Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď niekto z vás chce priniesť Hospodinovi obetný dar, prinesiete svoj obetný dar zo zvierat, z hovädzieho dobytka, alebo z drobného stáda. Ak bude jeho obetným darom spaľovaná obeta z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca… Kožu zo spaľovanej obety stiahne a obetu rozseká na kusy. Synovia kňaza Árona rozložia na oltári oheň a naň položia drevo. Potom Áronovi synovia, kňazi, poukladajú rozsekané kusy, hlavu a tuk na drevo, ktoré horí na oltári. Vnútornosti a nohy kňaz umyje vo vode a všetko spáli na oltári ako spaľovanú obetu, ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi.
Levitikus 1:2; 6 – 9
Komu má spaľovaná obeť príjemne voňať? Nie človeku, ktorý ju priniesol, ale Bohu, ktorému bola obeť prinesená. Veď pre človeka nebolo na tejto obeti nič príjemné. Mal podrezať krk svojho zvieraťa a pozerať sa, ako ono bezmocne vykrváca. Nebolo na tom nič príjemné, keď mal kňaz spáliť rozsekané zviera na oltári. Zo spáleného mäsa sa nešírila príjemná vôňa. Skôr naopak. Ale pri obeti nejde o to, či je príjemná pre človeka, ale či je príjemná pre Boha.
Lebo v prvom rade ide o Boha, nie o človeka. Ide o to, aby obeť príjemne voňala Bohu, nie človeku. Aby ju Boh prijal. Aby v nej On našiel záľubu. A spaľovaná obeť mala zasľúbené, že Boh ju s potešením prijme. Lebo touto obeťou človek vyjadril celú svoju oddanosť Bohu z vďačnosti za odpustenie. Preto ju kňaz celú spálil na oltári ako ohňovú obetu príjemnej vône Hospodinovi. Z oltára tak k Bohu vystúpila príjemná vôňa. Veď nič tak nepoteší Boha ako život cele vydaný Jemu.
A čo obetujúci človek? Čo mal on z obete, ktorú priniesol Bohu? Potešenie z toho, že svojou obeťou potešil Boha. Veď to, čo robím, nerobím kvôli tomu, čo z toho budem mať ja, ale čo z toho bude mať Boh. Prinesie Mu to slávu? Poteší Ho to? Bude to príjemnou vôňou pre Boha? Obetujúcemu človeku má stačiť radosť z toho, že Boh prijal jeho obeť ako príjemnú vôňu. Ako však môžem vedieť, že ju Boh prijal? Všetko, čo robím z lásky k Bohu, poteší Boha.
Ale žiadna obeť neprevýši svojou vôňou tú, ktorú z lásky k nám priniesol Boží Syn: Kristus miloval nás a vydal samého seba za nás ako dar a obetu Bohu príjemnej vône (Ef 5:2). A čo my? Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste prinášali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu… (Rim 12:1). My nemáme prinášať obete, ale sami sa máme stať obeťou. Živou obeťou z vďačnosti za obeť Golgoty, ktorá Božieho Syna stála život.
Pane, keď Ty si zomrel za nás, pomôž nám žiť pre Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
