Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin mu ešte prikázal: Keď sa vrátiš do Egypta, dbaj o to, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky, na ktoré som ťa splnomocnil. Ja však zatvrdím jeho srdce, takže ľud neprepustí. Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: Izrael je môj prvorodený syn. Odkázal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil. Ty si však odmietol prepustiť ho, preto zabijem tvojho prvorodeného syna.
Exodus 4:21 – 23
Mojžiš so svojou rodinou je na ceste do Egypta. Ale skôr ako tam príde, Boh mu oznámi, čo sa bude diať. Aby nebol prekvapený ani zaskočený. Dozvie sa, čo môže čakať od faraóna a čo od Boha. Ale Boh mu pripomenie, čo On čaká od neho, od Mojžiša: Keď sa vrátiš do Egypta, dbaj o to, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky, na ktoré som ťa splnomocnil. Úlohy sú tak rozdelené. Mojžiš má urobiť len to, na čo je Bohom splnomocnený. Boh nežiada od neho niečo, k čomu by ho nesplnomocnil. Ako dobre! Aký účinok však budú mať na faraóna zázraky, ktoré Mojžiš pred ním vykoná? Boh hovorí: Ja však zatvrdím jeho srdce, takže ľud neprepustí. (Neskôr sa dozvieme, že Božiemu zatvrdeniu faraónovho srdca predchádzalo faraónovo vlastné zatvrdenie srdca.) Ani zázraky nepresvedčia faraóna, aby prepustil Izrael. Čo potom? Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: Izrael je môj prvorodený syn.
Boh si spomedzi všetkých národov sveta vyvolil jeden, ktorý si adoptoval za syna. Prvorodený syn mal v rodine výsadné postavenie. Tak aj Izrael má výsadné postavenie v rodine národov sveta. Služba tohto národa patrí Bohu a nie otrokárovi. Preto Boh odkáže faraónovi: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil. Boh si na svojho syna robí absolútny nárok, ktorý však faraón nechce uznať: Ty si však odmietol prepustiť ho. Aj faraón si robí nárok na službu tohto národa. A tak tu proti sebe stojí Boží nárok a faraónov nárok. Čo teraz? Boh odkáže faraónovi: … preto zabijem tvojho prvorodeného syna. Syna za syna, prvorodeného za prvorodeného. Mojžiš dobre vie, že faraón sa svojich otrokov dobrovoľne nevzdá. Ale tu sa dozvie, že ani Boh sa svojho prvorodeného syna nevzdá. Že ho za žiadnych okolností nenechá v otroctve. Ako ďaleko je však Boh schopný zájsť, aby vyslobodil otrokov z otroctva? V prípade Izraela tou cenou je faraónov prvorodený syn. V našom prípade je ňou Boží jednorodený Syn: … ktorý neušetril vlastného Syna, ale ho vydal za nás všetkých… (Rim 8:32). Kríž ukazuje, ako ďaleko je Boh schopný zájsť, aby nás, otrokov hriechu a diabla, vyslobodil. Tak ďaleko, že ďalej sa už zájsť nedá.
Pane, ďakujeme, že vďaka tvojej obeti sa z nás otrokov stali Boží synovia a dcéry!

Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.