Vtedy postavil Jozua Hospodinovi, Bohu Izraela, oltár na vrchu Ébal. Celý Izrael, jeho starší, správcovia a sudcovia stáli po oboch stranách archy. Jedna polovica stála oproti vrchu Gerizím, druhá oproti vrchu Ébal. Potom prečítal všetky slová zákona, požehnanie i kliatbu tak, ako sú napísané v knihe zákona.
Jozua 8:30, 33-34
Stávame sa tu svedkami zvláštnych bohoslužieb Božieho ľudu. Čo stojí v ich strede? Božie slovo. Jozua číta slová Božieho zákona. Boží ľud je v prvom rade ľudom Božieho slova. Lebo Boh vládne nad svojím ľudom prostredníctvom svojho slova, v ktorom je zjavená jeho vôľa. Čo robí Božie slovo? Stavia svojich poslucháčov pred možnosť voľby. Tie sú len dve. Jozua číta slová požehnania, ktoré sú zasľúbené poslušným. Potom číta slová zlorečenia, kliatby, ktoré Boh zasľúbil neposlušným. Buď požehnanie, alebo kliatba. Túto možnosť voľby Mojžiš názorne vyjadril pomocou dvoch geografických bodov, vrchom Gerizím a vrchom Ébal, ktoré stáli oproti sebe na opačných stranách údolia, v ktorom bol Izrael zhromaždený. Gerizím symbolizoval požehnanie a Ébal zlorečenie. Dva vrchy, ktoré predstavujú dve možnosti: buď požehnanie, alebo kliatbu.
Okrem čítania slova však Jozua robí ešte niečo ďalšie. Na vrchu zlorečenstva stavia oltár. Tam, kde stojíme pod Božou kliatbou pre našu neposlušnosť, potrebujeme oltár. Oltár je miesto, kde sa prináša obeť za hriech človeka. Naša neposlušnosť nás stavia pod Boží súd, pod jeho kliatbu. Veď platí: Prekliaty, kto nebude zachovávať slová zákona (Dt 27:26). To je naša situácia. Ale my môžeme vedieť jedno; nielen Izrael mal svoj oltár na vrchu Ébal. Aj my máme svoj oltár. Tým naším oltárom je kríž. Tento oltár sme nestavali my. Tento oltár postavil Boh. Aj na ňom bola prinesená obeť za naše viny. Nepriniesli sme ju my. Vo svojom Synovi ju priniesol sám Boh. Aby Boh odvrátil svoju kliatbu od nás, obrátil ju sám proti sebe. Veď je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve (Ga 3:13). Tým prekliatym sa za nás na kríži stáva Kristus. On vzal všetko prekliatie Ébala na seba, aby nám Boh mohol darovať všetko požehnanie Gerizím. Na vrchu Golgota sa tak stretli obidva vrchy, Ébal so svojím prekliatím a Gerizím so svojím požehnaním. Pre Krista sa Golgota stala vrchom Ébal a pre nás sa stala vrchom Gerizím.
Pane, ďakujeme, že si prekliatie, ktoré patrilo nám, vzal na seba!
