Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Ľudu, čo sa poschádzali medzi nich, sa zmocnil veľký hlad. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: Kto nás nasýti mäsom? Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, len mannu. Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna.
Numeri 11:4 – 9
Spomíname si… Keď na ceste do krajiny zasľúbenia prídu problémy, Boží ľud začne spomínať. Ale nie je spomínanie ako spomínanie. Je také, ktoré ďakuje za minulosť. A je také, ktorému je za minulosťou ľúto. Čakali by sme, že Boží ľud sa bude pozerať dozadu s vďačnosťou za vyslobodenie v Egypte: Vďaka Bohu, že tie roky otroctva sú už za nami! Ale na naše prekvapenie sa ľud pozerá dozadu s ľútosťou: Aká škoda, že tie časy sú už za nami! Veď na čo spomínajú Izraeliti? Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. Ako je to možné?
To je problém selektívnej pamäte. Tá selektuje, vyberá a triedi svoje spomienky takým spôsobom, že v ťažkej prítomnosti spomína len na to, čo bolo dobré v minulosti. A to zlé prehliadne. Egypt naozaj ponúkal materiálnu hojnosť. Veď v úrodnom povodí rieky Níl sa darilo pestovaniu rôznych plodín. Izraeliti však zabudli na otrockú drinu. Na to, ako volali k Bohu o pomoc. Pamätali si len ryby, uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak. A tak ťažkosti v prítomnosti mu pripomínajú „lepšie“ časy v minulosti: Ako dobre nám bolo v Egypte (Nm 11:18)!
Hlavný problém Božieho ľudu však nespočíva v jeho pamäti, ale v jeho srdci. Ľud sa vnútorne nerozišiel so svojou egyptskou minulosťou. Preto sa mu jeho minulosť opakovane stala zdrojom pokušenia. I v prítomnosti i v budúcnosti. Lebo s čím sa vnútorne nerozídeme, o to budeme neustále „zakopávať“. Stane sa to pre nás stálou prekážkou na ceste. Na to, aby Boh vyviedol Izraelitov z Egypta, mu stačil jeden deň. Na to, aby vyviedol Egypt z Izraelitov, mu nestačilo ani štyridsať rokov. Na to, aby nás Boh zachránil zo sveta, Mu stačí chvíľa. Moment nášho obrátenia. Ale na to, aby z nás vyviedol svet, neraz potrebuje dlhé roky. Lebo je ľahšie vyjsť zo sveta, než aby svet vyšiel z nás. Vnútorný rozchod so svetom znamená vnútorný rozchod s hodnotami tohto sveta s jeho rybami, uhorkami, dyňami, … Pokiaľ hodnoty Božieho kráľovstva neuchvátia naše srdce, potom budú pre nás hodnoty Egypta stálym zdrojom pokušenia.
Pane, ukáž nám, v čom sme sa ešte nerozišli s duchom a s hodnotami tohto sveta!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
