Kňazstvo vyzeralo pre Nadába a Abihua nádejne. Svätý Boh Izraela ich osobne ustanovil za kňazov (Ex 28:1). Ich rodinný rodokmeň bol bohatý a ich príprava rozsiahla (Lv 8-10).
Boli oblečení do čisto nového plášťa a pása (Lv 8:7). Na turbane na ich hlavách sa nachádzal zlatý štítok s nápisom „Svätý Hospodinov“ (Lv 8:; porov. Ex 28:36). Krv z ich obety zavätenia sa im natierala na uši, palce a prsty na nohách (Lv 8:24). Ich srdcia boli stále ohromené z pohľadu na „oheň [ktorý vyšiel] zpred tvári Hospodinovej a strávil… zápalnú obeť…“ (3M 9:24).
Boli oddelení, aby slúžili Bohu, ale nie na dlho. V úvodných veršoch 10. kapitoly knihy Levitika sa píše:
Áronovi synovia Nadáb a Abihu vzali každý svoju kadidelnicu, dali do nej oheň, položili naň kadidlo a obetovali Hospodinovi nedovolený oheň, aký im neprikázal. Od Hospodina vyšľahol oheň a spálil ich, takže zomreli pred Hospodinom. (Lv 10:1-2)
Proces ich vysvätenia pravdepodobne trval dlhšie ako ich služba. Ich nedovolený oheň sa stretol s neuhasiteľným. Boh ich na mieste dramatickým spôsobom zabil.
Náhla smrť Nadába a Abihua vyvoláva množstvo otázok: Čo presne bol tento zvláštny oheň? Použili nesprávne kadidlo? Prišli v nesprávny čas? Vstúpili do Svätyne svätých? Boli opití (Lv 10:9)? Obetovali kadidlo falošnému bohu?
Nevieme naisto.
Môžeme si však byť istí, že poznali jasný príkaz týkajúci sa oltára: „Nebudete na ňom obetovať iné kadidlo“ (Ex 30:9). Z nejakého dôvodu sa však tomuto varovaniu vyhli a draho za to zaplatili.
Príbehy, ako je tento, sú v Písme zahrnuté na to, aby nás poučili (Rim 15:4). Boh chce, aby sme sa zastavili, aby sme sa zamysleli: Čo sa máme naučiť z ich ohnivej smrti? Tu sú tri ponaučenia.
1. Neexistujú malé hriechy
To, že Boh spustil oheň na Sodomu a Gomoru, má zmysel, ale upiecť nováčikovských kňazov za to, že obetovali nejaký „zvláštny oheň“? Spopolnenie za taký „malý“ hriech nás zaskočí. Zradné srdce Nadába a Abihua ich evidentne oklamalo, aby si mysleli, že ich neposlušnosť je banálna.
Stránky Biblie sú poznačené malými hriechmi, ktoré stáli ľudí veľa. Jedenie zakázaného ovocia (Gn 3:6). Obzretie sa za mestom (Gn 19:26). Úder do skaly (Nm 20:11). Dotknutie sa archy zmluvy (2Sam 6:7). Klamanie o vlastníctve nehnuteľnosti (Sk 5:1-11).
Takéto scény poskytujú dôležité ponaučenie: neexistujú malé hriechy proti svätému Bohu.
Hriech sa nám zdá banálny len vtedy, keď sa nám Božia svätosť zdá banálna. Boh je všetko stravujúci oheň, ktorý prebýva v neprístupnom svetle (1Tim 6:16; Heb 12:29). V ňom nie je žiadna nečistota, jeho oči sú príliš čisté, aby sa pozerali na zlo (Ž 92:16; Hab 1:13). Bezhriešni anjeli, ktorí bez prestania volajú: „Svätý! Svätý! Svätý!“ – a pritom si zakrývajú oči a nohy – to robia preto, lebo nefiltrovanú Božiu svätosť nie je možné zniesť (Iz 6:4; Zj 4:8). Keď spravodlivý Izaiáš stál pred Bohom, impulzívne zvolal: „Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami“ (Iz 6:5). Keď vidíme Boha ako svätého, vidíme, že žiadny hriech nie je malý.
Povedať, že žiadne hriechy nie sú malé, neznamená, že všetky hriechy sú rovnaké. Niektoré hriechy sú horšie ako iné a nesú so sebou väčšie následky (Mt 10:15; 2Pt 2:21). Toto rozlišovanie by však nemalo „zmenšiť“ žiadny hriech. Malé nie sú naše hriechy, ale náš odhad Boha. Vysoký pohľad na jeho svätosť jasne ukazuje, že aj zdanlivo najmenší hriech je večnou zradou. Smrť Nadába a Abihua je len predzvesťou krutého ohňa, ktorý čaká aj tých „najmenších“ hriešnikov. Boh je taký svätý a náš hriech je taký vážny.
Sú nejaké „malé hriechy“, s ktorými ste sa uspokojili? Nevysvetľujte si to, že Boh zadržiava svoj spaľujúci oheň, ako že mu na vašom hriechu nezáleží. Jeho láskavosť by vás nemala viesť k tomu, aby ste sa s hriechom uspokojili; skôr by vás mala viesť „k pokániu“ (Rim 2:4).
2. Záleží na tom, ako uctievame
Biblia jasne hovorí, že Bohu záleží na tom, ako k nemu pri uctievaní pristupujeme. V Levitiku 8-9 kňazi robili všetko, „ako prikázal Hospodin“ (Lv 8:4,5,9,13 atď.). Ale Nadáb a Abihu sa previnili a robili to, „čo im neprikázal“. Prehliadanie Božích príkazov mohlo byť dobre mienené ako u Uzzu (2Sam 6:6-7) alebo ľstivé ako u Šaula (1Sam 15:1-23). Tak či onak, Boh všetkým ukázal, že záleží na tom, ako ho uctievame.
Inovatívne uctievanie, kreativita a kultúrna relevantnosť sú znakmi moderných trendov. Zatiaľ čo tvorivosť slúžiaca pravde má svoj význam, tvorivosť deformujúca pravdu je satanským nástrojom. Ako povedal Pavol ľahko zamilovateľným Korinťanom: „horlím za vás Božou horlivosťou . . . Bojím sa však, aby sa vaše mysle neodvrátili od úprimnosti a čistoty voči Kristovi tak, ako zviedol had Evu svojou ľstivosťou“ (2Kor 11:2-3). Rovnaký strach mám aj o cirkev v našich dňoch.
Ohromujúci nedostatok teologického rozlišovania a biblickej negramotnosti v modernej cirkvi stavia celé kongregácie pred zneuctenie Boha tým, že ponúkajú „zvláštny oheň“ ako bohoslužbu. Obávam sa, že mnohí bohoslužobníci s dobrými úmyslami môžu byť viac ovplyvnení duchom doby než Božím duchom. Rýchlo sa odvolávame na „kultúrny kontext“, keď upravujeme jasné biblické zákazy. Robíme to po vzore Nadába a Abihua, ktorí uctievali Boha skôr podľa svojej vôle a múdrosti než podľa jeho.
Mali by sme si tiež všimnúť, že Nadáb a Abihu boli vodcovia. Byť vodcom neoslobodzuje človeka od súdu, ale naopak, posilňuje ho. Vodcovia budú súdení prísnejšie (Jk 3:1; porov. Lk 12:48) a slúžiť Božiemu ľudu podľa svetskej múdrosti prináša ohnivú disciplínu (1Kor 3:10-15). Toto je pre vodcov mimoriadne dôležité vedieť.
3. Potrebujeme lepšieho kňaza
Nadáb a Abihu boli všetkým, čo od kňaza nechceme. Minimalizovali hriech a vymýšľali si vlastné pravidlá uctievania. Ich vina a slabosť nám majú pripomenúť naše nespočetné hriechy (malé aj veľké), ako aj náš sklon pretvárať Božie požiadavky podľa vlastných predstáv. Ich odsúdenie nám ukazuje našu veľkú potrebu kňaza, ktorý dokonale zachováva Boží zákon a vždy žije, aby sa za nás prihováral (Heb 7:25). Potrebujeme lepšieho kňaza, než sú Nadáb a Abihu. Potrebujeme Ježiša.
Ježiš odolal aj tomu najmenšiemu hriechu, pretože dôveroval Otcovmu Slovu (Mt 4:3,4,10). Nemenil Božie Slovo, ale viedol ľudí k správnemu uctievaniu Boha (Mt 5:1-7,29). Ježiš, ten, ktorý nepoznal hriech, vyšiel mimo tábora, aby sa dal za hriechy iných stráviť ohňom (Lv 10:4; Heb 13:12; 2Kor 5:21). A bol vzkriesený, aby slúžil ako večný kňaz pre všetkých, ktorí mu dôverujú (Heb 4:14-16; Heb 7:25).
V mnohých ohľadoch sme podobne ako Nadáb a Abihu ignorovali Božie príkazy. Ale Ježiš zomrel, aby sme my mohli žiť. Keď uvažujeme o Nadábovi a Abihuovi, nájdime útechu vo vedomí, že hoci si aj my zaslúžime byť strávení za svoje hriechy, Ježiš čelil plameňu Božieho svätého hnevu, aby nám bolo odpustené a aby sme sa mohli radovať v nádeji, že jedného dňa uvidíme jeho tvár (Zj 22:4).
Príď, Pane Ježišu, príď!
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
