Hospodin mu povedal: Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu. Abrahám povedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto?… Možno sa ich tam nájde len štyridsať… Azda sa ich tam nájde len tridsať… Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať?… Možno sa ich tam nájde len desať. Odpovedal: Pre desiatich ich nezahubím.
Genezis 18:27-32
Aká je miera Božieho odpustenia? To ešte ani sám Abrahám netuší. Preto sa odhodlá na jedno vzrušujúce bádanie. Jeho cieľom je zistiť, pokiaľ až siaha Božia ochota odpustiť. Jeho šesť prosieb, v ktorých postupne znižuje počet spravodlivých z päťdesiat na desať, je ako šesť pokusov potápača, ktorý sa znovu a znovu spúšťa do vody, vždy hlbšie a hlbšie, aby sa dostal až na dno. Abrahám vstupuje do vôd Božieho milosrdenstva, znovu a znovu sa do nich ponára, pri každom ďalšom pokuse sa spustí hlbšie, aby zistil, kam až siaha Božia milosť. Kedy dosiahne na dno Božieho odpustenia.
Čo je to, čo dáva Abrahámovi odvahu vysloviť vždy novú prosbu, spustiť sa hlbšie a hlbšie? Nie je to nič iné ako Božie opakované: Odpustím, nezničím mesto. Šesťkrát Abrahám počuje, že je jeho prosba vypočutá. Prečo je vypočutá? Lebo Abrahám hovorí Bohu zo srdca. Bolesť, ktorú nesie v srdci Boh, nesie i Abrahám, jeho priateľ. Boh, ktorý nemá záľubu v smrti hriešnika, má v Abrahámovi priateľa, ktorému leží na srdci záchrana hriešnikov.
Nie je to Abrahám, ktorý uprosí Boha, aby posunul hranicu svojho odpustenia. Je to Boh, ktorý svojím opakovaným sľubom odpustenia dodáva Abrahámovi odvahu pokračovať v prosbách ďalej. Čím viac klesá počet tých, pre ktorých je Boh ochotný odpustiť mestu, tým viac rastie Abrahámovo poznanie, aká je miera Božieho odpustenia. Čo zistí? Že miera Božieho odpustenia vysoko prevyšuje jeho pôvodnú predstavu.
Pane, ďakujeme, že hlbiny tvojho milosrdenstva a odpustenia môžeme spoznávať aj na sebe!
