Lukáš 24 pravdepodobne obsahuje najväčšiu biblickú štúdiu vôbec. Ježiš vysvetľuje, ako o ňom hovorili proroci a ako sa musí naplniť všetko, čo je o ňom napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch (Lk 24:25-27, 44). („Žalmy“ tu s najväčšou pravdepodobnosťou odkazujú na poéziu a múdroslovnú literatúru Písma.) Napriek tomu je pointa jasná v celej 24. kapitole Lukášovho evanjelia – podľa Ježiša 150 častí Žaltára jasne svedčí o ňom.
O Žaltári však môžeme hovoriť konkrétnejšie. Vedeckí odborníci sa čoraz viac zhodujeme v tom, že Žaltár má zámerný tvar – že editori a zostavovatelia usporiadali jednotlivé žalmy v poradí, v akom ich máme, s určitým cieľom.
Chcem priblížiť päť kníh Žaltára a pritom ukázať, ako celkový tvar povzbudzuje čitateľov k nádeji na nového Dávidovského kráľa. Pritom robí presne to, o čom hovorí Ježiš – zvestuje ho.
Prvá kniha: Vzostup kráľa (Žalmy 1 – 41)
Prvou známkou toho, že Žaltár bol upravený alebo zostavený do určitého tvaru, je prítomnosť dvojdielneho úvodu. Viacero dôvodov naznačuje, že Žalmy 1 – 2 fungujú práve týmto spôsobom, čím sa odlišujú od zvyšku Prvej knihy:
- Ani jeden žalm nemá názov. To je v príkrom rozpore so zvyškom Prvej knihy.
- Slovo „blahoslavený“ tvorí inclusio (Ž 1:1; Ž 2:12).
- Oba žalmy sa začínajú obrazom skupiny ľudí, ktorí sa zhovárajú alebo rozjímajú (Ž 1:2; Ž 2:1).
- Oba žalmy sa končia zmienkou o „ceste“ (Ž 1:6; Ž 2:12).
Okrem toho sa zdá, že tieto dva žalmy opisujú aj tú istú osobu. Žalm 1 ho predstavuje ako blahoslaveného človeka, ktorý preukazuje svoju spravodlivosť rozjímaním o Božom Slove dňom i nocou. Pravdepodobne je tento jednotlivec v Žalme 2 pomenovaný ako kráľ tróniaci na Sione.
Túto súvislosť ešte posilníme, ak si pripomenieme, že izraelskí králi sa mali venovať Božiemu Slovu (Dt 17:14-20), a ak porovnáme Žalm 1 s Jozua 1:8 – kde je prototyp kráľa, Jozue, poučený, aby rozjímal o Božom Slove dňom i nocou.
Prvá kniha spája bezmenného kráľa z úvodu s Dávidom. Robí to tak, že prakticky každý žalm pripisuje izraelskému kráľovi par excellence. Dôsledne sa v ňom ozýva hlas Dávidovského kráľa.
S Dávidovým kraľovaním súvisí aj boj medzi spravodlivými a bezbožnými. V dvojdielnom úvode je najprv rozdelenie medzi spravodlivými a bezbožnými (Ž 1), ktoré je potom podrobne opísané ako kráľ a vzbúrené národy (Ž 2). V dôsledku toho sa v Prvej knihe ustanovujú dve očakávania: spravodlivých bude chrániť Hospodin a Hospodin ustanoví svojho kráľa na Sione.
V skutočnosti tieto dve očakávania idú ruka v ruke, ako o tom svedčí Dávid (Ž 41:11-12). Žaltár od začiatku očakáva ustanovenie Božieho pomazaného na Sione.
Druhá kniha: Vzostup kráľovstva (Žalmy 42-72)
Druhá kniha v mnohých ohľadoch pokračuje v trajektórii Prvej knihy. Dochádza však k vývoju. Hneď je zrejmá zmena autorstva, od (väčšinou) Dávida k (väčšinou) synom Kórachovým. Druhá kniha tak nadobúda levitský nádych. Pribúda aj spoločných žalmov, ktoré odrážajú bohoslužobné spoločenstvo.
Druhá kniha má levitský zenit. Žalm 68 sleduje cestu archy zmluvy zo Sinaja do Jeruzalema. Boh prebýva so svojím ľudom, býva s ním v jeho hlavnom meste. Tomu zodpovedá kráľovský zenit v Žalme 72. Tu sa Dávidovské kraľovanie mení na Dávidovskú dynastiu, keďže Dávid aj Šalamún sú pomenovaní spoločne. Žalm 72 má podobu modlitby za nasledujúcich kráľov, ktorí prebývajú na Sione.
Vízia Druhej knihy je víziou izraelského náboženstva a kráľovstva, ktoré fungujú tak, ako majú. Táto vízia je však ideálnejšia než čokoľvek, čo sa kedy v dejinách Izraela dialo. Preto sa očakávania stanovené v Prvej knihe udržiavajú aj v Knihe druhej.
Tretia kniha: Exil (Žalmy 73-89)
Očakávania prvých dvoch kníh sa v Tretej knihe náhle zastavujú. Viaceré črty naznačujú, že toto prerušenie znamená zničujúce vyhnanstvo:
- Dávidovská neprítomnosť. Po tom, čo bol Dávid doteraz dominantným hlasom v Žaltári, je mu pripísaný len jeden žalm (Ž 86).
- Nachádzajú sa tu spoločné náreky, ktoré jasne odkazujú na zničenie Jeruzalema a chrámu (Ž 74; Ž 79).
- Knihu otvára žalm, ktorý sa zaoberá otázkou teodicey (Ž 73) – azda nebolo väčšej výzvy pre dôveru Izraela v Boha ako vyhnanstvo.
- Žalm 89 narieka nad zjavným odmietnutím Dávidovského kráľovského rodu zo strany Boha (Ž 89:38-51).
Žalm 89 je temným mrakom, ktorý visí nad očakávaniami vzbudenými predchádzajúcimi časťami Žaltára. Kladie Bohu provokatívnu otázku: Kde je tvoja vernosť? (Ž 89:49). Štvrtá kniha začína odpovedať na túto otázku.
Štvrtá kniha: (Žalmy 90-106)
Tak ako Mojžiš viedol Izraelitov cez ich prvé vyhnanstvo, tak ich opäť povedie cez túto skúsenosť púšte. Mimo zasľúbenej zeme bude Boh opäť útočiskom Izraela. Žalmy 90-92 nesú v sebe rôzne obrazy púšte – napríklad nebezpečenstvo na otvorenom priestranstve (Ž 91:3-5,11-13) a obrazy dlhého putovania (Ž 90).
Opakovaným refrénom nasledujúcich žalmov je „Hospodin kraľuje“ (Ž 93:1; Ž 96:10; Ž 97:1; Ž 99:1) a biblickým svedectvom je, že Božia vláda sa zažíva prostredníctvom Dávidovského kráľa. Pozorný čitateľ si všimne, že Dávid nechýba vo Štvrtej knihe (Ž 101; Ž 103). Je pozoruhodné, že po náreku nad Božím odmietnutím Dávidovskej dynastie v Žalme 89 čitateľ teraz opäť nachádza zmienku o Dávidovi. Žalm 101 dokonca idealizuje kráľa ako niekoho, kto zachováva spravodlivosť a právo – takýto opis zodpovedá spravodlivej, kráľovskej osobe zo Žalmov 1 – 2.
Piata kniha: Nový Dávid (Žalmy 107-150)
Vyvrcholením dejovej línie Žaltára je Piata kniha. Čitateľ si nemôže nevšimnúť prosbu o obnovu: „Zachráň nás, Hospodin, Boh náš, spomedzi pohanov nás zhromaždi“ (Ž 106:47); a potvrdenie vyslyšanej modlitby: „vykúpil z ruky protivníka a zhromaždil ich z krajín“ (Ž 107:2-3). Exil už nie je dominantnou témou. Namiesto toho je čitateľ povzbudzovaný, aby hľadel za okolnosti k budúcnosti, ktorú Boh sľubuje.
Hlavným prvkom budúcej nádeje v Piatej knihe je nový Dávid. Dávidovské žalmy sa vyskytujú na začiatku (Ž 108-110), v strede (Ž 131; 133) a ku koncu (Ž 138-145). Samotná skutočnosť, že Dávidovo meno sa spomína v poexilovom kontexte, keď na trón nevstúpil žiadny Dávidovský kráľ, naznačuje, že to má podporiť nádej na nového Dávida.
Najmä Žalm 110 hovorí o Dávidovom Pánovi, záhadnej kráľovskej postave, ktorá poráža nepriateľov, a tak vládne. Porovnajme to so Žalmom 132, ktorý pretvára prísľuby obsiahnuté v 2 Samuelovej 7 a výslovne sa zmieňuje o tom, že opäť vyklíči Dávidovská dynastia (Ž 132:11-12,17-18). Je tu nádej na nového Dávidovského kráľa!
Popri Dávidovskom prvku sa pridáva aj Sion. V Tretej knihe sa oplakávalo zničenie Siona, ale v Piatej knihe je Sion opäť zobrazený ako miesto pokoja, prosperity a domov Dávidovského kráľa. Dosahuje sa to najmä umiestnením Piesne výstupov do srdca piatej knihy (Ž 120 – 134), v ktorej sa veriaci presúvajú „na Sion“.
Hebrejské slovo „aleluja“ sa prekladá ako „chváľte Pána“. Je prítomné v odpovedi na prvú Dávidovskú zbierku v Piatej knihe (po Ž 108-110 nasledujú aleluja motívy v Ž 111-118) a oslavu Siona v Piesňach o výstupoch (po Ž 120-134 nasledujú Ž 135). Celý Žaltár sa končí Aleluja záverom (Ž 146-150), v ktorom sa každý žalm začína aj končí slovami „chváľte Pána“. Určitá nádej podporuje globálnu chválu.
Vedie nás k Dávidovmu Pánovi
Akokoľvek je prospešné čítať každý žalm ako samostatnú jednotku, v štruktúre Žaltára sa odohráva niečo väčšie. Každá kniha v rámci Žaltára poháňa čitateľa vpred a podporuje nádej na nového Dávidovského kráľa.
Azda najzreteľnejšie je to vidieť v Žalme 110, ktorý Ježiš používa proti farizejom (Mt 22:41-45), Peter ho ohlasuje na Letnice (Sk 2:33-36) a kniha Hebrejom sa na ňu zameriava (Heb 1:1,13; Heb 5:6; Heb 7:17,21; Heb 8:1; Heb 10:12-13; Heb 12:2). List Hebrejom uznáva, že Žalm 110 vyriekol Boh svojmu Synovi (Heb 1:5,8,13; Heb 5:5-6), naznačuje, že Dávid mal prorocké schopnosti (Heb 1:5-14), a chápe Žalm 110,1 a 4 ako naplnené v jednej osobe (Heb 5:5-6).
Kniha Hebrejom preto tvrdí, že Ježiš je očakávaným kráľom-kňazom zo Žalmu 110. Vzhľadom na to, že Žalm 110 sa nachádza v piatej knihe Žaltára, takéto čítanie sa zdá byť oprávnené.
Ja ani vy sme neboli prítomní pri tom najväčšom z biblických štúdií v Lukášovom evanjeliu 24. Ale ak chceme vedieť, čo ich Ježiš učil, stačí si prečítať apoštolské spisy, najmä knihu Hebrejom. Ježiš mal pravdu – žaltár ukazuje na neho.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
