Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Vezmite vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil. Bol stratený a našiel sa. A všetci sa začali radovať.
Lukáš 15:20-24
Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. A kto je? Nikto, nikto z nás. Syn si možno pred tým myslel, že je hoden. Jeho hriech mu otvoril oči pre poznanie, že hoden nie je. A predsa ho otec prijíma ako syna. Božie prijatie totiž vôbec nezávisí od našej hodnosti či nehodnosti. Veď kedy sme boli hodní? Nikdy. My svoju nehodnosť prežívame vtedy, keď zhrešíme. Ale máme ju prežívať stále. Náš hriech nás nemôže urobiť menej hodnými práve tak, ako nás viac hodnými nemôže urobiť náš dobrý život. Lebo to nie je o našej hodnosti či nehodnosti, ale o Božej milosti. O láske, ktorá je láskou k nehodným.
Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. S týmto prichádza syn domov. Myslí si, že jeho hriech zmení otcov vzťah k nemu. Preto ten, kto odišiel ako syn, sa chce vrátiť aspoň ako sluha. Ale hriech syna nezmenil otca, len syna. Hriech syna nič nezmenil na otcovej láske k nemu. Syn bol synom i zostal synom. Preto dostáva najlepšie šaty, prsteň i obuv na znamenie obnoveného synovstva.
Tento príbeh je viac o otcovi ako o synovi. O otcovej bolesti i o otcovej radosti. Otcovou bolesťou bol mŕtvy a stratený syn. Takto videl otec synov stav po odchode z domu do ďalekej krajiny. Syn bol mŕtvy pre vzťah s otcom, beznádejne stratený ďaleko od domova. Ale stal sa zázrak. Mŕtvy a stratený syn ožil a našiel sa. Mŕtvi neožívajú sami od seba, ani stratené veci nenachádzajú sami seba. Ako k tomu dochádza, to vysvetlí Biblia na iných miestach. Keď k tomu dôjde, výsledkom je veľká radosť. A všetci sa začali radovať. Keď sa Otcova bolesť stane i našou bolesťou, potom sa Otcova radosť stane i našou radosťou.
Pane, ďakujeme, že nás, mŕtvych v hriechoch a stratených vo svete, si našiel a priviedol k životu!
