Biblia a teológia

Prečo Ježiš preklial figovník?

Moje deti sa nedávno nadchli pre limetky. Dozvedeli sa totiž, že môžu predávať limetkovú limonádu a zbohatnúť. Jedného dňa u mojej svokry našli veľký podnos plný limetiek. Veľké, sýtozelené, krásne limetky – ktoré okamžite začali plieniť. Jackpot.

Až na to, že boli plastové. Misa plná limetiek s prísľubom galónov limetkovej limonády, akurát  dekoratívnej.

Mnohé veci sa môžu tváriť ako skutočné, ale pri bližšom pohľade neobstoja. Ježiš sa týmto nesúladom zaoberá v šokujúcej epizóde v evanjeliách: prekliatie figovníka (Mt 21:18-22; Mk 11:12-14, Mk 11:20-25). V tomto opačnom zázraku presne vidíme, čo je v stávke nielen vtedy, keď neprinášame ovocie, ale vtedy, keď pôsobíme plodným dojmom a nedokážeme ho podoprieť.

Rozbor epizódy

Ježiš vchádza do Jeruzalema uprostred nadšenia davov zhromaždených na Paschu. Ráno, keď cestuje z Betánie, zbadá figovník „plný lístia“. V tomto období neskorej jari väčšina figovníkov ešte nemá zrelé plody (Mk 11:13). Tento konkrétny strom však upúta Ježišovu pozornosť, pretože je už plne pokrytý listami. Je to skoro kvitnúci strom. Jeho lístie signalizuje, že by mal mať skoré figy.

S týmto očakávaním si Ježiš strom prezrie. Okamžite je sklamaný. Samé listy, žiadne ovocie. Samé očakávanie, žiadne uspokojenie.

V šokujúcom zvrate Ježiš strom prekľaje a spôsobí, že strom uschne od koreňov a už nikdy neprinesie ovocie. Sme zaskočení; zdá sa, že toto je na Ježiša, ktorý víta deti, súcitne uzdravuje a utišuje búrky, ohromne nezvyčajné.

Čo by sme sa mali z tejto zvláštnej scény naučiť?

Na prvý pohľad je to objektívna lekcia o sile modlitby viery (Mt 21:20-22). V zákulisí sa však odohráva viac. Prekliatie figovníka, akési inscenované podobenstvo, je aj triezvym varovaním pre nás dnes – prinajmenšom v dvoch smeroch.

1. Bezplodnosť vedie k súdu

V celej Starej zmluve sa Izrael opisuje ako Božia vinica, strom alebo výhonok (Sdc 9:8-15; Iz 3:14; Iz 5:1-7; Jer 12:10; Ez 17:2-10; Ez 19:10-14). Ako vedel každý agrárny Izraelita, prvotiny úrody patria Bohu (Ex 23:19; Neh 10:35-37), čo pomáha definovať ich vzťah k Bohu: ako jeho vlastný osobitný výhonok musia prinášať duchovné ovocie ako jeho zmluvný ľud (Ž 1:3; Jer 17:8-10). Úrodnosť Izraela (doslovná alebo iná) nie je základom ich vzťahu s Bohom, pretože je to Boh, kto dáva úrodu (Dt 7:13; Dt 28:4). Nedostatok plodnosti je znakom Božieho prekliatia za ich vzburu (Dt 11:17).

Táto základná metafora duchovného zdravia Izraela živo rozkvitá v prorockom období. Nastal čas, aby Boží ľud prinášal ovocie, ktoré by požehnalo svet (Iz 27:6). Proroci niekoľkokrát opisujú, že Boh kontroluje Izrael, či nemá „skoré figy“ ako znak duchovnej plodnosti (Mich 7:1; Jer 8:13; Oz 9:10-17) – ale nenachádza „prvé zrelé figy, po ktorých moja duša túži“. Tak v dvoch vyhnanstvách (asýrskom a babylonskom) Boh vylieva kliatbu neplodnosti (Oz 9:16) a Izrael sa stáva odpornou figou (Jer 29:17).

Nie je však všetko stratené. Boh sľubuje, že jedného dňa Izrael znovu zasadí a vyrastú z neho opäť zdravé figy (Joel 2:22; Am 9:14; Mich 4:4; Zach 8:12; Ez 36:8).

S touto sieťou obrazov na pozadí by sa v mysliach Ježišových učeníkov ihneď rozsvietili žiarovky, keď preklínaním figovníka znovu prerozprával dejiny Izraela.

Figovník bez ovocia nás vracia k predchádzajúcim momentom Ježišovej služby, keď bol Boží ľud povolaný prinášať duchovné ovocie (Mt 3:8-10; Mt 7:16-20; Mt 13:8; Lk 3:7-9). Ježiš s hlbokým súcitom a vážnosťou usiloval o Božie deti (Lk 13:34). A židovské zástupy – zhromaždené na oslavu minulého Božieho činu vykúpenia (Pascha/exodus) – práve vyhlásili Ježiša za „kráľa“, zatiaľ čo on vedie nový exodus na oslovi nesúcom symbolický význam (Zach 9:9).

Eschatologická obnova je tu. Všetko sa pripravuje. Ovocie Izraela bude teraz zozbierané; požehnanie začne prúdiť. Kým ostatné národy – ostatné figovníky – ešte nemajú sezónu, tento jeden strom je „plný lístia“. A Matúš aj Marek tým, že epizódu s figovníkom „vsunuli“ do príbehu, zameriavajú objektív na to, kde sa to všetko prejaví: Jeruzalem.

  • Matúš: Jeruzalem → figovník → Jeruzalem
  • Marek: figovník → Jeruzalem → figovník

Až na to, že tu nie je žiadne ovocie. Figovník opäť zlyhal. Oslava Paschy, ruch, zástupy, spev – to všetko je len divadlo. Ježiš vstupuje do Božieho domu modlitby a nachádza ho ako „pelech lotrov“ (Mk 11:17). Veľa akcie, veľa zhonu, ale žiadna spravodlivosť. Listy, ale žiadne ovocie.

A tak po prehliadke stromu bez ovocia Ježiš vylieva Boží súd prostredníctvom dvoch symbolických činov prorockého aktu prekliatia chrámu a uskutočnenej metafory prekliatia stromu.

2. Premýšľajte o svojich vlastných figách

Nie je však všetko stratené. Keď učeníci požiadajú Ježiša, aby vysvetlil, čo sa práve udialo, otočí sa a hovorí o modlitbe. Prečo? Hoci to ešte úplne nechápu, budú novými správcami Božieho ľudu (Mt 21:33-45). Budú nástrojmi, vďaka ktorým sa Izrael premení – keď židovské jadro Kristových nasledovníkov rozšíri ratolesti po celom svete a prinesie ovocie zo všetkých národov (počnúc Skutkami apoštolov). A ako tu Ježiš učí, budú to robiť silou vernej modlitby.

Prekliatie figovníka sa teda netýka len historického Izraela. Týka sa aj nás. Je o všetkom Božom ľude v priebehu času.

Starozmluvné očakávanie, že Boží zmluvný ľud prinesie ovocie, nezvädlo na tej ceste medzi Betániou a Jeruzalemom, keď ten úbohý figovník stretol svoj rýchly osud. V skutočnosti sa mandát, aby Boží ľud prinášal duchovné ovocie, v novej ére nezoslabil, ale zintenzívnil (Jn 4:36; Jn 15:2-16; Rim 1:13; Rim 6:22; Ga 5:22; Flp 1:11;Flp 4:17; Heb 12:11; Jk 3:17). Nie preto, aby si zaslúžil Božiu náklonnosť – ale preto, aby priniesol to, k čomu bol (znovu) stvorený.

Tento úryvok nám nielen pripomína, že kresťan zo svojej podstaty musí prinášať duchovné ovocie (aj keď len malé prvé figy). Je aj o hrozbe a pokušení falošného predstierania ovocia.

Figovník, podobne ako rušné chrámové nádvorie počas Paschy, predvádzal dobré divadlo. A o to to bolo horšie. Jedna vec je, keď chýba ovocie mimo sezóny. Iná vec je nemať ho a zároveň predstierať, že ho máte.

Preto si dávajme pozor.

Náš osobný život môže vyzerať ako „plný lístia“. Naše listy môžu vyzerať ako listy supermamy, víťaza, dokonalej rodiny, kresťana z A-tímu s preplneným rozvrhom aktivít v službe. Ale koreň môže byť uschnutý. Nemusí na ňom byť žiadne ovocie svätosti a žiadna intimita s Bohom. A čo je horšie – naše listy nás môžu dokonca oklamať.

A našim zborom môžu robiť to isté. Listy zboru môžu vyzerať pôsobivo: prudko rastúca návštevnosť, veľké kampane, šikovní pastori, pôsobivá hudba. Ale čo nájde Pán pri dôkladnej kontrole? Nájde len listy? Alebo nájde aj figy?

Greg Lanier

je kazateľom a profesorom Novej zmluvy na Reformed Theological Seminary v Orlande, USA. Napísal niekoľko kníh a teologických pojednaní na tému ranej kristológie, evanjelií a Septuaginty. S manželkou Kate a tromi dcérami žijú na Floride.

Greg Lanier tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články