Keď to povedal, zvolal silným hlasom: Lazár, poď von! A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a jeho tvár bola obviazaná šatkou. Ježiš im povedal: Rozviažte ho a nechajte ho odísť!
Ján 11:43-44
Na začiatku tejto udalosti sme sa pripojili k Ježišovi a jeho učeníkom na ich ceste do Betánie. Na jej konci sme sa stali svedkami Božej slávy. Kde končia všetky ľudské nádeje, kde človek prežíva úplnú bezmocnosť zoči-voči realite smrti, práve tam Ježiš zjavil svoju moc. Smrť vzala Marte a Márii ich milovaného brata, ale Ježiš im ho vrátil späť. Smrť neudržala Lazára vo svojej moci, lebo musela kapitulovať pred Ježišovou mocou. Lazár sa na chvíľu stal jej korisťou, aby sa potom stal trofejou Ježišovho víťazstva nad ňou.
Boli sme na cintoríne v Betánii, aby sme niečo počuli a niečo videli. Aby sme počuli Ježišovo prehlásenie: Ja som vzkriesenie a život (Jn 11:25). A aby sme videli dôkaz tohto prehlásenia vo vzkriesení Lazára. Prečo je dôležité, aby sme to počuli i videli? Preto, lebo i dnes chodíme na cintoríny. Neleží tam Lazár, ležia tam naši drahí. A práve nad ich hrobmi si máme pripomínať Ježišovo prehlásenie. Hoci smrť nám ich vzala, Ježiš nám ich vráti späť v krajine vzkriesenia. Lebo On je vzkriesenie i život. On zasľúbil: Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie (Jn 11:25). Vo svetle týchto slov sa môžeme pozerať na hroby našich zosnulých. Na to, že smrť sa pre nich stala bránou k večnému životu.
Vo svetle týchto slov môžeme i my kráčať v ústrety vlastnej smrti. Môžeme vedieť, že Ježiš je i naše vzkriesenie. Že je i náš život, ten večný život. Veď i nám zasľúbil: Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa (Jn 11:26). V našom smrteľnom tele už prebýva život, ktorý prežije i smrť nášho tela, lebo má pôvod vo večnom Bohu.
Pane, ďakujeme za posilnenie našej viery, ktoré si pre nás pripravil na cintoríne v Betánii.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
