V dobe, pre ktorú je charakteristické rýchlo meniť členstvo v zboroch, posledný rok ešte viac narušil naše zhromaždenia. Okrem toho, že pre COVID vymizli nominálne zapojení návštevníci, sme boli svedkami bolestivého odchodu členov – niekedy aj po mnohých rokoch, počas ktorých do zboru investovali a boli doň zapojení. Do popredia sa dostali otázky ohľadom času, dôvodov a spôsobov odchodu kresťanov zo zborov.
Pre mnohých kazateľov a vodcov zborov je to pomerne neprebádaná (a nepríjemná) téma. Avšak pri tlaku kultúrneho vývoja a udalostí na zborové komunity musíme cieľavedome učiť naše stáda, ako vyzerá verný odchod zo zborovej rodiny.
Úloha: Teologické vyhodnotenie závažnosti
Rovnako ako doktori na pohotovosti stanovujú závažnosť potrieb pacientov, aby zistili, ako naliehavá je potreba konať (tzv. triáž), kresťania musia vyhodnocovať závažnosť teologických presvedčení, aby stanovili, do akej miery by mali ovplyvňovať rozhodnutia našich spoločenstiev.
Gavin Ortlund predstavuje užitočný rámec pre diagnostiku dôležitosti teologických záležitostí a rozdeľuje ich na rôzne stupne. Záležitosti prvého stupňa sa úzko týkajú evanjelia a preto sa pre ne oplatí rozdeliť spoločenstvo, zatiaľ čo záležitosti tretieho alebo štvrtého stupňa môžu byť predmetom rôznych názorov, ale možno pri nich zachovať jednotu v miestnom zbore.
Miera toho, ako veľmi je určitá doktrína kľúčová pre evanjelium, by mala určovať mieru, do ktorej sme pre tú doktrínu ochotní kresliť deliace čiary. Ako nám však ukazujú skúsenosti a dejiny, tento proces nie je vždy tak priamy, ako by sme chceli.
Ochrana pred nástrahami: Trójske kone
Na začiatku si musíme dávať pozor na trójske kone. Ako keď Odyseus prepašoval svojich vojakov za múry Tróje vnútri obrovského koňa, aj my niekedy pašujeme treťoradé záležitosti zamaskované za teologické otázky prvého alebo druhého stupňa a skrývame pravé dôvody, pre ktoré chceme deliť spoločenstvo, za niečo zdanlivo dôležitejšie.
Táto pašerácka operácia má zvyčajne jednu z dvoch špecifických podôb. Prvú by sme mohli nazvať „katastrofizovanie”. Nastáva, keď nejakému problému pripíšeme nenáležitú dôležitosť, keď z problému tretieho či štvrtého stupňa urobíme problém s vážnosťou prvého stupňa. Z úzkej teologickej témy urobíme lakmusový papierik na otestovanie vernosti evanjeliu.
Druhý prístup, „teologizovanie”, nastáva, keď prepašujeme osobné preferencie – či už kultúrne, politické alebo iné – zamaskované za teologické presvedčenie. Pripisujeme morálnu a teologickú hodnotu veciam, ktoré sú inak morálne neutrálne alebo len vecou preferencií.
Pri oboch typoch pašovania, či už pri katastrofizovaní problémov tretieho stupňa alebo teologizovaní kultúrnych preferencií, robíme z niečoho, čo by inak neboli dôvody pre zrušenie svojho zmluvného členstva, niečo, čo nás oprávňuje odísť.
Tri kľúče k vernému vyhodnoteniu závažnosti
Nie každé rozhodnutie opustiť zborové spoločenstvo je prípadom, keď niekto stavia trójskeho koňa. Existujú oprávnené otázky, ktoré si vyžadujú dôkladné zváženie, či ostať súčasťou komunity veriacich. Zbory sa reálne odkláňajú od ústredných ortodoxných doktrín, kazatelia reálne opúšťajú autoritu Písma a témy ako sviatosti či rodové roly reálne môžu viesť k legitímnym dôvodom k oddeleniu sa. Kľúčom k vernému teologickému hodnoteniu závažnosti v takých prípadoch je dôkladné a zámerné posúdenie dôvodov pre odchod, ktorými sa zaoberáme.
1. Urobte si domácu úlohu
Ak zvažujete odchod, urobte si domácu úlohu. Uistite sa, či je vaše uvažovanie o teologických kategóriách presné. Ak veríte, že zbor „opúšťa evanjelium”, je vaša definícia „evanjelia” správna, teda biblická? Urobili ste hĺbkovú previerku a dobre si záležitosť naštudovali, preskúmali ste najlepšie verzie postojov druhej strany? Môže sa stať, že dospejete v zbore k teologicky bezvýchodiskovej situácii a budete musieť odísť, ale vzhľadom na vážnosť takého rozhodnutia sa uistite, že záležitosti rozumiete.
2. Klaďte otázky
Neodíďte bez kladenia otázok. A dajte si pozor: je rozdiel medzi kladením otázok a spochybňovaním. Keď sa skutočne snažíme porozumieť, pokorne a úprimne kladieme otázky. Keď sa snažíme dokázať, že niekto sa mýli, spochybňujeme v cynickom duchu. Ak máte obavy, že váš kazateľ opustil autoritu Písma, opýtajte sa ho na jeho názory a to spôsobom, ktorý o ňom predpokladá to najlepšie. Ako píše Pavol v 1. liste Korinťanom 13, láska „všetko verí”. Povedané inak, láska pripúšťa, že v prípade pochybností platí tá lepšia možnosť. Zaujímajte sa v duchu pravej lásky, ktorá o ňom verí v to najlepšie. Možno medzi vami existuje problematická nezhoda, ale nepredpokladajte to skôr, než ju reálne objavíte.
3. Hľadajte slepé miesta
Požiadajte ľudí, ktorí vás dobre poznajú, aby zhodnotili vaše uvažovanie. Keďže hriech prirodzene vedie k sústreďovaniu sa na seba, všetci sme náchylní uprednostňovať vlastné preferencie a pohľady. Otvorenými rozhovormi môžeme odhaliť tieto slepé miesta a upraviť naše hodnotenie závažnosti, ak je to nutné. Nerobte vážne rozhodnutie opustiť svoj zbor bez využitia múdrej rady a pohľadu zvonka.
Túžba po jednote
V tomto procese sa usilujte o jednotu a modlite sa za ňu. Všetky tieto dôsledné kroky – od pôvodného vyhodnotenia závažnosti až po pokorné rozhovory – by mali byť sprevádzané túžbou zachovať jednotu v maximálnej možnej miere (Ef 4:3). Toto neznamená, že všetky otázky zhrnieme do kategórie „nedôležité”. Niektoré záležitosti druhého stupňa (nie-evanjelium) nevyhnutne povedú k vzájomne si odporujúcim presvedčeniam o službe zboru a to je v poriadku.
Musíme si však uvedomiť, o čo pri našich rozdeleniach ide. Tesne pred tým, ako Ježiš išiel na kríž, sa modlil, aby jeho nasledovníci boli jednotní, a hovorí, že naša jednota bude spôsobom, ktorým svet pozná Božiu lásku (Jn 17:20-24). Podľa Ježiša je naša jednota dôležitým svedectvom. Možno musíte odísť zo svojho terajšieho zboru, ale urobte tak s náležitou triezvosťou (a dokonca aj zármutkom). Neustále sa pri tom modlime za jednotu Kristovej cirkvi a usilujme o ňu. Naša jednota bude prejavom nádhery Kristovho evanjelia.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
