Malé deti bombardujú svojich rodičov nekonečnými otázkami takmer každodenne. Od tých situačných („Prečo musím ísť do postele o pol ôsmej?”) cez tie teoretické („Myslíš, že by som vedel lietať, ak by som si vyrobil krídla z papiera?”) až po tie teologické („Prečo ma Pán Boh neochránil od pádu z bicykla?”). Väčšina rodičov trávi svoje dni tým, že svojím deťom dávajú odpovede, rady a múdrosti, aby uspokojili ich prirodzenú detskú zvedavosť.
Akonáhle však prídu pubertálne roky, mladí ľudia si už začnú vyhľadávať nové zdroje informácii. Rodičia už pre nich nie sú zdrojom všetkej múdrosti. Pre mnohých teenagerov sú rodičia dokonca tým posledným miestom, kam by so svojimi otázkami boli ochotní prísť – najmä ak ide o otázky viery. Často si internalizujú alebo aj verbalizujú slová Willa Smitha: „Ver mi, rodičia tomu jednoducho nerozumejú.” (Hoci väčšina z nich je už príliš mladá na to, aby si pamätali, že táto pesnička bola kedysi hitom.)
Ako môžeme formovať domáce prostredie, do ktorého môžu naši hľadajúci tínedžeri prinášať svoje otázky a neistoty? Ako môžeme proaktívne vytvárať priestor na rozhovory a reagovať na ich pochybnosti a otázky ušami, ktoré počúvajú a srdcami, ktoré sa modlia?
Tu je niekoľko spôsobov ako budovať domov, v ktorom budú mať naše deti dovolené slobodne zápasiť so svojimi otázkami viery.
Proaktívne: Vytvárajte prostredie na rozhovory o viere
Ak sú vaše deti ešte pomerne malé, jedným z najlepších spôsobov ako sa pripravovať na duchovné rozhovory v pubertálnom veku je budovať si pravidelný čas spoločného čítania Biblie. No robte aj iné veci. Rozprávajte sa o Bohu počas dňa často. Učte sa spoločne biblické verše naspamäť a rozprávajte sa o tom, čo znamenajú. Pomôžte im, aby boli pre nich mená Abrahám, Sára, Mojžiš či Rút rovnako známe ako mená kamarátov zo škôlky. Modlite sa spolu pred jedlom, modlite sa za ľudí, ktorých máte radi a modlite sa aj za to, aby im Pán Boh pomohol nebáť sa príšer pod posteľou. Ak začnete duchovné rozhovory v ranom veku dieťaťa, položíte tak dobré základy rozhovorom, ktoré prídu v tínedžerskom období.
Ak sú vaše deti už staršie, stále nie je neskoro. Môžete si spolu začať čítať Bibliu a učiť sa z nej spoločne. Ak máte pocit, že neviete ako spolu čítať, či aké otázky sa pýtať, povedzte svojim tínedžerom, že sa bojíte. Vaša úprimnosť a pokora môžu pomôcť nabúrať ich prirodzený odpor. Spoločne pohľadajte dobrý študijný materiál. Spýtajte sa priateľov, či vedúcich služieb, čo používali oni. Nikdy nie je neskoro začať sa doma rozprávať o duchovných otázkach. Buďte ochotní hľadať odpovede na ich otázky v Biblii spolu s nimi. Nechajte Bibliu, aby bola autoritou – nech Božie slovo znie k vášmu domu.
Reaktívne: Menej sa hádajte, viac sa pýtajte
Keď tínedžeri začnú klásť svoje teologické otázky, čelíme veľkému pokušeniu skočiť im do reči v prvej vete s tými správnymi odpoveďami – čo môže viesť k hádkam a debatám na rozličné témy, ktoré možno vôbec nie sú súčasťou ich hlavného problému. Pochybujúci tínedžeri (rovnako ako dospelí) obyčajne riešia hlbšie zápasy než sú obavami, či teologické doťahovačky, ktoré sú ochotní vyjadriť.
Kladenie otázok vám môže pomôcť porozumieť tínedžerovi, nielen ho naprávať. Ak vaše dieťa pochybuje o neomylnosti Biblie, otázky ako „Kedy si začal/a prvýkrát pochybovať o Biblii?” a „Učí Biblia niečo, čo ťa trápi a kvôli čomu si si neistý Božou dobrotou?” nám môžu pomôcť prísť bližšie ku koreňu veci.
Ak pochybujú o tom, či existuje Boh, skúste do ich obáv zabŕdnuť. „Ak Boh neexistuje, čo si myslíš, že je zmyslom života?” Túžte svoje dieťa poznať a rozumieť mu aj uprostred jeho pochybností. Kladenie otázok mu komunikuje ochotu počúvať aj ochotu rešpektovať ho ako individuálnu ľudskú bytosť. Otázky pomáhajú udržiavať plynulú konverzáciu a vytvára priestor na ďalšiu diskusiu.
Proaktívne: Pomôžte im pýtať sa ešte predtým, než sa začnú pýtať sami
Počas našich rodinných stíšení sa spolu s manželom často pýtame našich detí otázky, ktoré vieme, že sa ich jedného dňa niekto určite opýta: „Ako by si odpovedal niekomu, kto by si prečítal túto pasáž a tvrdil by, že Ježiš určite nemohol chodiť po vode, ale že to určite bol len navýšený piesok, po ktorom sa dalo ísť?” alebo „Čo by si povedal niekomu, kto by povedal, že to nie je fér, aby Boh súdil niekoho, kto nikdy nepočul o Ježišovi?”
Otázky pomáhajú tínedžerom rozmýšľať o tom, čo v Biblii čítajú. Keď sme si spolu čítali Jánovo evanjelium, pýtala som sa našich detí: „Ak by si chcel, aby ľudia uverili niečomu, čo si si vymyslel, rozprával by si svoj príbeh len tak všeobecne, alebo by si rozprával všetko do detailov?” Po tom, ako sme sa zhodli na tom, že najlepší spôsob ako klamať je porozprávať čo najmenej detailov (verte mi, toto cvičenie malo naozaj zmysel), povedala som im, aby si všímali to obrovské množstvo detailov, ktoré Ján svojim čitateľom ponúka. Spomína mená ľudí aj to, kde bývajú. Presne opisuje špecifické miesta, na ktorých sa jednotlivé zázraky udiali. Ak bol Jánov príbeh o Ježišovi jedným veľkým klamstvom, prečo by spomínal toľko špecifických detailov? Sú len dve možnosti – buď bol Ján fakt veľmi neschopný klamár, alebo jednoducho hovoril pravdu akokoľvek neuveriteľná by sa nám mohla zdať.
Keď sa tínedžerov pýtame otázky, pomáhame im zapájať myseľ a povzbudzujeme ich učiť sa so záujmom. Ak sa my budeme pýtať ich skôr ako sa budú pýtať oni nás, môžeme proaktívne zodpovedať niektoré z ich pochybností a rovnako im aj ukázať, že naša domácnosť je miestnom, kde je dovolené klásť otázky.
Reaktívne: Nebojte sa (a nepanikárte), keď majú otázky
Ak naše deti začnú mať otázky ohľadom právd z Biblie, často sa im snažíme rýchlo ponúknuť správne odpovede – lebo sa bojíme. Je to preto, lebo mylne považujeme ich prijatie kresťanstva za dôkaz toho, že sme dobrými rodičmi. Ak naše deti majú vieru, vychovávali sme ich správne. Ak vieru odmietnu, zlyhali sme. Možno sa tiež obávame preto, lebo máme pocit, že ich otázky sú prvými krokmi k ich nezastaviteľnému odchodu od kresťanstva.
S týmito strachmi musíme bojovať tým, že si budeme pravidelne pripomínať, že sme spasení milosťou a jedine milosťou. Bodka. Žiadne dodatky. Ak naše deti prídu k viere, je to preto, že si ich Boh vyvolil pred stvorením sveta (Ef 1:4) a zachránil ich z kráľovstva tmy (Kol 1:13). Boh si adoptuje naše deti skrze Kristovo dielo, nie skrze našu výchovu. A vo svojej viere budú napredovať nie preto, že ich pri viere držíme my, ale preto, že to robí Boh.
Áno, kresťanskí rodičia sú často spôsobom, akým Boh pracuje, ale je to vždy len jeho plán, jeho sila a len a len jeho milosť, ktorá zachraňuje naše deti.
Takže keď váš tínedžer začne zápasiť so svojou vierou, nepanikárte. Nehnevajte sa. Necíťte sa ohrození. Neriešte. Neznevažujte ich. Prineste svoje starosti Bohu a dajte mu všetok svoj strach. Buďte trpezliví a modlite sa. Buďte milujúcimi a láskavými rodičmi. Pomôžte svojmu tínedžerovi nájsť odpovede na jeho otázky, ale vedzte, že len Duch im môže dať skutočné porozumenie (1Kor 2:14). Pomôže im pochopiť, že len preto, že majú otázky, na ktoré nemajú odpovede (alebo na ktoré dokonca ani vy nemáte odpovede) neznamená, že tie odpovede neexistujú. Zapojte zborovú komunitu – pýtajte si rady od kazateľov či vedúcich služieb. Nájdite relevantné knihy, ktoré vašim tínedžerom môžu pomôcť pri rozmýšľaní.
Budovanie domova, v ktorom sú otázky o viere vítané, vyžaduje čas, energiu, našu prístupnosť a modlitby. Naše deti potrebujú našu prítomnosť vo svojich tínedžerských rokoch úplne rovnako ako keď boli menšie. Uprostred zhonu športových zápasov, tanečných vystúpení a domácich úloh to skutočne bude stáť veľa námahy vybudovať príjemné prostredie na diskusiu o ťažkých otázkach.
Mojou najväčšou túžbou je, aby moje deti vždy hľadali Pána. Dúfam, že budú kráčať s Bohom, poslúchať ho a že nájdu život v hojnosti v Ježišovi. No takisto chcem, aby vedeli, že som pripravená vypočuť si ich pochybnosti, zaoberať sa ich starosťami a milovať ich po všetky dni ich života.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/help-teen-questioning-faith/
