Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď zostupovali z vrchu… videli, že sa okolo nich zhŕkol veľký zástup… Jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého démonom nemoty. Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali.
Marek 9:14–18
Udalosť premenenia Ježiša začne tým, že Ježiš vystúpi spolu s učeníkmi na vrch. A končí tým, že Ježiš zostúpi spolu s učeníkmi z vrchu. Keď vystúpi hore, sme svedkami Božej slávy, slávy jednorodeného Božieho Syna. Keď zostúpi dole, sme svedkami ľudskej biedy, biedy jednorodeného syna otca. (Lk 9:38)
Ježišov učeník je človek, ktorému Ježiš najprv zjaví svoju slávu, slávu nebeského sveta. A potom mu zjaví biedu tohto sveta. Lebo dolu pod vrchom už čaká veľký zástup. Čaká tam utrápený otec so synom, ktorého trápi zlý duch: Učiteľ, priviedol som ti svojho syna, posadnutého démonom nemoty. Keď ho to pochytí, ústa sa mu spenia, škrípe zubami a chradne. Učeníci sú vtiahnutí do reality života, ktorá nie je ani krásna, ani povznášajúca, ani vzrušujúca. Na vrchu videli Božiu slávu. Pod vrchom však majú žiť na Božiu slávu. Majú sa osvedčiť práve v šedivosti obyčajného života v údolí.
Učeníci zídu z vrchu a oproti kráča zástup so svojimi potrebami. Ten zástup je pre nich súčasne bremenom i úlohou, ktorej by sa oni najradšej vyhli. Ale človek nie je Ježišovým učeníkom preto, aby si vychutnával Boha, ale aby slúžil ľuďom. To je práve to, čo od nás svet čaká. Ježiš bol na vrchu, preto sa otec obrátil s prosbou o pomoc na učeníkov. Ako to dopadlo? Už som požiadal tvojich učeníkov, aby z neho vyhnali zlého ducha, ale nevládali. Bieda sveta, reprezentovaná posadnutým synom, je ešte znásobená bezmocnosťou učeníkov. Chceli pomôcť, ale nevládali ! A tak je otec posadnutého syna o jedno sklamanie bohatší a o jednu nádej chudobnejší.
Neraz sa ľudia sveta obrátia na cirkev s prosbou o pomoc v nádeji, že im bude schopná pomôcť vyriešiť ich problémy. Ale keď sa sklamú v Ježišových učeníkoch, zanevrú aj na samotného Ježiša. Ale tento otec nie. Sklamanie z učeníkov ho vedie k tomu, aby pomoc hľadal u Ježiša. A čo zistí? Že bezmocnosť učeníkov ešte neznamená bezmocnosť ich Pána. Ako dobre, že nie!
Pane, nech nás sklamanie z ľudí neodradí od hľadania pomoci u Teba!
