Rúcať je ľahšie ako budovať, končil minulý článok. Čitatelia tejto série totiž môžu mať pocit, že sústavne čítajú len kritiku chválových piesní, že sa spomína len to, čo je zlé, že s ničím sa nedá byť spokojný. Zrejme aj v tomto článku očakávajú ďalšie výčitky, najlepšie niečoho, nad čím im doteraz ani nenapadlo zamýšľať sa. Je to pochopiteľné, obzvlášť, ak je pre vás hlbšie uvažovanie o kresťanských piesňach nové.
Priznávame, lepšie nám ide poukazovať na nedostatky než chváliť. Je jednoduchšie vymenovať chyby než plusy. Súčasťou problému pozitívneho a negatívneho obsahu týchto článkov však nie je len naše vnútorné nastavenie, ale aj objektívna skutočnosť, že dobrých piesní pre spoločný spev na bohoslužbách je v slovenskom jazyku jednoducho málo. Hoci sa nové piesne píšu, máme dojem, že sú viac výsledkom nadšenia a ochoty (čo je dôležité) než kompetencie a zručností (čo je nevyhnutné). Alebo preberáme skôr piesne koncertného typu, ktoré sú osobnými vyznaniami autorov a vhodnejšie skôr na prednes než na bohoslužby (tomu sa venujú trochu podrobnejšie minulé články). Taktiež sa prekladajú piesne z angličtiny, čo prináša ďalšiu skupinu problémov: ani pôvodné anglické piesne nemusia byť vždy dobré alebo je nekvalitný ich preklad, ktorý napríklad nezohľadňuje jazykové a poetické rozdiely medzi slovenčinou a angličtinou.
Než pôjdeme ďalej, spomeňme jeden ukážkový príklad – preklad piesne „In Christ Alone“, ktorú v slovenčine voláme „Len v Kristovi“.
Prekladateľsky je táto pieseň veľmi náročná, lebo v angličtine je písaná pomocou jambických stôp, ktoré sú pre slovenčinu neprirodzené (ak nie ste Pavol Országh-Hviezdoslav). Jambické stopy sú v poézii dvojslabičné celky, ktoré sa skladajú z neprízvučnej (slabšej, nezvýraznenej, resp. krátkej) a prízvučnej (silnejšej, výraznejšej, resp. dlhšej) slabiky. Predstavte si to ako opakovanie rytmu ta-DAM / ta-DAM / ta-DAM. V angličtine pôsobia verše napísané takto veľmi dobre (písal tak aj sám veľký Shakespeare). Vidno to aj v tejto piesni: in-CHRIST / a-LONE / my-HOPE / is-FOUND. Problém nastáva, keď to chceme opakovať v slovenčine. V slovenčine sa totiž prízvuk prirodzene nachádza na prvej, nie druhej, resp. tretej slabike: A-dam / V ŠKO-le / NE-se-del, / A-be /CE-du / NE-ve-del. Prekladateľ potom musí so slovenčinou špekulovať a vkladať pred slová s prízvukom na prvej slabike jednoslabičné slová, na ktorých prízvuk nie je. To potom pôsobí neprirodzene, lebo prízvuky v ďalších slovách aj tak spadajú na neprirodzené slabiky. Posúďte: le-ŽÍ / te-LO, / v hro-be-PRÁ / zdno-TE.
Napriek vážnemu deficitu dobrých bohoslužobných piesní však nejaké existujú. Potrebujeme sa však pozrieť trochu (naozaj len trochu) do minulosti – viacero dobrých piesní časom zapadlo, alebo ich prehlušila senzačnosť tých novších. Nezabúdajme – len preto, že je niečo nové, nie je to nevyhnutne lepšie. Tiež sa ukazuje, že menej býva viac. Ako vyplýva z príkladov, ktoré spomíname, jednoduchšie piesne sú často lepšie než tie zložitejšie. (Zároveň však platí, že jednoduchý neznamená primitívny, ani že piesne nemôžu byť zložitejšie, ak majú byť dobré – ako dokazuje už spomínaná „In Christ Alone“.)
Ako to bolo aj v predošlom článku, nasledujúce príklady nie sú vyčerpávajúcim zoznamom, ale len vzorkou a pokusom naznačiť správny smer. Myslíme si však, že je lepšie mať menší repertoár dobrých piesní než široký výber horšej kvality.
Pripomeňme si však opäť kritériá, ktorými sa pri výbere piesní vhodných pre spoločný spev na bohoslužbách riadime:
- Hlavný faktor je teológia piesní – majú byť v prvom rade objektívne o Bohu a Kristovom diele záchrany.
- Majú nám pomáhať správne reagovať na Boha a to, kým je a čo robí, nie primárne hovoriť o našom prežívaní.
- Ich forma – jazyková i hudobná – by mala podporovať ich obsah a byť čo najzrozumiteľnejšia a nie zbytočne komplikovaná.
- Ideálne by vyznania v piesňach mali byť v množnom čísle, keďže ide o piesne cirkvi – rodiny, tela.
Ešte treba poznamenať, že nie všetky tieto kritériá musia byť splnené explicitne. Niektoré piesne nehovoria priamo, čo máme robiť, ale popisom Boha nás k tomu vedú. Iné sú zamerané hlavne na to, ako máme reagovať, ale táto reakcia vyplýva z Božieho charakteru.
Zároveň platí, že nehľadáme dokonalú pieseň, lebo taká neexistuje. Dôležité je mať dobré priority v týchto bodoch. Radšej spievajme pieseň s dobrou teológiou ale trocha kostrbatou melódiou, než hit s herézami. Niektoré nedokonalosti, ktoré v piesni vnímame, sa k tomu dajú odstrániť pár vetami pri jej uvedení. Napríklad je pieseň v jednotnom čísle, ale pred spievaním povieme, že to chceme vyznávať nie len každý osobne, ale ako zhromaždené spoločenstvo.
Výborná pieseň plniaca všetky vyššie uvedené kritériá je „On je náš Spasiteľ“.
On je náš Spasiteľ,
slávny a mocný náš Kráľ.
Chcem ho chváliť.
V nebesiach anjeli
slávu mu vzdávajú:
Svätý, svätý Pán!On je náš Pán.
I my chválu chceme mu vzdávať.
Nebo i zem
svoje kolená musia skláňať.
On je náš Spasiteľ,
slávny a mocný náš Kráľ.
Táto pieseň hovorí v prvom rade o tom, kto je Kristus a aký je – je to náš Spasiteľ, Kráľ, Pán, mocný a slávny. Pomáha nám reagovať na túto skutočnosť – spevom tejto piesne ho chválime a zároveň sa navzájom k tejto chvále povzbudzujeme. Túžba chváliť Boha vychádza z toho, kým Boh je a stále je na to sústredená. Navyše túto chválu pieseň zasadzuje do veľkého Božieho príbehu, resp. teológie sveta a dejín – Kristus je Spasiteľ a Kráľ, objektívne to vyjadrujú anjelské bytosti v nebi, k tomu sa pripája aj spievajúce spoločenstvo vo svojom čase a na svojom mieste – i my chválu chceme mu vzdávať, lebo nakoniec to je realita, ktorá raz bude platiť pre všetko, čo existuje – raz sa Bohu pokloní všetko na nebi i na zemi.
Básnicky je to pieseň nekomplikovaná – opis anjelov chváliacich Boha v nebi prispieva k obrazu Božej veľkosti a toho, akú veľkú chválu si zaslúži. Skláňanie kolien je metonymiou pre poklonu a uznanie Božej slávy a autority, ide o krajšie a stručnejšie vyjadrenie obsahu. A pieseň je určená pre spev skupiny, lebo vyznania v nej sú v množnom čísle: náš Spasiteľ, i my chválu chceme mu vzdávať… Jednoducho skvelá pieseň ukazujúca, ako veľa sa dá dosiahnuť na malom priestore. Najzložitejšou vlastnosťou tejto piesne je šesťosminový takt, ktorý je však stále relatívne bežný.
Ďalším príkladom je pieseň „S láskou Kristovou“.
S láskou, s láskou Kristovou
chceme niesť
radostnú a slávnu zvesť.Boh sa človekom stal, svojho Syna nám dal,
k hriešnym k nám prišiel Pán.
Z tŕnia korunu mal, hriech náš na seba vzal,
z mŕtvych vstal náš Ježiš Kráľ.Počuj, volá ťa Pán, dnes sa rozhodni sám,
môžeš byť slobodný.
Z hriechov očistí ťa, Duchom naplní ťa,
môžeš mať život nový.
Táto pieseň síce začína subjektívnym vyznaním, čo chceme robiť, no hneď udáva objektívny dôvod – „radostnú a slávnu zvesť“ teda evanjelium – Boh v Ježišovi zomrel za náš hriech. Teda pieseň je zameraná na to, čo Boh urobil, a vyzýva nás k dvojakej reakcii – evanjelizovať, a zároveň pieseň samotná evanjelizuje – posledný verš je výzvou stať sa Ježišovým nasledovníkom. Tu by sa dalo namietať, že cirkev už Ježiša nasleduje a preto nemá význam sa k tomu ďalej vyzývať. Avšak je dobré si pripomínať rozhodnutie, ktoré sme urobili, i jeho dôsledky – nový život so všetkým, čo k tomu patrí. Tiež to môže byť užitočné pre tých návštevníkov bohoslužieb, ktorí nie sú kresťanmi. Alebo to môže byť vnímané ako „návod“ k evanjelizácii – čo patrí k tej „radostnej a slávnej zvesti“, ktorú ako cirkev ľuďom „s láskou Kristovou chceme niesť.“
Jej ďalšou prednosťou je, že pieseň vyznáva veci v množnom čísle: „chceme“ „nám“ „náš“, ale pri výzve k nasledovaniu Ježiša apeluje na jednotlivca, keďže to rozhodnutie musí spraviť každý sám za seba. Je pravda, že tu môžeme vnímať konflikt s reformovanou teológiou a úplnou Božou zvrchovanosťou pri spasení, ale to sa dá vyriešiť pár úvodnými vetami pred spevom.
Ako poslednú spomenieme ešte jednu krátku pieseň – vlastne ide o refrén z dlhšej piesne, ktorý funguje dobre sám o sebe (na rozdiel od piesne ako celku, ktorej verše sú pre spoločný spev pre náročné frázovanie nevhodné) – „Náš Pán, on je kráľov Kráľ.“
Náš Pán, on je kráľov Kráľ,
jeho trón bude naveky stáť,
on má všetku vládu a moc,
náš Pán, on je kráľov Kráľ.
Táto pieseň má jednoduché teologické posolstvo o Ježišovej absolútnej vláde. Pritom zohľadňuje rozmer spoločenstva –náš Pán, spieva sa v nej. Opäť je básnicky nekomplikovaná, spomína sa tam len trón, ktorý je metonymiou Ježišovej vlády. Je krajšie spievať „jeho trón bude naveky stáť“, než napísať „bude vládnuť navždy“, a myslíme, že to neuberá zrozumiteľnosti. V piesni sa síce priamo nespomína konkrétna reakcia na pravdu o Ježišovej neobmedzenej moci, ale jednak sa dá ľahko domyslieť – buďme verní, trpezliví, dôverujme, poslúchajme, orientujme svoje životy na Ježiša atď., jednak utvrdenie sa v tejto pravde je dostatočnou reakciou samé o sebe.
Veľkým plusom tejto piesne je to, že je veselá, rýchla, s chytľavou a ľahko spievatelnou melódiou – teda spevácky prístupná a dobre zapamätateľná. Dá sa spievať úplne bez nástrojov alebo len s gitarou (čo môže byť tiež znakom dobrej piesne – že pre jej spev nie je nutný celý rad hudobníkov, ale dá sa spievať prakticky kedykoľvek a kdekoľvek). Aj preto sme ju radi spievali na chlapčenskej skupinke, keď sme boli stredoškoláci – a to napriek tomu, naše spevácke výkony často pripomínali skôr trúbenie anjelov na posledný súd.
Príkladov dobrých piesní je, samozrejme, viac – budeme radi, keď tento článok poslúži ako podnet na diskusiu a keď nás upozorníte na svoje vlastné postrehy. Opäť zdôrazňujeme, že dobré piesne nemusia byť dokonalé – lebo potom by sme nemohli spievať vôbec nič.
Ešte náročnejšie než nachádzať dobré veci je však vytvoriť niečo vlastné. Preto nech tento článok slúži aj ako výzva skúsiť niečo vlastné vytvoriť, alebo sa skontaktovať, dať dokopy a začať nad písaním dobrých piesní v slovenčine alebo kvalitným prekladaním spolu vážnejšie premýšľať. Ozvite sa, kontakt na nás má redakcia. Taktiež vás povzbudzujeme, aby ste sa modlili, nech Boh dá do cirkvi nových zbožných a zručných básnikov, hudobníkov a prekladateľov, lebo ich veľmi potrebujeme.
Poznámka redaktora: Článok patrí do série Kresťania a hudba.
