Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a šli za Ježišom, bol Ondrej, brat Šimona Petra. Ten našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade znamená Pomazaný. Priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: Ty si Šimon, Jánov syn. Budeš sa volať Kéfas, čo v preklade znamená Skala.
Ján 1:40-42
Prvé, čo Šimon pri stretnutí s Ježišom počuje, je svoje meno: Ty si Šimon, Jánov syn. Ježiš ma pozná, vie, kto som. Pozná nielen moje meno, ale i to, že som Jánov syn. Každý z nás je niečí syn alebo niečia dcéra. Každý z nás je dieťa svojich rodičov. Náš život je tak do veľkej miery určený tým, akí sú alebo boli naši rodičia. Či sa nám to páči alebo nie, dedičnosť sa do veľkej miery podieľa na tom, akí sme dnes, teraz. To nás možno nepoteší. Skôr naopak.
Ježiš sa však od Šimonovej prítomnosti obráti k jeho budúcnosti. Od toho, kto a aký je dnes, k tomu, kto a aký bude zajtra: Budeš sa volať Kéfas, čo v preklade znamená Skala. Šimon pri stretnutí s Ježišom dostáva druhé, nové meno. Meno, ktoré vyjadrí novú kvalitu charakteru. Budeš sa nielen volať Skalou, ale budeš i pevný ako skala. V evanjeliách však vidíme presný opak skaly. Nie pevný, stály, nepohnuteľný, ale nestály, nespoľahlivý, neverný. Takýto je Peter.
Prečo mu teda Ježiš dá meno Skala? Preto, lebo Ježiš nevidí len našu prítomnosť, ale i našu budúcnosť. On sa nepozerá len na to, akí sme teraz, ale i na to, akými sa raz z jeho milosti môžeme stať. Ježiš z ľudí takých, akí sú, robí ľudí takých, akými ich On chce mať. Lebo On je ten, kto premieňa človeka.
Keď Ondrej priviedol Šimona k Ježišovi, Šimon skalou nebol, ale časom sa ňou stal. Nezáleží na tom, akým „materiálom“ sme, či sľubným alebo nie. Záleží na tom, v čích rukách sa ten materiál nachádza. V Ježišových rukách sa i ten najmenej sľubný materiál môže zmeniť na požehnaný nástroj, akým sa neskôr stal i Peter.
Pane, ďakujeme, že nás prijímaš takých, akí sme, i s naším starým menom, aby si nás potom svojou milosťou premieňal na nových ľudí s novým menom.
