Zakladanie zborov

Prečo zakladať zbory

Home artificial.

Intenzívne, neustále zakladanie nových spoločenstiev je tou najkľúčovejšou stratégiou k dosiahnutiu toho, 1) aby Kristovo telo v akomkoľvek meste rástlo a 2) aby existujúce zbory v meste prežívali neustálu obnovu a prebudenie. Nič iné – ani evanjelizačné kampane, ani misijné programy, ani para-cirkevné aktivity, ani rastúce mega-zbory, ani odborné konzultácie poskytované cirkvám, či procesy zamerané na obnovu zborov – nebudú mať taký dlhodobý účinok, aký má dynamické a rozsiahle zakladanie zborov.

Toto tvrdenie je šokujúce. Ale nie pre tých, ktorí sa touto oblasťou už zaoberali. Pre tých nie je ani len kontroverzné.

Obvyklé reakcie na diskusie o zakladaní zborov znejú takto:

A. „Už teraz máme mnoho zborov, v ktorých je nespočetne veľa miesta pre všetkých nových ľudí, ktorí sa do ich blízkosti prisťahujú. Naplňme najprv tie, skôr ako budeme budovať nové.“

B. „Každý jeden zbor v tejto komunite býval kedysi plnší, než je teraz. Počet ľudí chodiacich do zboru je ako roztápajúci sa ľadovec – zmenšuje sa. Nový zbor v našej blízkosti spôsobí iba to, že vezme ľudí z už existujúcich, trápiacich sa zborov a to ich len oslabí.“

C. „Najprv pomôžme zborom, ktoré sa trápia. Nový zbor nepomôže zborom, ktoré už máme, a ktoré si ledva držia hlavu nad vodou. Potrebujeme lepšie zbory, nie viac zborov.“

Všetky tieto výroky sa mnohým zdajú ako rozumné, ale zakladajú sa na niekoľkých zlých predpokladoch. Mylnosť takéhoto zmýšľania vyjde najavo, ak si položíme otázku: „Prečo je zakladanie zborov také kriticky dôležité?“Lebo:

Chceme verne napĺňať BIBLICKÝ MANDÁT

Podstatou Ježišových výziev bolo zakladať zbory

Všetky veľké novozmluvné výzvy k evanjelizácii sú v podstate výzvami zakladať zbory, nielen zdieľať vieru. „Veľké poverenie“ (Matúš 28:18-20) nie je iba výzvou „činiť učeníkov“, ale aj výzvou „krstiť“. Zo Skutkov a iných miest v Biblii je jasné, že krst je prejavom začlenenia sa do komunity veriacich, ktorá má určené hranice a funguje v nej vzájomná vykázateľnosť (porovnaj Skutky 2:41-47). Jediný spôsob, ako si byť skutočne istí, že v mestách vzrastie počet kresťanov, je nárast počtu zborov. Prečo? Cieľom tradičnej evanjelizácie je získať „rozhodnutia“ pre Krista. Avšak prax nám ukazuje, že mnohé z týchto „rozhodnutí“ vyprchajú a nikdy nevyústia do zmenených životov. Prečo? Mnoho, mnoho týchto rozhodnutí nie je skutočným obrátením, ale často len začiatkom cesty hľadania Boha. (Sú aj rozhodnutia, ktoré určite momentom  „znovunarodenia sa“ sú, ale to sa líši od človeka k človeku.) Iba človek „evanjelizovaný“ v kontexte uctievajúceho spoločenstva s prebiehajúcou duchovnou pastoráciou si môže byť istý, že konečne prišiel k živej, zachraňujúcej viere. Preto môže vedúci misiológ C. Peter Wagner povedať: „Zakladanie nových zborov je najefektívnejšou evanjelizačnou metodológiou, akú poznáme. [1]

Pavlovou jasnou stratégiou bolo zakladať mestské zbory

Najväčší misionár všetkých čias, svätý Pavol, mal vcelku jednoduchú stratégiu, skladajúcu sa z dvoch krokov. Najprv prišiel do najväčšieho mesta v regióne (porovnaj Skutky 16:9,12), a potom v každom meste založil zbor (porovnaj Títus 1:5 – „aby si v mestách ustanovil starších“). Keď to Pavol urobil, mohol povedať, že v danom regióne „naplnil všetko Kristovým evanjeliom“ a že už „v týchto krajoch nie je pre mňa nijaké voľné pole“ (porovnaj Rimanom 15:19,23). Znamená to, že Pavol mal dva určujúce predpoklady: a) že cesta k najtrvalejšiemu vplyvu v krajinách viedla cez ich veľké mestá a b) že cesta k najtrvalejšiemu vplyvu v mestách viedla cez zakladanie zborov v týchto mestách. Keď to už raz Pavol v danom meste dosiahol, presunul sa inam. Vedel, že sa tam už potom uskutoční aj zvyšok toho, čo sa uskutočniť má.

Reakcia:

„Ale,“ hovoria mnohí ľudia, „to bolo tak na začiatku. Teraz je krajina (aspoň tá naša) plná cirkevných zborov. Prečo je zakladanie zborov také dôležité teraz?“ My chceme zakladať zbory aj preto, že:

Chceme verne napĺňať VEĽKÉ POVERENIE

Niekoľko faktov:

Nové zbory sú tým najlepším spôsobom, ako zasiahnuť a) nové generácie, b) nových obyvateľov a c) nové skupiny ľudí

Po prvé (a), v mladších spoločenstvách sa vždy nachádza neúmerne väčšia skupina mladých dospelých ľudí. Dlho fungujúce spoločenstvá si vytvoria rôzne zvyky (ako napríklad čas bohoslužieb, dĺžka bohoslužieb, emocionálna vnímavosť, témy kázní, štýl vedenia, atmosféra a tisícky iných drobných zvyklostí) odrážajúce vnímanie dlhoročných vodcov starších generácií, ktorí majú vplyv a peniaze na to, aby určovali život zboru. Toto mladé generácie neosloví. Po druhé (b), nové spoločenstvá takmer vždy lepšie pritiahnu nedávno prisťahovaných ľudí. V starších spoločenstvách trvá takmer 10 rokov, kým novým členom umožnia slúžiť na vedúcich pozíciách, ale v novom zbore má zvyčajne čerstvo prisťahovaný rovnaké „právomoci“ ako dlhoroční obyvatelia daného mesta.

Napokon (c), nové spoločenstvá vždy lepšie oslovujú aj nové sociokultúrne skupiny ľudí v komunite. Napríklad, ak sa do oblasti, kde prevažujú poľnohospodári, nasťahujú kancelárski úradníci,  je veľmi pravdepodobné, že nový zbor bude vnímavejší na kvantum potrieb nových obyvateľov, zatiaľ čo staršie zbory sa aj ďalej budú orientovať na pôvodné sociálne skupiny. A nové rasové skupiny v komunite najlepšie osloví nový zbor, ktorý je od začiatku zámerne multi-etnický. Napríklad: ak sa čisto anglicky hovoriaca štvrť stane z 33 % hispánskou, nový, cielene oboj-národnostný, zbor bude mať oveľa väčšie predpoklady na vytvorenie „kultúrneho priestoru“ pre nováčikov, než by mal v tom istom meste starší zbor. Napokon, nové imigračné skupiny takmer vždy oslovia iba zbory, ktoré im slúžia v ich jazyku. Ak by sme čakali, kým sa táto nová skupina asimiluje v americkej kultúre dostatočne na to, aby prišla do nášho zboru, budeme iba vyčkávať roky bez toho, aby sme urobili krok smerom k nim.

Poznámka: Nezriedka môže byť nové spoločenstvo zamerané na novú skupinu ľudí založené aj v rámci celkovej štruktúry už existujúceho zboru. Môžu to byť nedeľné bohoslužby v inom čase či nová sieť zborov v domácnostiach, ktoré sú napojené na väčšie, už existujúce spoločenstvo. A hoci to technicky nie je nové nezávislé spoločenstvo, jeho funkcia je taká istá, ako keby novým bolo.

V súhrne, nové kongregácie zapoja nových ľudí a nové národnostné skupiny do vedenia oveľa rýchlejšie a ľahšie než staršie zbory. Takto ich vždy zasahovali a budú zasahovať s väčšou obratnosťou ako spoločenstvá s dlhou tradíciou. Toto, samozrejme, znamená, že zakladanie zborov nie je aktuálne iba „v pohraničných oblastiach“ či v „pohanských“ krajinách, ktoré chceme urobiť kresťanskými. Aby kresťanské krajiny vôbec zostali kresťanskými, musia zakladať zbory aktívne a „vo veľkom“.

Nové zbory najlepšie oslovujú necirkevníkov… A bodka!

Tucty denominačných výskumov potvrdzujú, že bežný novozaložený zbor získa väčšinu členov (60-80%) z radov ľudí, ktorí predtým neboli súčasťou žiadneho spoločenstva, zatiaľ čo zbory staršie ako 10–15 rokov získavajú 80-90% nových členov prechodom z iných spoločenstiev.[1] To znamená, že priemerný mladý zbor do Tela Kristovho prinesie 6-8-krát viac nových ľudí než starší zbor rovnakej veľkosti.

A hoci zabehnuté zbory poskytujú mnoho z toho, čo nové zbory často nemôžu, staršie zbory vo všeobecnosti nikdy nebudú disponovať rovnakou efektivitou, s akou získavajú ľudí pre Božie kráľovstvo mladé spoločenstvá. Prečo to tak je? Ako zbor starne, silné vnútorné inštitucionálne tlaky ho vedú k tomu, aby využil väčšinu zdrojov a energie pre svojich členov a stálych návštevníkov, a nie  pre tých, ktorí sú mimo jeho múrov. Je to prirodzené a do veľkej miery žiaduce. Staršie spoločenstvá sú teda stabilné a vyrovnané, po čom mnoho ľudí túži a bez čoho mnohí nerastú.  To však neznamená, že staršie zbory nemôžu osloviť nových ľudí.  Realita je taká, že mnoho neveriacich oslovia iba zbory, ktoré sú pevne zakorenené v miestnej komunite a sú stabilné a rešpektované.

Avšak, vo všeobecnosti sú nové spoločenstvá donútené zamerať sa na potreby svojich nečlenov už len jednoducho preto, aby sa vôbec „odlepili“ zo zeme. Veľa ich vodcov len nedávno opustilo rady neveriacich a aj preto je ich spoločenstvo oveľa citlivejšia na potreby neveriacich. Počas prvých dvoch rokov nášho života s Kristom máme oveľa bližšie a osobnejšie vzťahy s neveriacimi, než ich máme neskôr. Teda spoločenstvo plné ľudí, ktorí sa ešte len nedávno radili medzi neveriacich, bude môcť pozvať a pritiahnuť na podujatia a do života zboru oveľa viac neveriacich ako členovia typického dlhšie fungujúceho zboru.

Čo to v praxi znamená? Ak chceme zasiahnuť naše mesto evanjeliom – mali by sme sa snažiť oživovať staršie zbory tak, aby sa viac zameriavali na evanjelizáciu, alebo by sme mali zakladať veľa nových zborov? Táto otázka je však s istotou mylná „buď – alebo“ dichotómia. Mali by sme robiť oboje! Napriek tomu všetko, čo sme doteraz povedali, dokazuje, že (až na občasné výnimky) ak chceme do tela Kristovho vo veľkom a dlhodobo privádzať nových kresťanov, tak musíme zakladať nové zbory.

Pre názornú ilustráciu si predstavte, že mestá A, B a C sú rovnako veľké a v každom z nich je 100 zborov po 100 ľuďoch.

Ale v meste A sú všetky zbory staršie ako 15 rokov, čo znamená, že celkový počet aktívnych kresťanov sa bude v danom meste zmenšovať. To dokonca aj vtedy, ak by v 4 či 5 zboroch nadšene evanjelizovali a ich počet by sa zdvojnásobil.

V meste B je 5 zborov mladších ako 15 rokov a tie spolu s niekoľkými staršími spoločenstvami získavajú ľudí pre Krista. Takto však iba dopĺňajú normálne poklesy ľudí v starších zboroch. Teda celkový počet kresťanov aktívne zapojených v živote zborov v danom meste zostáva rovnaký.

Napokon v meste C je 30 zborov mladších ako 15 rokov. V tomto meste bude celkový počet aktívnych kresťanov zapojených v zboroch rásť až o 50 % v jednej generácii.[2]

Reakcia:

„Ale,“ hovoria mnohí, „a čo všetky existujúce zbory, ktoré potrebujú pomoc? Zdá sa, že ich ignorujete.“ Vôbec to tak nie je. Ďalší dôvod, prečo chceme zakladať zbory, je, že:

Chceme neustále OBNOVOVAŤ CELÉ TELO KRISTOVO

Je veľkou chybou myslieť si, že si musíme vybrať medzi zakladaním zborov a revitalizáciou zborov. Akokoľvek zvláštne sa to zdá byť, zakladanie nových zborov v mestách je jedným z najlepších spôsobov, ako revitalizovať mnoho starších zborov v blízkom okolí a obnovovať celé telo Kristovo. Prečo?

Nové zbory prinášajú nové nápady celému Telu.

Existuje silná opozícia voči myšlienke, že potrebujeme zakladať nové zbory, aby sme oslovili rôzne prúdy „nových“ skupín ľudí, generácií a obyvateľov. Mnoho zborov trvá na tom, že všetky dostupné zdroje by sa mali použiť na to, aby sa našli spôsoby, akými pomôcť už existujúcim zborom zasiahnuť týchto nových ľudí evanjeliom. Niet však lepšieho spôsobu, ako naučiť staršie zbory novým zručnostiam a metódam, ako oslovovať nové skupiny ľudí, než zakladaním nových zborov. Sú to nové zbory, ktoré majú slobodu byť inovatívnymi a stávajú sa „Oddelením vývoja a výskumu“ pre celé Telo v danom meste. Staršie zbory sa často báli vyskúšať iný prístup alebo si boli úplne isté, že „tu to fungovať nebude“. Ale keď nový zbor v meste dosiahne nejakou novou metódou výrazný úspech, ostatné zbory si to časom všimnú a nazbierajú odvahu sami to vyskúšať.

Nové zbory sú jedným z najlepších spôsobov, ako objaviť tvorivých a silných vodcov pre celé Telo

V starších zboroch vodcovia kladú dôraz na tradíciu, vlastníctvo, rutinu a príbuzenské väzby. Na druhej strane nové zbory priťahujú viac dobrodružnejších ľudí, ktorí si cenia tvorivosť, risk, inováciu a orientáciu smerom na budúcnosť. Mnohí títo mužovia a ženy by nikdy neboli pritiahnutí či povzbudení do zodpovednejšej služby, ak by nebolo nových zborov. Často sa stáva, že staršie zbory „vytlačia“ mnoho ľudí, ktorí majú silné vodcovské zručnosti, ale nedokážu fungovať v tradičnejšom prostredí. Nové zbory k sebe priťahujú a pripájajú ľudí z mesta, ktorých obdarovania by inak v práci v Tele Kristovom neboli využívané. Títo noví vodcovia tak napokon prinášajú úžitok celému Telu Kristovmu v danom meste.

Nové zbory vyzývajú ostatné zbory k sebaskúmaniu

„Úspech“ nových zborov je vo všeobecnosti často výzvou pre dlhšie existujúce spoločenstvá, aby sami seba preskúmali v tých najpodstatnejších oblastiach. Niekedy je to iba v kontraste s novým zborom, kedy staršie zbory vedia konečne definovať svoju vlastnú víziu, zameranie a identitu. Rast nových zborov často dodá nádej starším zborom, že „sa to dá“, a možno to dokonca prinesie pokoru činiť pokánie za porazenecké a pesimistické postoje. Niekedy môžu nové zbory spolupracovať so staršími zbormi v založení a vedení služieb, ktoré by ani jeden z nich nezvládol robiť sám.

Nové zbory môžu byť „evanjelizačným kŕmidlom“ pre celú komunitu

Nové zbory často produkujú mnoho konvertitov, ktorí z rozličných dôvodov zakotvia práve v starších zboroch. Niekedy je nový zbor až príliš nadchnutý a orientovaný smerom von, ale zároveň je jeho vedenie nestabilné a nezrelé. Preto niektorí z konvertitov nemôžu zniesť búrlivé zmeny, ktoré sa v novom zbore pravidelne dejú a odídu do dlhšie existujúceho zboru. Niekedy zase nový zbor prinesie človeku evanjelium, ale tento novoobrátený človek rýchlo zistí, že do socioekonomickej kultúry nového spoločenstva „nepasuje“, a odchádza do už založeného  zboru, ktorého zvyky a kultúra sú mu bližšie. Nové zbory v mestách vo všeobecnosti produkujú nových ľudí nielen sami pre seba, ale tiež pre staršie spoločenstvá.

Zhrnutie: Intenzívna snaha zakladať nové zbory je jedným z najlepších spôsobov, ako obnoviť existujúce zbory v mestách, a je jednoznačne najlepším spôsobom, ako môže celé Telo Kristovo v mestách rásť.

Existuje ešte jeden dôvod, prečo je pre existujúce zbory v regióne dobré iniciovať alebo aspoň podporovať zakladanie zborov v danej oblasti. Zakladáme zbory:

Ako prejav ODOVZDANOSTI BOŽIEMU KRÁĽOVSTVU

Celkovo platí, že zakladanie zborov najviac pomáha existujúcim zborom vtedy, keď starší „materský“ zbor dobrovoľne „porodí“ nový.  Materský zbor je často posilnený, obživený a požehnaný vďaka nadšeniu, novým vodcom, novým službám, novým členom a príjmu. Hoci je bolestivé vidieť dobrých priateľov a niektorých vedúcich odísť preč, aby sformovali nový zbor, materský zbor začne o sebe zmýšľať oveľa pozitívnejšie a zažíva záplavu nových nadšených vedúcich a členov.

Avšak vznik nového zboru zvyčajne konfrontuje okolité zbory s jednou veľkou výzvou  – s otázkou, či sú plne odovzdaní zámerom Božieho kráľovstva. Nové zbory, ako sme už videli, získavajú väčšinu svojich nových členov (až do 80%) z radov neveriacich, ale vždy budú priťahovať ľudí aj z existujúcich zborov. Tomu sa nedá vyhnúť. V tomto bode existujúce zbory v istom zmysle čelia otázke: „Budeme sa tešiť z toho, že vďaka tomuto novému zboru bolo pre Božie kráľovstvo získaných 80% nových ľudí, alebo budeme oplakávať a hnevať sa na tie tri rodiny, ktoré sme vďaka tomu stratili? Inými slovami, náš postoj k vývoju nového zboru je skúškou toho, či je naša myseľ nastavená hrať sa na vlastnom piesočku, alebo myslí na celkové zdravie a rast Božieho kráľovstva v našom meste.

Akýkoľvek zbor, ktorý sa rozčuľuje nad svojimi malými stratami namiesto toho, aby sa tešil z toho, že Božie kráľovstvo rastie, prezrádza svoje nízke ciele a záujmy. A predsa pôžitky zo zakladania nových zborov sú aj pre staršie kongregácie veľmi veľké, hoci to na začiatku také zrejmé nemusí byť.

ZHRNUTIE

Ak sa ešte krátko pozrieme na námietky voči zakladaniu zborov z úvodu článku, uvidíme mylné predpoklady týchto výrokov. Námietka A. predpokladá, že staršie spoločenstvá môžu osloviť nováčikov rovnako ako nové zbory. Ale oslovenie nových generácií a nových skupín ľudí si bude vyžadovať aj obnovené staršie zbory, aj veľa nových zborov. Námietka B. predpokladá, že nové kongregácie oslovia iba ľudí, ktorí sú v súčasnosti  aktívnymi členmi iného spoločenstva. Ale nové zbory si počínajú oveľa lepšie v oslovovaní tých, ktorí do kostolov nechodia, a tak sú jedinou cestou k tomu, ako zvýšiť počet ľudí v cirkvi. Námietka C. predpokladá, že zakladanie nových zborov iba pripraví staršie zbory o nadšenie. Môže sa tak stať, ale nové zbory sú z rozličných dôvodovjedným z najlepších spôsobov, ako obnoviť a revitalizovať staršie zbory. Námietka D. predpokladá, že novým zborom sa darí iba tam, kde rastie aj obyvateľstvo. V skutočnosti však oni oslovujú ľudí, kdekoľvek sa obyvateľstvo mení. Ak noví ľudia prichádzajú, aby nahradili predošlých obyvateľov, či prichádzajú nové skupiny ľudí (dokonca aj keď sa celkový počet obyvateľstva nemení), nové zbory sú potrebné. Ďalšie zakladanie nových zborov je jediný zaručený spôsob, akým zvýšime počet veriacich v mestách a taktiež je jedným z najlepších spôsobov, ako obživiť celé Telo Kristovo. Dôkaz tohto výroku je silný – biblicky, sociologicky a historicky. Koniec koncov ak nie sme úplne odovzdaní zámerom Božieho kráľovstva, budeme slepí voči všetkým takýmto dôkazom. Na to nesmieme zabudnúť.

Lekcia z histórie


[1] C. Peter Wagner, Strategies for Growth [Stratégie rastu] (Glendale: Regal, 1987), s. 168

[2] Lyle Schaller, citovaný v D.McGavran a G.Hunter, Church Growth: Strategies that Work [Rast cirkvi: Stratégie, ktoré fungujú] (Nashville: Abingdon, 1980), s. 100. Pozri C.Kirk Hadaway, New Churches and Church Growth in the Southern Baptist Convention [Nové zbory a rast cirkvi v južnom baptistickom konvente] (Nashville: Broadman, 1987).

[3] Pozri Lyle Schaller, 44 Questions for Church Planters [44 otázok pre tých, ktorí zakladajú zbory] (Nashville: Abingdon, 1991), s.12. Schaller hovorí o „pravidle 1 %“. Každý rok by mala nejaká denominácia založiť nové spoločenstvo tempom 1 % k ich existujúcemu celkovému počtu (napr. ak ich je 100, tak musia založiť 1 zbor ročne) – inak bude takáto denominácia na poklese. Toto je iba „údržba“. Ak chce spoločenstvo narásť o 50 % a viac, musí zakladať 2-3 % každý rok.

Tim Keller

je americký teológ, spisovateľ a vyhľadávaný rečník. Newyorský zbor Redeemer Presbyterian Church, ktorý v roku 1989 so svojou manželkou Kathy zakladal a 28 rokov viedol, dnes pravidelne navštevuje viac ako 5 000 ľudí.
Keller je zároveň predsedom a spoluzakladateľom misijnej organizácie Redeemer City to City, ktorá podporuje zakladanie nových zborov vo svetových metropolách a vydáva knihy a ďalšie materiály pre službu cirkvi v mestskom prostredí.