Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete. Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim. Vyšli teda a vyzývali na pokánie. Vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.
Marek 6:7–13
Dvanásti sú vyslaní na svoje prvé misijné „turné“. Nejdú zaopatrení materiálne. To majú v dôvere prenechať na Boha. Idú však vystrojení duchovne: …dal im moc nad nečistými duchmi. Lebo Božiu vládu majú nielen zvestovať, ale aj názorne demonštrovať. Ježiš ich zároveň pripraví na to, čo ich čaká. Čaká ich to isté, s čím sa stretával aj On sám. A síce, že jednými budú prijatí a druhými zas odmietnutí. Niekde pre nich otvoria dvere dokorán, inde zas pred nimi dvere zatvoria: Ak vás na niektorom mieste neprijmú… Božie kráľovstvo totiž neprichádza na neutrálnu pôdu. Prichádza na územie okupované kniežaťom tohto sveta. Preto je konflikt nevyhnutný. Jeho vonkajším prejavom je odmietnutie poslov evanjelia. Ale v skutočnosti odmietnutý nie je posol, ale Posielajúci. Zvesť o Božom kráľovstve narazí na múr nevery a niekedy aj nepriateľstva. To je duchovná realita, s ktorou majú Ježišovi poslovia počítať. Vtedy aj dnes.
Keď sa Dvanásti stretnú s odmietnutím a neprijatím, majú ísť ďalej. Ale ich neprijatie nezostane bez následkov pre tých, ktorí ich neprijali: …odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo proti nim. Vytrasený prach z nôh poslúži ako svedectvo na poslednom súde proti tým, ktorí odmietli Ježišových poslov s ich zvesťou. Počuli, ale neprijali. Tým na seba privolali súd. Lebo kde sa zvestuje evanjelium, tam sa zároveň odohráva súd: Lebo sme Kristovou vôňou… jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život (2Kor 2:15). Prijaté evanjelium sa stáva záchranou, odmietnuté sa stáva súdom.
Vyšli teda a vyzývali na pokánie. Teda na kapituláciu pred Bohom. Kto činí pokánie, v pokore zloží zbrane. Prestane bojovať s Bohom a vzdorovať Mu a dá Bohu vo všetkom za pravdu. O sebe, že je rebel, ktorý si zaslúži odsúdenie. O Bohu, ktorý môže odsúdiť i omilostiť. Ale radšej omilostí a odpustí, ako odsúdi. Lebo nemá záľubu v smrti hriešnika.
Pane, prosíme, použi si aj nás pre šírenie evanjelia!
