Bol to určite jeden z najodhaľujúcejších kultúrnych momentov desaťročia. Vo svojom podcaste Interesting Times sa publicista z novín New York Times Ross Douthat pýta spoluzakladateľa PayPalu, technologického miliardára a guru zo Silicon Valley Petra Thiela, na budúcnosť:
Douthat: „Bol by si radšej, keby ľudská rasa prežila, však?“
Thiel: „Ehm…“
Douthat: „Váhaš. Áno…?“
Thiel: „Neviem… Ja by som… Ja by som… ehm…“
Douthat: „Toto je dlhé váhanie… Mala by ľudská rasa prežiť?“
Thiel: „Ehm… áno, ale…“
Ich rozhovor je prvý varovný signál. Niečo sa zmenilo. Predpovede o apokalypse prichádzajúcej s AI (Artificial Inteligence = umelá inteligencia, pozn. prekl.) sme zvykli nechávať na tajomné postavy skrývajúce sa v temnejších zákutiach 4chanu a Redditu, ale už to tak nie je. V rozhovore Thiel výrečne hovorí o svojich transhumanistických ašpiráciách. Thielova vízia spolu s ďalšími nedávnymi krokmi, Projektom AI 2027 a knihou Karen Haovej s názvom Impérium AI, mimochodom predpovedá koniec – alebo aspoň radikálnu transformáciu – ľudstva, ako ho poznáme dnes. Apokalypsa umelej inteligencie sa stáva mainstreamom.
Ale konfrontuje nás bezprostrednejšia a odhaľujúcejšia apokalypsa umelej inteligencie. Slovo „apokalypsa“ totiž pôvodne neznamená „katastrofa“ alebo „zničenie“. Apokalypsis pochádza z gréčtiny a znamená „odhalenie“. Táto apokalypsa umelej inteligencie, o ktorej tu ja hovorím, je odhalením niečoho, čo bolo predtým nejasné alebo utajené.
Viac než ktorákoľvek iná doterajšia technológia, nás generatívna AI (ktorú v tomto článku budem jednoducho nazývať AI) núti čeliť nepríjemným alebo dokonca znepokojujúcim pravdám o nás samých a otvára zriedkavý a cenný priestor, v ktorom si môžeme klásť základné a naliehavé otázky o tom, kto sme, kde nachádzame svoju hodnotu a ako vyzerá dobrý život.
Keď už teda stojíme tvárou v tvár tejto realite, pozrime sa na tri aspekty súčasnej „apokalypsy umelej inteligencie“ a na to, ako k nim ako kresťania môžeme pristúpiť.
1. Umelá inteligencia nám ukazuje, kým si myslíme, že sme.
Vypočujte si, ako ľudia nadšene hovoria o „produktivite“ v dobe ChatGPT, alebo si vypočujte najnovšie debaty o tom, či sa umenie alebo eseje generované umelou inteligenciou „počítajú“ za skutočné výtvory. Áno, je tu vzrušenie aj panika, ale pod tým sa skrýva akýsi existenčný zmätok. Umelá inteligencia odhaľuje naše predpoklady o našej identite, hodnote a o tom, čo znamená byť človekom.
Dovoľte mi spýtať sa priamo: Aká je vaša hodnota? Pre mnohých v modernej spoločnosti je naša hodnota spojená s tým, čo produkujeme. Naučili sme sa (a možno aj naše deti) vnímať svoju hodnotu ako funkciu našej produktivity: Čím viac dokážeme vyprodukovať alebo čím sme efektívnejší, tým viac zmyslu a hodnoty nachádzame vo svojom živote. A keď sa objaví umelá inteligencia a produkuje viac, lepšie a rýchlejšie ako my, čelíme otázke, či naša hodnota môže nakoniec prameniť z našej produktivity.
Otázka hodnoty sa dotýka jadra pohľadu na človeka, ktorý právni vedci John Coons a Patrick Brennan nazývajú prístupom „host properties“ (vlastnosti hostiteľa), kde naša dôstojnosť a hodnota spočíva v konkrétnej hostiteľskej vlastnosti, schopnosti alebo kapacite, ktorou disponujeme: inteligencia, kreativita, výrečnosť, strategický vhľad alebo vtip. Umelá inteligencia je apokalyptická v tom, že odhaľuje povrchnosť tohto prístupu. Stáva sa ťažším nájsť našu hodnotu v tom, čo dokážeme, ak to umelá inteligencia dokáže lepšie, – a toto odhalenie nie je na škodu.
V knihe Genezis 1 Boh stvoril Adama a Evu, aby ho poznali skôr, ako im dá úlohu, ktorú majú splniť. Stvoriteľský mandát je zmysluplný, pretože vyjadruje vzťah ľudstva k nášmu Stvoriteľovi, k sebe navzájom a k zvyšku stvorenia: spoločenstvo pred poverením. My, ľudia neskorej moderny, sme zabudli na spoločenstvo a zredukovali sme náš význam len na poverenie: produktivitu, efektívnosť, dokončenie vecí. Umelá inteligencia odhaľuje túto povrchnú víziu ľudstva a tým nám ponúka vzácnu príležitosť venovať sa jej.
2. Umelá inteligencia nám ukazuje, na čo si myslíme, že slúži práca.
Umelá inteligencia nás núti klásť si základné otázky o zmysle a účele práce. Cítim to každý deň vo svojej práci univerzitného lektora. Ak umelá inteligencia dokáže napísať esej lepšie ako študenti, čo si myslím, že ich učím a prečo? Aký je zmysel vysokoškolského titulu? Aký je zmysel vzdelávania? Ako sa pýta jeden nedávny článok: „Ak je stroj taký dobrý ako ja, na čo som tu potom ja? “
Tieto otázky vítam. Mali sme si ich klásť už dávno a teraz nám ich umelá inteligencia vnucuje všetky naraz. Lepšie neskoro ako nikdy. Umelá inteligencia v tomto prípade odhaľuje dôležitosť procesu, nielen produktu, a dôležitosť nielen toho, čo robíme, ale aj toho, čo naša práca robí pre nás.
Umelá inteligencia úžasne znižuje komplikácie, ktorým pri práci čelíme: nudu, pomalé fázy práce, prekážky. Zároveň nám však odhaľuje, ako vážne tieto komplikácie nechápeme. Najčastejšie ich vnímame ako nepríjemnosť, niečo, čo treba optimalizovať v prospech vyššej produktivity. Je teda naozaj také nebezpečné, ak umelá inteligencia prevezme drinu na seba?
Umelá inteligencia nám predkladá víziu takmer nekonečnej produktivity a takmer nulových zádrheľov, a týmto spôsobom funguje ako živý myšlienkový experiment, ktorý nám pomáha vidieť niečo, čo sa nám celú dobu skrývalo priamo pred očami: Komplikácie a prekážky sú posilňovňa pre dušu. Trápny rozhovor, prázdna stránka eseje, dieťa, ktoré nechce spať, keď musíme napísať správu – to nie sú prekážky nášho rastu; je to diaľnica k múdrosti a zrelosti, k tomu, aby sme boli ľuďmi, ktorí dokážu zvládať ťažkosti s odolnosťou a noblesou. Bez toho zostávame slabí a malí, nech je naša produktivita akokoľvek pôsobivá.
Môžeme mať priveľa ťažkostí; to už dávno vieme. Ale umelá inteligencia nám možno po prvýkrát ukazuje, že ich môžeme mať aj primálo. Bez komplikácií sa nikdy nemôžeme stať „tým typom človeka, ktorý…“.
Takto nás umelá inteligencia môže priviesť k biblickejšiemu pohľadu na prácu. Boh Biblie sa stará nielen o výsledky, ale aj o procesy, nielen o to, čo my, ľudia, robíme, ale aj o to, kým sa pri tom stávame. Boh si vyberá Dávida preto, že je mužom podľa jeho srdca, nie kvôli jeho potenciálu veľkého vojenského vodcu alebo kráľa (1Sam 13:14).
A prečo Boh zredukoval Gideonove vojsko na úbohých 300 mužov predtým, ako zaútočil na Midjáncov (Sdc 7)? Pretože nejde len o víťazstvo. Boh zámerne vnáša komplikácie znížením počtu vojakov, aby zmenil charakter svojho ľudu a urobil z nich „ten typ ľudí, ktorí sa“ spoliehajú na Boha, nie na seba (pozri Sdc 7:2).
Skrátením procesu, keď sa človek sústreďuje iba na produkt, umelá inteligencia odhaľuje našu posadnutosť výsledkami a otvára priestor, v ktorom sa môžeme zamyslieť nad tým, čo nám uniká, keď sa zameriavame iba na to, čo robíme, a nie na to, kým sa stávame.
3. Umelá inteligencia zobrazuje Božiu slávu.
Kresťanom umelá inteligencia odhaľuje realitu ešte hlbším spôsobom. Jej nehmotná genialita, schopnosť chrliť obsah, počítačový kód a dokonca aj rozumné rady odhaľuje to najslávnejšie na evanjeliu.
V jadre biblického posolstva nenachádzame sériu dobrých rád, ani zoznam odpovedí na naše najhlbšie otázky. Umelá inteligencia nám ukazuje, že toto aj tak nie je to, čo hľadáme. Tu je otázka pre vás: V akej oblasti je podľa vás umelá inteligencia najčastejšie využívaná v roku 2025? Podľa správy Harvard Business Review je to „terapia/spoločenstvo“. Na našej najhlbšej rovine nechceme niečo vedieť; chceme, aby nás niekto poznal. Nechceme informácie; chceme intimitu, blízkosť.
Tak hlboko túžime po intimite, že ju budeme hľadať, aj keď vieme, že nie je skutočná, aj keď vieme, že „osoba“, s ktorou četujeme, je veľmi zložitá počítačová architektúra založená na algoritmoch, ktorá vie veľmi dobre odhadnúť ďalšie slovo v texte, ale necíti nič z našej bolesti, utrpenia alebo úzkosti.
Naproti tejto mdlej a len zdanlivo pohodlnej úteche pre osamelé srdcia, evanjelium žiari sviežim a slávnym pozvaním. Pretože v evanjeliu nachádzame Niekoho, kto nielenže pozná správnu odpoveď alebo dokáže poskladať správne slová, aby napodobnil empatiu, ale Niekoho, kto je sám „mužom bolesti, ktorý poznal utrpenie“ (Iz 53:3), Niekoho, kto „sa stal telom a prebýval medzi nami“ (Jn 1:14) a Niekoho, kto nielenže ponúka múdre životné rady, ale aj zomiera za nás (1Pt 3:18). Umelá inteligencia nás môže informovať o chorobách, ale Kristus „niesol naše choroby a naše bolesti ho obťažili“ (Iz 53:4). Umelá inteligencia je slovo, ktoré môže poučiť telo, ale nemôže sa stať telom; nemôže s nami trpieť; nemôže za nás zomrieť.
A práve kvôli tejto neschopnosti nám umelá inteligencia preukazuje neoceniteľnú službu: Ukazuje nám jedinečnosť, vzácnosť a neporovnateľný zázrak Boha, ktorý sa stal plne človekom a niesol naše utrpenie, aby zomrel namiesto nás.
Tri otázky pre vek umelej inteligencie
Skutočná apokalypsa umelej inteligencie, skutočné odhalenie našej ľudskej existencie, sa netýka nástupu zabijackých robotov. Ide o odhalenie našich sŕdc, našich priorít, našich modiel a našich nádejí. Ste na to pripravení? Na to, čo by vám umelá inteligencia mohla odhaliť o vašom pohľade na ľudstvo, prácu alebo Boha? Umelá inteligencia nás otvára ako skalpel a odhaľuje naše skutočné priority a hodnoty novými a nepríjemnými spôsobmi.
Pokrok v oblasti AI pravdepodobne v nasledujúcich mesiacoch a rokoch prudko stúpne. Dovoľte mi, aby som vám položil tri diagnostické otázky, ktoré vás zorientujú pri každom novom prelome v oblasti AI: (1) Čo môžeme s touto technológiou urobiť? (2) Čo nám táto technológia prináša? (3) V čom je táto technológia apokalyptická (čo o nás odhaľuje)?
AI nie je len nástroj. Je to zrkadlo a keď sa doň pozrieme, stretneme sa s odhaľujúcim odrazom nás samých. Otázka, ktorej musíme čeliť vy aj ja, je, či sme pripravení na apokalyptickú víziu, ktorá sa na nás pozerá.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
