Kontextualizácia je jednou z najhorúcejších tém oblasti súčasnej misie. Jednoducho povedané, kontextualizácia je slovo, ktoré používame pre proces, v rámci ktorého sa evanjelium a cirkev čo najviac udomácňujú v danom kultúrnom kontexte.
Americkí kresťania majú tendenciu myslieť na kontextualizáciu ako na niečo, čo misionári robia „tam“, a mnohých oddaných kresťanov na Západe znepokojuje, ako ďaleko nezápadné cirkvi v kontextualizácii zachádzajú. V skutočnosti je však každý kresťan, ktorý dnes žije, aktívne zapojený do kontextualizácie. Každý americký kresťan sa modlí v kontextualizovanej cirkvi. Otázkou nie je, či budeme alebo nebudeme kontextualizovať. Nespočetnými spôsobmi, či už v Severnej Amerike alebo v južnej Ázii, každý veriaci naživo kontextualizuje evanjelium a cirkev pre svoju vlastnú kultúru, keďže nikto z nás nie je palestínsky Žid z prvého storočia. Otázka, pred ktorou stojí každý veriaci a zbor, preto znie, či sa bude kontextualizovať dobre. Nikto, kto si neuvedomuje, že robí kontextualizáciu, dôkladne a biblicky o nej nepremýšľa a je zaručené, že kontextualizuje zle. K synkretizmu môže dôjsť rovnako ľahko v Indiane alebo Iowe ako v Indonézii!
V prvom rade musíme vyznať, že Písmo – nie naša skúsenosť – je štandardom, podľa ktorého sa majú všetky veci hodnotiť. Písmo je neomylné, autoritatívne a dostatočné. Kde Písmo dáva príkaz, zákaz alebo záväzný vzor, je otázka vyriešená. Keď Písmo stanovuje hranicu, nesmieme ju prekročiť. V rámci týchto hraníc nie je nič obzvlášť posvätné na našich kultúrnych spôsoboch robenia vecí. V priebehu vekov a na celom svete existovali iné kultúrne prejavy kresťanstva, ktoré sú rovnako verné Písmu ako tie naše. Kľúčom k úspechu je nechať Bibliu, aby bola naším sudcom, a umožniť celosvetovému telu Kristovmu, aby hovorilo Božie slovo do našich konkrétnych slepých miest.
Proces kontextualizácie vlastne začína už v samotnej Novej zmluve. Azda najčastejšie citovaný oddiel Písma na túto tému je 1. Korinťanom 9. Vo zvyšku tohto článku z tohto oddielu vyvodíme štyri základné pozorovania pre vernú kontextualizáciu.
1. Pavol sa vzdal svojich platných práv.
Kľúč k tomuto oddielu sa nachádza v 12. verši: „Všetko znášame, len aby sme Kristovmu evanjeliu nestavali nijakú prekážku“. Pavlovou vášňou bolo napredovanie evanjelia. Nechcel, aby niečo zbytočne stálo v ceste tomuto napredovaniu. Bol ochotný znášať akékoľvek nepríjemnosti alebo osobné ťažkosti, ktoré by umožnili, aby sa evanjelium šírilo viac, vrátane rozhodnutia nevyužívať svoje vlastné legitímne práva. Mal napríklad právo jesť mäso, vziať si so sebou veriacu manželku a dostávať peňažnú podporu. Nebol by sa prehrešil v robení ktorejkoľvek z týchto vecí. V skutočnosti ich robili aj iní apoštoli. Aj keď odmietal v tomto procese robiť kompromisy s akoukoľvek biblickou pravdou alebo príkazom, ochotne sa vzdával svojich práv, aby nekládol evanjeliu do cesty žiadnu prekážku.
Ako Američania s tým zápasíme. Sme vychovávaní tak, aby sme sa dožadovali svojich práv. Ako slobodný Američan mám „právo“ robiť veľa vecí, ktoré by boli v mojom novom kultúrnom kontexte urážlivé: mať vnútri obuté topánky, jesť alebo sa niekoho dotýkať ľavou rukou, postaviť si okolo vlastného domu plot bez súhlasu vedúceho miestnej komunity alebo opustiť narodeninovú oslavu pred podávaním ryže. Mám „právo“ obliekať sa, ako chcem, jesť, čo chcem, a vyzdobiť si svoj dom, ako chcem. Zároveň však nemám biblický príkaz robiť ktorúkoľvek z týchto vecí. Problém pri uplatňovaní týchto práv nie je poslušnosť Bohu, ale moje vlastné pohodlie a komfort. Ak čokoľvek, čo robím, okrem tých vecí, ktoré mi prikazuje Písmo, sťažuje moslimom, hinduistom alebo ateistom odo mňa počúvať evanjelium, musím byť ochotný sa ich dobrovoľne vzdať.
2. Pavol bol služobníkom neveriacich.
Po druhé, Pavol zaujal postoj služobníka voči neveriacim. V 19. verši píše: „Lebo hoci som aj slobodný voči všetkým, dal som sa do služby všetkým, aby som získal čím viacerých.“ Nehovorí tu o službe kresťanom, pretože on slúži tým, ktorých treba získať. Pavol sa nie len rozhodol vzdať svojich práv, ale zašiel ešte ďalej a rozhodol sa pokoriť pred tými, ktorých sa snaží osloviť evanjeliom ako ich služobník.
Keď nami zmieta kultúrny šok, často chceme ľudí naprávať a nie im slúžiť. Napriek tomu sám Ježiš neprišiel, aby si dal slúžiť, ale aby slúžil. Slúžil ľuďom, ktorí sa mýlili, ktorí sa proti nemu búrili a ktorí ho nakoniec zabili. Pavol správne pochopil zmýšľanie svojho učiteľa v tejto veci. Postoj služobníka odráža Kristov charakter. Rúca stereotypy a spôsobuje, že bariéry padajú. Postoj služobníka je základnou charakteristikou efektívnej medzikultúrnej služby a paradoxne určuje, ako máme využívať svoju slobodu v Kristovi.
3. Pavol žil ako tí, ktorých evanjelizoval.
Po tretie, Pavol sa stotožňoval s ľuďmi, ktorých sa snažil osloviť, a prispôsoboval sa ich životnému štýlu, ako len mohol, bez toho, aby ohrozil Kristov zákon:
Lebo hoci som aj slobodný voči všetkým, dal som sa do služby všetkým, aby som získal čím viacerých. Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov; pre tých, čo sú pod Zákonom, bol som ako ten pod Zákonom, aby som získal tých, čo sú pod Zákonom — i keď nie som pod Zákonom. Pre tých, čo sú bez Zákona, stal som sa ako ten bez Zákona, aby som získal tých, čo sú bez Zákona — aj keď pred Bohom nie som bez Zákona, lebo som pod Kristovým zákonom. Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A všetko to robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel. (1Kor 9:19-23)
Ak sa nejaká kultúra niekedy mala právo považovať za vnútorne zbožnejšiu než všetky ostatné, bola to židovská kultúra. Pavol mal určite „právo“ zachovať si svoje židovské kultúrne dedičstvo. Pavol bol zároveň oslobodený od bremena zákona. Napriek tomu sa so Židmi správal ako Žid a s pohanmi sa správal ako pohan. So slabými – s tými, ktorí mali mimobiblické škrupule a zábrany – žil v rámci ich škrupúľ. Stal sa všetkým pre všetkých ľudí, aby mohol všetkými prostriedkami zachrániť niektorých. Stotožnil sa s ľuďmi, ktorých sa snažil osloviť. Prispôsobil svoj životný štýl ich životnému štýlu vo všetkom, čo by im mohlo brániť počuť evanjelium. Evanjelium si cenil viac ako svoje práva, viac ako svoje pohodlie, viac ako svoju kultúru. Ak sa v jeho podaní evanjelia vyskytlo nejaké pohoršenie, chcel, aby to bolo pohoršenie kríža, nie pohoršenie cudzosti.
4. Pavol bol viazaný Bibliou.
Po štvrté, Pavol zostal v medziach Písma. Uprostred svojho vyhlásenia o stotožnení a prispôsobení sa vkladá dôležitú vsuvku: „pred Bohom nie som bez Zákona, lebo som pod Kristovým zákonom“ (1Kor 9:21). Hoci je Pavol slobodný od požiadavky zachovávať obradný zákon aj od trestu za nedokonalé zachovávanie Božieho zákona, stále sa do veľkej miery považoval za človeka pod Božou autoritou vyjadrenou v jeho Slove. Písmo – prostredníctvom svojej teológie, svetonázoru, príkazov a zásad – určovalo hranice jeho prispôsobenia sa ľuďom, ktorých sa snažil osloviť.
To isté musí platiť aj pre nás. Každá ľudská kultúra odráža spoločnú milosť, ale každá kultúra odráža aj pád. Preto sa neprispôsobujeme tomu, čo je v rozpore s Písmom. Pavlovo chápanie tohto princípu je jasné. Odmietol prispôsobiť sa „múdrosti“ populárneho helenistického svetonázoru vo svojom okolí, pretože si uvedomoval, že v samotnej podstate popiera evanjelium, nech by znel akokoľvek sofistikovane. Pavol skutočne nikdy neschvaľoval rôznorodosť alebo prispôsobovanie sa v otázkach učenia. Nevyhovel ani špinavým praktikám súčasných potulných učiteľov. Rozhodne sa neprispôsoboval „prijateľnej“ nemorálnosti korintskej spoločnosti. S ľudskou kultúrou a ľudskou tradíciou sa dá vyjednávať. S Božím Slovom nie. Nikdy.
Záver
Kontextualizácia je nevyhnutná a dobrá. Evanjelium môže – a malo by – byť doma v každej kultúre. Musíme sa stotožniť s tými, ktorých sa snažíme osloviť, a prispôsobiť sa ich kultúre bez ohľadu na to, aké nepohodlie nám to spôsobuje. Evanjelium však tiež v niektorých momentoch spochybňuje a odsudzuje každú kultúru (vrátane našej vlastnej). Tam, kde Biblia určuje hranicu, musíme ju určiť aj my. Cieľom kontextualizácie nie je pohodlie, ale zrozumiteľnosť. Evanjelium nikdy nebude pohodlné pre žiadnu padlú spoločnosť ani pre žiadneho hriešneho človeka. Naším cieľom je zabezpečiť, aby sme sami nekládli evanjeliu do cesty žiadne prekážky, aby jedinou prekážkou bolo pohoršenie kríža a aby bol význam tohto kríža všetkým jasný.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
