Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Na zemi nastala štyridsaťdňová potopa. Voda stúpala, dvihla koráb a ten sa vzniesol od zeme. Voda veľmi stúpala a zaplavovala všetko na povrchu zeme, no koráb sa vznášal na vode… Boh zahubil všetky bytosti, čo boli na povrchu zeme: ľudí, dobytok, plazy a nebeské vtáctvo. Všetko bolo vyhubené zo zeme, ostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe.
Genezis 7:17-21,23
Príbeh o potope je desivý, priam hrôzostrašný príbeh. Už len predstava, ako voda postupne zaplaví zem, takže sa v nej utopí všetko živé, je strašná. O čo strašnejšia musela byť samotná skutočnosť! Ale inak to ani nemôže byť. Veď potopa nebola prírodnou katastrofou, ale Božím súdom nad skazeným svetom. Boh zahubil všetky bytosti… Boží súd je vždy strašný. Iný ani nemôže byť. Lebo taký je aj hriech človeka v Božích očiach. Strašný, odsúdenia- a trestuhodný.
A predsa. Tá istá udalosť súčasne zjavuje Boží súd i Božiu spásu, trest i milosť, záhubu človeka aj záchranu človeka. Lebo tá istá voda, ktorá zaplavila zem, zdvihla koráb od zeme. Tá istá voda, ktorá pre jedných znamenala záhubu a smrť, pre druhých znamenala záchranu a život: Voda veľmi stúpala… no koráb sa vznášal na vode. Všetko je pod vodou, jedine koráb je na vode! Boh súdu je aj Bohom spásy. Jedných zahubí, druhých zachráni. Uvedom si teda dobrotu i prísnosť Božiu (Rim 11:22). V príbehu o potope ide Božia dobrota i prísnosť ruka v ruke.
Čo nám chce tento príbeh povedať? Dnes predsa ľudstvo nejde v ústrety potope. Nie, ale ide v ústrety niečomu oveľa strašnejšiemu, ako je potopa. Ide v ústrety poslednému dňu ľudských dejín, ktorý bude dňom posledného súdu. Božieho súdu. Bude to deň, keď Boh o každom vysloví konečné slovo, ktoré rozhodne o jeho večnosti. Ježiš povedal: Ako bolo za dní Noachových, tak bude aj za dní Syna človeka. Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila (Lk 17:26-27). Ako vtedy ľudstvo usilovne pracovalo na zaistení svojej budúcnosti, tak aj dnes. Ako vtedy nikto nebral vážne Noachovo varovanie o potope (2Pt 2:5), tak ani dnešný svet neberie vážne slovo o príchode Božieho súdu. Ale tak ako Noach mohol kráčať v ústrety potope s vierou, že bude zachránený, tak aj kresťan. Lebo jeho korábom je kríž, či lepšie Kristus. To je „koráb“, ktorý ani vody súdu nezatopia.
Pane, ďakujeme, že posledný súd nemusí byť pre nás hrozbou.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
