Evanjeliá sú známe tým, že bývajú opisované ako „pašijové rozprávania s rozšíreným úvodom“. Prvá polovica každého evanjelia vyzdvihuje vybrané udalosti a učenia z Ježišovho trojročného pôsobenia. Potom však prichádza Pašijový týždeň – a evanjelisti nejavia záujem o rýchly spád deja. Tu sa pristavujú; každé slovo tu odkvapkáva Božím milosrdenstvom, každý detail odhaľuje nové obzory nevyspytateľnej Božej lásky k jeho ľudu. Evanjelisti nielenže podávajú správu o tom, čo sa deje na Golgote; oni nám hovoria, aký je význam tejto chvíle.
Jeden z odsekov, ktorý nás uvádza do tohto momentu, zdôrazňuje štyri významné udalosti: kozmickú tmu, Ježišov výkrik opustenosti, roztrhnutie chrámovej opony a prekvapivé vyznanie stotníka (Mk 15:33-39).
Tento Veľký piatok uvažujme o jednom detaile: o roztrhnutí opony.
Roztrhnutá na dvoje
Premýšľali ste niekedy nad tým, čo sa stalo ako prvé hneď po Ježišovej smrti? Podľa Marka to bolo roztrhnutie chrámovej opony: „No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol“ (Mk 15:37-38).
Marek tento moment predvídal už dlhšie, keďže Ježišova pozornosť sa sústredila na chrám počas predchádzajúcich piatich kapitol. Od ukončenia slávnostného vstupu v chráme (11. kap.), cez polemiky s chrámovými autoritami (12. kap.) až po predpoveď jeho zničenia (13. kap.) – Ježiš opakovane jasne ukazoval, že starý poriadok a starý chrám zanikajú.
Tento moment je však oveľa viac než len potvrdením Ježišovho učenia z posledného týždňa. Roztrhnutá opona rieši problém starý ako samotné stvorenie.
Na začiatku Biblie sa Adam a Eva tešili neobmedzenému prístupu k Bohu. Eden nebol len obyčajnou záhradou. Bola to záhradná svätyňa, chrám: miesto, kde Boh prebýval s človekom. Keď však Adam a Eva zhrešili, boli z Edenu vyhnaní a vylúčení zo spoločenstva so svojím Stvoriteľom. Boh postavil na východný okraj záhrady anjelských stotníkov s ohnivým mečom. Odkaz bol jasný: ak by sa niekto pokúsil znovu vstúpiť do Božej prítomnosti, ten ohnivý meč by dopadol na jeho hlavu.
Trestom pre hriešnikov, ktorí sa pokúšali o vstup do Božej prítomnosti, bola smrť. Napriek tomu v Starej zmluve Boh pripravil spôsob, ako prebývať so svojím ľudom – aspoň v obmedzenom zmysle. Stánok stretávania aj chrám boli postavené tak, aby pripomínali miniatúrny Eden. Nábytok, náradie i vyšívané závesy, to všetko napodobňovalo bujnú záhradu. Tento nový Eden mal však svoje obmedzenia. Chrámoví uctievači mohli vstúpiť na vonkajšie nádvorie. Kňazi mohli slúžiť vo svätyni. Ale najvnútornejšia miestnosť, Svätyňa svätých, bola úplne neprístupná, s výnimkou veľkňaza, a to raz do roka. Práve tam prebýval samotný Boh.
Opona oddeľujúca Svätyňu svätých od zvyšku chrámu nebola krehká a tenká. Táto opona bola stenou. Niektorí učenci odhadujú, že mohla byť hrubá až 30 centimetrov. Boli do nej vyšití cherubíni (Ex 26:31-35). Presne ako v Edene, aj oni bránili prístupu do Božej prítomnosti. A podobne ako v Edene, aj vstupný bod do jeho prítomnosti smeroval na východ – prístupný len z krajiny Adamovho vyhnanstva (Ex 26:18-22).
Pri Kristovej smrti bola táto opona oddeľujúca človeka od Boha roztrhnutá na dvoje – roztrhol ju samotný Boh. Anjelskí stotníci boli odvolaní zo služby. Ohnivý meč bol zabodnutý do Kristovho srdca. Hrozba súdu, visiaca nad tými, ktorí sa odvážia vstúpiť do Božej prítomnosti, dopadla na jeho hlavu. Miesto nich tam stál on, odsúdený.
Prístup k Bohu
Roztrhnutá opona symbolizuje, že bariéry oddeľujúce nás od Boha boli teraz úplne odstránené. Už viac nie sme pod hrozbou jeho spravodlivého odsúdenia. Kristovou krvou a spravodlivosťou sme boli učinení svätými a prijateľnými pre Boha. Žiadne bariéry nám nebránia ísť k Bohu a nič mu nebráni v tom, aby nám udeľoval svoje milosrdenstvo alebo prejavoval svoju lásku.
Keď sme s niekým v konflikte, často používame frázu: „Niečo je medzi nami.“ Roztrhnutá opona nás učí, že kresťania nesmú túto frázu nikdy použiť v súvislosti so svojím objektívnym vzťahom k Bohu. Z právneho hľadiska medzi vami a Bohom nie je nič. Nie je tu žiadna vzdialenosť medzi jeho milosrdenstvom a tými, ktorí uverili v Kristovo dielo. Neexistuje žiadna bariéra oddeľujúca jeho milosť od tých, ktorí po nej túžia.
Spoločenstvo s Trojicou
Obraz roztrhnutej opony však siaha ešte hlbšie. Otvorené dvere do Svätyne svätých znamenajú, že my, ktorí sme v Kristovi, teraz prebývame s Bohom a on s nami. Duch, ktorý kedysi sídlil vo Svätyni svätých, bol vyliaty na jeho ľud. Ako vyhlasuje Pavol: „Veď skrze neho máme v jednom Duchu obaja prístup k Otcovi“ (Ef 2:18).
To je ohromujúce. Tí, ktorí prichádzajú ku Kristovi, sa skrze Ducha tešia z takého spoločenstva s Otcom, akému sa teší samotný Syn. Jeho smrť dosahuje viac než len odstránenie Božieho hnevu – hoci už to samo osebe by bolo viac, než si zaslúžime! On nás tiež uvádza do slávne šťastného spoločenstva a nekonečnej lásky, ktorá odveky existuje medzi Otcom, Synom a Duchom.
Ako uviedol Bobby Jamieson: „Otec poslal svojho Syna, aby nás vykúpil, a svojho Ducha, aby v nás prebýval, aby sme mali účasť na vlastnom vzťahu Syna k Otcovi. Kresťanský život nie je len (a v konečnom dôsledku vôbec nie!) o odpustení a oslobodení od odsúdenia; je o trvalom včlenení do lásky a slávy, ktorú Otec od večnosti zdieľa so Synom.“ Alebo ako sa modlil Ježiš: „Ohlásil som im tvoje meno a ešte ho ohlásim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval a aby som ja bol v nich“ (Jn 17:26).
Kresťan, roztrhnutá opona je pozvaním – otvorenými dverami do nekonečnej lásky Trojice. Naším cieľom nie je len večná vďačnosť za to, že nie sme v pekle. Po celú večnosť budeme čoraz šťastnejší, čím viac budeme stúpať vyššie a vchádzať hlbšie do nekonečne sladkého trojičného spoločenstva. Teraz i naveky nás Boh bude milovať nie menej, než miluje svojho vlastného Syna. Teraz i naveky nás bude milovať s rovnakou mierou intenzity, akou od večnosti miloval Ježiša Krista.
Tí, ktorí si osvojili posolstvo o roztrhnutej opone, nemôžu pochybovať o tom, že ich Boh miluje.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
