Počas jednej Paschy v prvej polovici prvého storočia istý cestovateľ z diaľky sleduje ukrižovanie troch mužov na kopci za Jeruzalemom. Čo sa dozvedá? Oči mu veľa nepovedia. Okrem trochu nezvyčajného počasia a neobvykle rýchlej smrti jedného z tých mužov si všimne, len ako Rím popravuje pár bežne vyzerajúcich židovských mužov.
Keď sa však dostane na dosluch, všetko sa zmení. Okrem iného počuje, ako sa tí ukrižovaní muži rozprávajú. Jeden priznáva svoju vinu a pýta sa osoby v strede, ktorá sa očividne volá „Ježiš”, aby si naňho spomenul, keď príde do svojho kráľovstva. Počuje, ako Ježiš tomuto zločincovi sľubuje, že ešte v ten deň vstúpi do raja. Taktiež počuje, že stotník, ktorý dozerá na ukrižovanie, vyhlasuje, že Ježiš bol „Boží Syn.” Po chvíli počuje Ježiša vyhlásiť, že jeho práca je „dokonaná”, a potom ho počuje porúčať svojho ducha nebeskému Otcovi. Hoci oči tomuto cestovateľovi prezradili málo, uši mu otvorili dvere k spáse. To, čo platilo pre nášho fiktívneho cestovateľa, platí aj pre nás dnes.
„Teda viera je z počutia, počutie však skrze Kristovo slovo“ (Rim 10:17).
A ČO SVIATOSTI?
Ježiš nám láskavo dal dve sviatosti – dva obrazy evanjelia – krst a Večeru pánovu. Obe sú nevyhnutné pre zdravie zboru. Ignorovať jednu alebo druhú by znamenalo ignorovať Ježiša. Kázanie Božieho slova však musí mať vždy vyššiu prioritu než sviatosti. Prečo? Pretože znaky majú význam len keď ich sprevádzajú slová, ktoré ich vysvetľujú. Počul som, že v začiatkoch vysielania rádia v Británii spoločnosť BBC uzavrela dohodu s novinami, že nebude podkopávať predaj komentovaním dostihov. Namiesto toho púšťali len zvuky dostihov – dunenie kopýt a jasanie davu – bez slova vysvetlenia, čo sa deje. Znie to tak absurdne, že to pokojne môže byť pravda.
Avšak mať bohoslužby, ktoré ignorujú kázanie evanjelia a namiesto toho všetku pozornosť sústreďujú na krst alebo Večeru Pánovu, by bolo oveľa hlúpejšie. Pozrime sa len na tri dôvody, prečo je to tak.
PAVLOV PRÍKLAD
„Kristus ma totiž neposlal krstiť, ale zvestovať evanjelium“ (1Kor 1:17).
Pavol istotne krstil ľudí, hoci sa zdá, že niekedy zabudol, koho presne (1Kor 1:16). Určite však veril, že jeho hlavnou úlohou bolo kázanie ukrižovaného Krista. Keď sme v knihe Skutkov, o Večeri Pánovej skoro nečítame. Pavla však vidíme kázať pri každej príležitosti.
Keď hrozilo, že rozdelenia v ranej cirkvi prerastú ďalším apoštolom cez hlavu, rozhodli sa, že: „Nepatrí sa, aby sme my opúšťali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch” (Sk 6:2) a uzniesli sa, že namiesto toho sa budú „plne venovať modlitbe a službe Slova” (Sk 6:4). Kázanie Slova s modlitbou bolo jasnou prioritou pre najranejších vodcov cirkvi.
PAVLOV POKYN
Keď Pavol myslel na budúcnosť, v ktorej cirkev bude bez apoštolov a namiesto nich ju budú viesť „bežní” ľudia ako Timotej a Títus, staral sa, znovu a znovu, o verné kázanie. Timotejovi povedal: „Venuj sa predčítavaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu” (1Tim 4:13). Timotejovi pripomínal, že Boh evanjelium zjavil „v hlásaní, ktoré mi bolo zverené v súlade s príkazom nášho Spasiteľa, Boha” (Tít 1:3). Niet sa čo čudovať, že časť Pavlových posledných slov patrí k jeho najdôraznejším: „Pred Bohom a Ježišom Kristom, ktorý bude súdiť živých aj mŕtvych, ťa zaprisahávam v mene jeho zjavenia a jeho kráľovstva: Hlásaj slovo, naliehaj vo vhodný i nevhodný čas, presviedčaj, karhaj, povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a ponaučením” (2Tim 4:1-2).
Pastorálne epištoly obsahujú veľmi málo zmienok o sviatostiach, ak vôbec. Prikázanie kázať však zaznieva v každej z nich.
JEŽIŠOV PRÍKLAD
Samozrejme, Pavol a Timotej len šli v stopách svojho Majstra. Ten svoju službu kázania považoval za veľmi dôležitú. Keď sa k nemu schádzali zástupy z Kafarnaumu, aby ich uzdravil, keďže videli Ježišovu moc nad chorobami aj démonmi, Kristus povedal Šimonovi, že namiesto toho bolo nevyhnutné ísť „inde, do blízkych mestečiek, aby som aj tam kázal; veď nato som prišiel” (Mk 1:38).
Prečo Ježiš zanechal dobrú prácu uzdravovania, aby mohol kázať novým stádam? Pretože bol Rozsievač, ktorého slovo prinášalo úrodu a odomykalo vstup do večného kráľovstva (Mk 4:1-20).
Aj dnes je to cez kázanie Slova, nie cez holé sviatosti, cez čo sú muži a ženy „znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena: živým a večným Božím slovom” (1Pt 1:23). Slovo čítané a kázané je tým, čo dokáže obrátiť skeptikov a učenícky viesť kresťanov (2Tim 3:15-17). Sviatosti bez Slova nezachránia nikoho, zatiaľ čo Slovo bez sviatostí zachránilo mnohých.
Sviatosti nesmieme ignorovať. Nech je však kázeň ústredné.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
