Bola to ťažká noc. Prevracala som sa a sledovala, ako sa žiarivo červené minúty menia na hodiny. Mala som v pláne ísť o ôsmej ráno na hodinu do posilňovne, ale jediné, čo som chcela po tom, čo som vyprevadila deti z domu, bolo zaliezť späť do postele. Teplo slnka zaplavilo izbu a pozývalo ma, aby som si urobila pohodlie so šálkou čaju v rukách. Vedela som však, že aj keď by mi odpočinok v tejto chvíli urobil dobre, nakoniec budem ešte unavenejšia a pomalšia, ak nevstanem a nerozhýbem svoje telo.
Je to boj, ktorý sa odohráva takmer každý deň môjho života. Navigácia v oblasti kondície a zdravia mi pripadá ako pohyb veľkého kyvadla, ktorý ma môže priviesť od počítania kalórií v každom súste až po vychutnávanie si príliš veľkého množstva čokoládových sušienok. Od prílišného záujmu o to, čo hovoria čísla na váhe, až po to, že je príliš ľahké vyhodiť celý cvičebný plán z okna.
Možno sa s tým viete stotožniť – požiadavky tohto rýchleho sveta nás často nútia, aby sme sa snažili robiť stále viac a viac, a pritom dobre vyzerať a udržiavať si zdravý životný štýl. Aj keď si uvedomíme, že naše telo je chrámom Ducha Svätého (1Kor 6:19-20), a začneme s dobrou túžbou dobre spravovať svoje telo, tlak našej západnej kultúry, aby sme vyzerali čo najlepšie kvôli márnivosti, nás môže poslať do špirály posadnutosti cvičením, diétami a drahými rituálmi krásy. Alebo na druhej strane môžeme stratiť zo zreteľa skutočnosť, že sme predivne a obdivuhodne stvorení na Boží obraz (Ž 139:14), a myslieť si, že naše telo nestojí za to, aby sme sa oň usilovne starali.
K fitnes a zdraviu často pristupujeme z dvoch extrémov: apatia alebo posadnutosť naším telom. Kristovo evanjelium nás však oslobodzuje od oboch extrémov a pomáha nám zamerať svoj pohľad na večnosť namiesto na svoj pás.
Pochopte extrémy
Ak bojujeme s apatiou, môžeme sa cítiť porazenecky, pokiaľ ide o naše zdravie a kondíciu. Nedokážeme držať krok so všetkými najnovšími výživovými trendmi, cvičebnými postupmi a kozmetickými výrobkami, tak prečo sa o to vôbec pokúšať? Možno sa za týmito pocitmi skrýva zákerný hlas, ktorý vám našepkáva, že na vás vlastne nezáleží, že sa vo vašom živote nikdy nič nezmení, takže to nestojí za námahu. Pocit porážky spôsobuje, že to vzdáme ešte skôr, ako začneme.
Ďalšou príčinou telesnej apatie by mohlo byť sústredenie sa na uspokojovanie potrieb iných, pričom zabúdate na starostlivosť o seba. Predstavte si pastora, ktorý sa stretáva s členmi zboru, ktorí sú v krízovej situácii, pracuje na kázni dlho do noci a vedie cirkevné zhromaždenia, pričom má nedostatok spánku a málo alebo vôbec necvičí.
Biblia nás nabáda, aby sme uprednostňovali potreby druhých pred svojimi vlastnými (Flp 2:3-4). Keď to však robíme na úkor svojho zdravia, strácame zo zreteľa skutočnosť, že naše telo je dar od Boha, ktorý sme povinní dobre spravovať. Musíme sa starať o svoje telo kvôli vlastnému blahu aj preto, aby nám umožnilo slúžiť so silou a výdržou.
Na druhej strane kyvadla sú tí z nás, ktorí bojujú s posadnutosťou svojím telom. Možno máme dobrý konečný cieľ, osláviť Boha svojím fyzickým zdravím. Ale cesta k nemu bola pohltená záujmom o seba. Nemôžeme si vychutnať zborový obed, pretože sa obávame o obsah tuku alebo cukru v jedlách. Dovolíme si pochutnať si na zákusku, ale hneď plánujeme, ako spálime nadobudnuté kalórie. Je ťažké prejsť okolo zrkadla bez toho, aby sme nehodnotili svoju postavu a veľkosť a premýšľali, čo si o nás myslia ostatní. A prerušenie tréningu v nás zanechá pocit hnevu a frustrácie. Telo sa stalo príliš dôležitým, s cieľom slúžiť sebe namiesto druhým.
Priraďte správnu hodnotu
Aké je teda riešenie? Ako sa máme snažiť žiť život, ktorý nie je apatický ani posadnutý naším telom? 1. Timotejovi 4:7-8 na to vrhá trochu svetla. „Radšej sa cvič v pobožnosti,“ píše Pavol. „Telesné cvičenie je totiž málo užitočné, ale pobožnosť je užitočná na všetko, lebo má prisľúbenie pre terajší, aj budúci život.“
Pavol nám pomáha prehodnotiť naše priority. Nie je to tak, že telesné cvičenie je nedôležité. Telesný tréning má predsa nejakú hodnotu. Vidí, že na našom fyzickom tele záleží. V jednej z predchádzajúcich kapitol Pavol hovorí, že svoje telo tvrdo trénuje k zbožnosti (1Kor 9:27). Nechce sa nechať ovládať telesnými túžbami, ktoré nás tak ľahko môžu priviesť k lenivosti alebo apatii. Je cenné mať silné a schopné telo – telo, ktoré dokáže priniesť nákup pre staršiu susedu, balansovať s dieťaťom na bedrách a tešiť sa z krásy Božieho stvorenia počas túry s členmi rodiny alebo priateľmi.
Naša fyzická príprava však nie je prvoradá. Z fyzického tréningu môže plynúť nádherné požehnanie pre nás aj pre ostatných. Ale kondícia a výživa nie sú samoúčelné. Ak sa v našom živote povýšia na miesto pána, stratili sme zo zreteľa to, čo je najdôležitejšie. Namiesto toho máme väčšinu svojho úsilia zamerať na tréning seba samých pre zbožnosť. Rozjímať nad pravdami Písma a učiť sa ich naspamäť v snahe pripraviť naše duše na večnosť. Milovať blížneho ako seba samého v snahe napĺňať fyzické aj duchovné potreby svojho okolia.
Tréning pre večnosť
Naša duchovná príprava by nemala byť na druhom mieste za našou fyzickou prípravou. Napokon, naše telá na tejto zemi nebudú trvať dlho. Bez ohľadu na to, koľko tréningu sme absolvovali, bez ohľadu na to, koľko procedúr na omladenie sme podstúpili, naše telo zoslabne a zlyhá. Náš duchovný život však ovplyvňuje súčasnosť aj budúci vek. Ako nám pripomína Izaiáš: „Tráva uschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha pretrvá naveky“ (Iz 40:8).
Preto si zašnurujte topánky a vyrazte von na svižnú prechádzku. Trénujte svoje telo, ale nie preto, aby ste sa chválili svojím dobrým vzhľadom. Trénujte svoje telo skôr preto, aby ste ukázali Kristovu lásku a zároveň slúžili druhým. Trénujte svoje telo, aby ste sa mohli tešiť z Božích darov zdravia a oddychu. Starostlivosť o svoje fyzické ja má oveľa väčšiu hodnotu ako užší pás. Je to prostriedok na to, aby ste sa tešili z Toho jediného, ktorý vás skutočne naplní. Keď je Kristus naším pokladom, môžeme si slobodne vážiť svoje telo ako dar, z ktorého sa môžeme tešiť aj sa oň starať na jeho slávu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
