšľanie po tom, čo si vypočuli 1. Korinťanom 3:19, že múdrosť sveta je u Boha bláznovstvom. Zistil som, že kázanie celej knihy je oveľa lepší spôsob, ako povzbudiť odmietnutie kultúrnych názorov a nabádať našich členov, aby verili a poslúchali Kristovo slovo.
ZÁVER
Nezabúdajte, že Božie slovo je mocne premieňajúce. Bratia, hlásajte Božie slovo. Nech Božia sláva v tvári Ježiša Krista zažiari na jeho krvou vykúpené ovce. Nechajte Slovo konať svoje spásonosné dielo cez vaše verné výkladové kázanie a spásonosná Božia múdrosť bude vystavená na obdiv svetu, ktorý hynie.
POZNÁMKY:
[1] Scott Swain, Trinity, Revelation, and Reading (T & T Clark), 135. [2] John Stott, The Preacher’s Portrait (Eerdmans), 26.Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
