Nepotrebujeme veľa úsilia, aby sme väčšinu kresťanov presvedčili, že evanjelizácia so spoločenstvom je správna cesta. Nie je ani ťažké nájsť ľudí, ktorí by ťahali za jeden povraz, aby splnili evanjelizačnú úlohu.
Ale zvyčajne, keď myslíme na evanjelizáciu v spoločenstve, myslíme na evanjelizačné programy, čo nie je to isté. Pod pojmom „program“ mám na mysli príležitostné veľké podujatie so známym rečníkom alebo zaujímavou témou. V určitom okamihu počas podujatia dochádza k prezentácii evanjelia. Alebo je program nenápadný, zameraný na hľadajúcich, napríklad komunitný projekt alebo športový program, s nádejou, že by mohol otvoriť dvere pre duchovný rozhovor.
Boh si môže použiť programy. Poznám ľudí, ktorí prišli k viere na evanjelizačných podujatiach. Ja sám často propagujem a rečním na evanjelizačných programoch. Nemyslím si však, že programy sú najúčinnejším, alebo dokonca hlavným spôsobom, ako by sme mali evanjelizovať.
Keď sa teda na programy pozriete kritickými očami, veci jednoducho nesedia. Po prvé, existuje inverzný ekonomický efekt: čím viac peňazí sa vynakladá na programy, tým menej ovocia prináša evanjelizácia. Tak napríklad, keď sa ľudí mladších ako 21 rokov (kedy väčšina ľudí prichádza k viere) pýtali, ako sa znovuzrodili, len 1 % uviedlo, že to bolo prostredníctvom televízie alebo iných médií, zatiaľ čo neuveriteľných 43 % uviedlo, že k viere prišli prostredníctvom priateľa alebo člena rodiny. Len si predstavte porovnanie nákladov na šálku kávy s televíznym programom. Alebo sa zamyslite nad efektivitou: mamy privedú k Ježišovi viac ľudí ako programy.
Napodiv sa zdá, že evanjelizačné programy robia iné veci lepšie ako evanjelizáciu: vytvárajú spoločenstvo medzi kresťanmi, ktorí sa na nich zúčastňujú, povzbudzujú veriacich, aby sa postavili za Krista, a môžu umožniť zborom preniknúť na nové miesta služby.
Napriek tomu sa zdá, že máme neukojiteľný hlad po programoch na uskutočňovanie evanjelizácie. Prečo? Programy sú ako cukor. Sú chutné, dokonca návykové. Odoberajú však túžbu po zdravšom jedle. Hoci poskytuje rýchly príval energie, časom z neho ochabnete a stála strava vás zabije.
Prísna diéta evanjelizačných programov produkuje podvyživenú evanjelizáciu. Tak ako konzumácia cukru môže spôsobiť, že máme pocit, že sme sa najedli, hoci sme sa nenajedli, aj programy môžu často spôsobiť, že máme pocit, že sme robili evanjelizáciu, hoci sme ju nerobili. Preto by sme mali mať z programov zdravé znepokojenie. Mali by sme ich používať strategicky, ale s mierou, pričom by sme mali pamätať na to, že Boh neposlal podujatie, ale svojho Syna.
Čo by sme mali robiť? Chceme mať evanjelizáciu v spoločenstve. Túžime mať pri sebe priateľov, keď hovoríme o svojej viere. Zároveň však vidíme limity, dokonca nebezpečenstvo programov. Existuje nejaká alternatíva?
Rád by som sa prihovoril za niečo úplne iné, niečo, čo je komunitné a zároveň osobné: kultúru evanjelizácie, ktorej centrom je miestna cirkev.
Cirkev a evanjelizácia
Ježiš povedal: „Podľa toho všetci ľudia spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému“ (Jn 13:35). O niečo neskôr sa počas toho istého času so svojimi učeníkmi modlil, aby boli jednotní, „aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17:20-21). Pochopte to: Ježiš hovorí, že vzájomná láska v cirkvi je prejavom toho, že sme sa skutočne obrátili. A keď sme jednotní v tele, ukazujeme svetu, že Ježiš je Boží Syn. Láska potvrdzuje naše učeníctvo. Jednota potvrdzuje Kristovo božstvo. Aké mocné svedectvo!
Existuje mnoho pasáží, ktoré poučujú a formujú naše evanjelizačné úsilie, ale tieto verše sú biblickým základom, ktorý nám ukazuje, že cirkev má byť kultúrou evanjelizácie.
To znamená, že miestna cirkev je zviditeľnené evanjelium. Ak máme evanjelium zobrazovať v našej vzájomnej láske, musí sa to diať v miestnom zbore ľudí, ktorí spolu v láske uzavreli zmluvu, že budú cirkvou. Nie je to abstraktná láska, ale láska k skutočným ľuďom v skutočnom svete. Ani neviem, koľkokrát som počul od nekresťanov, že cirkev bola pre nich cudzia, ale to, čo ich pritiahlo do spoločenstva, bola láska medzi členmi.
Evanjelium sa však nezobrazuje len v našej láske. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko biblických pokynov Boh zabudoval do štruktúry zboru, ktoré, ak sa správne vykonávajú, slúžia ako ohlasovanie evanjelia?
Pri snahe o zdravú kultúru evanjelizácie nepretvárame zbor na evanjelizáciu. Namiesto toho umožňujeme, aby veci, ktoré Boh už do zboru zabudoval, ohlasovali evanjelium. Ježiš nezabudol na evanjelium, keď budoval cirkev.
Napríklad krst znázorňuje Ježišovu smrť, pochovanie a vzkriesenie. Ukazuje, že jeho smrť je našou smrťou a jeho život naším životom. Večera Pánova ohlasuje Kristovu smrť až do jeho návratu a nabáda nás, aby sme vyznali svoje hriechy a nanovo zažili odpustenie. Keď sa modlíme, modlíme sa Božie pravdy. Keď spievame, spievame o veľkých veciach, ktoré pre nás Boh urobil prostredníctvom evanjelia. Keď dávame finančné prostriedky, dávame ich na podporu šírenia evanjelia. A samozrejme, kázanie Slova prináša evanjelium.
Kázanie Slova je vlastne to, čo na začiatku formuje cirkev. A keď sa cirkev sformuje, dostane za úlohu vytvárať učeníkov, ktorí sú potom poslaní hlásať evanjelium a vytvárať nové zbory. Tento cyklus sa odohráva od Ježišovho vystúpenia na nebesia a bude pokračovať až do jeho návratu.
Evanjelizačná kultúra je založená zdola, nie zhora nadol. V kultúre evanjelizácie ľudia chápu, že hlavnou úlohou cirkvi je byť cirkvou. Vidíme, že cirkevné praktiky sú svedectvom samy o sebe, a cirkev určite podporuje a modlí sa za možnosti šírenia a evanjelizácie, ale úlohou cirkvi nie je viesť programy. Cirkev by mala pestovať kultúru evanjelizácie. Členovia zboru sú vyslaní z cirkvi, aby robili evanjelizáciu. Viem, že sa to môže zdať trochu vyberavé, ale je to naozaj dôležité. Ak to nepochopíte, môžete cirkev rozvrátiť – a neprávom sa hnevať na vedenie cirkvi.
V zdravej kultúre evanjelizácie sa teda chápe, že existuje iná priorita pre cirkev a iná pre jednotlivca. Potrebujeme zbory, ktoré žijú evanjelium tak, ako to opisuje Biblia, a potrebujeme kresťanov priateľských k hľadajúcim, nie naopak. To znamená, že niečo, čo by ste mali v rámci evanjelizácie robiť vy osobne, nemusí byť to najlepšie, čo by mal robiť zbor ako celok.
V kultúre evanjelizácie je cieľom, aby sa všetci delili, modlili a využívali príležitosti, ktoré prichádzajú – nielen pastor a starší. Našou zodpovednosťou je byť vernými svedkami – spoločne.
Som presvedčený, že keby členovia strávili polovicu času, ktorý venovali programom, priateľskými evanjelizačnými rozhovormi so susedmi, spolupracovníkmi alebo spolužiakmi, videli by lepšiu odozvu na evanjelium a oslovili by ešte viac ľudí. Ak sa nad tým zamyslíte, do sály vášho zboru sa v žiadnom prípade nemôžu zmestiť všetci nekresťania, s ktorými sú členovia vášho zboru týždenne v kontakte – bez ohľadu na to, aká veľká je.
Faktom je, že väčšina ľudí prichádza k viere prostredníctvom vplyvu členov rodiny, štúdia Biblie v malých skupinkách alebo rozhovoru s priateľom po bohoslužbe: Kresťania zámerne hovoria o evanjeliu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
Vydavateľstvo: Porta libri
Formát: A5, mäkká väzba
Jazyk: slovenčina
ISBN: 978-80-8156-117-7
Rok vydania: 2018
Počet strán: 88
