Keď Abrám prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to žena veľmi krásna. Uvideli ju aj faraónovi dvorania, vychválili ju pred faraónom a odviedli ju do jeho paláca. Ten pre ňu s Abrámom dobre zaobchádzal, takže mal ovce, dobytok, osly, sluhov, slúžky, oslice a ťavy.
Genezis 12:14-16
Abrámova stratégia prežitia v Egypte slávi úspech. Ako si to naplánoval (aby sa mi pre teba vodilo dobre, v.13), tak mu to aj vyjde. V Egypte veľmi zbohatne. Stačilo trochu pretvárky, trochu klamstva, trochu sa pokriviť, trochu prispôsobiť a hneď sa mu začne dariť. Ale za akú cenu? Za cenu obetovania vlastnej ženy!
Nie je to prekvapujúce? Abrám opustí Božie cesty a darí sa mu. Čakali by sme presný opak, že ho začne stíhať jeden neúspech za druhým. Ale stane sa nečakané. Poľaví vo viere a zbohatne. Stane sa z neho úspešný muž. Ale práve v tom jeho úspechu sa skrýva najväčšie nebezpečenstvo. Abrámovi hrozí, že v tom materiálnom úspechu duchovne zahynie. Že bohatstvo Egypta udusí jeho vieru.
Musíme sa pýtať, kto vlastne stojí za jeho úspechom. Je to Boh? Nie Boh, ale diabol. Veď aj diabol dokáže „žehnať“, ale len tak, ako to on vie. Materiálne, vo veciach pozemských, hmotných. Keď nás chce diabol presvedčiť, že trochu klamstva a pretvárky nikdy nezaškodí, práve naopak, tak nás „požehná“ úspechom.
Keď sa nám darí, ešte to nemusí byť Božie požehnanie. Keď sa nám darí bez Boha, vtedy je jasné, kto za týmto „požehnaním“ stojí. Nie je nič horšie, ako keď sa nám darí bez Boha. Preto ak sme úspešní a darí sa nám materiálne, musíme poctivo skúmať, kto stojí za naším úspechom. Komu alebo čomu ho môžeme pripísať. Akú cenu sme zaň zaplatili. Ak sme na oltári úspechu obetovali svoj charakter, svoju čestnosť, prípadne i rodinu, vzťahy, ak to bolo za cenu duchovných kompromisov, v tom prípade straty vysoko prevýšili naše zisky.
Pane, pomôž nám pamätať, že nie je úspech ako úspech a požehnanie ako požehnanie. Chráň nás pred tým, čo nemá pôvod v Tebe!
