Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď počuli hlas Hospodina Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za poludňajšieho vánku, ukryl sa muž i jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Hospodin Boh zavolal na človeka a opýtal sa ho: Kde si? On odpovedal: Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl. Potom sa ho spýtal: Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?
Genezis 3:8 – 11
O kom je tento príbeh? Našťastie nie je len o človeku, ale aj o Bohu. Nie je len o padlom človeku, ktorý je na úteku pred Bohom. Je aj o hľadajúcom Bohu, ktorý ide za človekom, aby ho konfrontoval s jeho vinou. Ako Boh prišiel za človekom vtedy na začiatku, prichádza za nami aj dnes. Prichádza, aby nám položil presne tie isté otázky, ktoré položil Adamovi.
Kde si? To je tá prvá otázka, ktorou Boh hľadá vinníka. Kde si? Kde sa práve teraz vo svojom živote nachádzaš? Neskrývaš sa aj ty pred Bohom za nejakým stromom? Kde si? Keď nás táto otázka dostihne, čo povieme? Nie je to otázka, ktorá aj nás zastihla na našom úteku pred Bohom?
Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť? To je tá druhá otázka, ktorou Boh vyhľadáva našu vinu. Nejedol si aj ty zo zakázaného ovocia? Neurobil si presný opak toho, čo som ti povedal? Niet miesta, kam by sme mohli uniknúť pred touto otázkou. Lebo hlas svedomia, ktoré ide všade s nami, nám pripomenie: Jedol si. Aj ty si jedol. Nikto z nás neodolal pokušeniu odtrhnúť si zo zakázaného ovocia. Ísť cestou svojvôle a neposlušnosti. Keď nás táto otázka dostihne, čo povieme? Nie je to otázka, ktorou aj nás Boh prichytil pri čine?
Možno je najvyšší čas vystúpiť spoza stromu a povedať: Bože, vzdávam sa. Už sa viac nechcem skrývať a utekať pred Tebou. Tu stojím taký, aký som, v celej biede svojej nahoty. Vtedy, keď sme ochotní pretrpieť tú bolestivú, pokorujúcu hanbu z odhalenia a vystúpiť spoza stromu nahí, stane sa zázrak. Prežijeme, že Boh nás nehľadá preto, aby nás odsúdil, ale preto, aby nás omilostil. Že sa nepýta na našu vinu preto, aby nás potrestal, ale aby nám odpustil. No niet inej cesty k omilosteniu a odpusteniu ako strpieť hanbu z vlastného obnaženia: Pane, som nahý, vinný, biedny, stratený. Zmiluj sa nado mnou! A On sa zmiluje.
Pane, ďakujeme, že Ty dnes ideš za nami, aj keď my utekáme pred Tebou!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste mali záujem o tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
