Zo všetkých veršov hebrejskej Biblie sa v Novej zmluve najčastejšie cituje Žalm 110:1. To však nie je všetko. Štvrtému veršu toho istého žalmu sa venuje komentár zaberajúci takmer celú kapitolu (Heb 7:11-28). Je zrejmé, že apoštoli a proroci považovali tento mesiášsky žalm za veľmi významný pre svoje chápanie Ježiša.
Urobíme teda dobre, ak sa zamyslíme nad tým, ako tento žalm predstavuje Mesiáša, ktorého uctievame.
Mesiáš ako Dávidov Pán a Kráľ (Ž 110:1-3)
Podobne ako mnohé iné žalmy je aj Žalm 110 označený ako „Dávidov žalm“. Azda nikde však nie je Dávidovo autorstvo tak dôležité ako tu. Je dôležité preto, lebo Dávid bol ľudským kráľom a „pánom“ Izraela – samozrejme, podriadeným Jahvemu. A predsa tu, v prvom verši, Dávid označuje za svojho „Pána“ niekoho iného – niekoho odlišného od Jahveho:
Výrok Hospodina [hebrejsky Jahve] môjmu Pánovi [hebrejsky Adonai]:
,Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.‘
Dávid, ktorý hovorí v Svätom Duchu (Mt 22:43), počuje rozhovor. Rozhovor medzi dvoma osobami. Pán, ktorého poznáme. Ale kto je ten druhý Pán, ktorého Jahve pozýva, aby si sadol po jeho pravici? Ten, ktorého dokonca Dávid označuje ako „môj Adonai“?
Tento oddiel použil Ježiš, aby klepol po prstoch zákonníkov a farizejov (Mt 22:41-46). Vedeli, že Mesiáš bude Dávidov syn. Potom ich však na nich Ježiš vybalil Žalm 110:1 a spýtal sa: „Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom? (Mt 22:45). Teraz poznáme odpoveď. Kristus je „koreň a rod Dávida“ (Zj 22:16), „podľa tela sa narodil z Dávidovho potomstva… je ustanovený vzkriesením z mŕtvych ako Boží Syn s mocou“ (Rim 1:3-4).
Zmŕtvychvstaním sa to však neskončilo. Nová zmluva učí, že toto pozvanie „sedieť po Jahveho pravici“ sa naplnilo, keď Ježiš vystúpil do neba a posadil sa (1Pt 3:22; Heb 1:3; Heb 10:12; Heb 12:2). Ako tvrdil Peter v deň Letníc:
Veď Dávid nevstúpil na nebesia, a predsa sám hovorí:
,Pán povedal môjmu Pánovi:
Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám‘ (Sk 2:34-35).
Z toho vyvodzuje záver: „Nech teda celý dom Izraela s istotou vie, že Boh toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, urobil Pánom aj Mesiášom“ (Sk 2:36).
Taký je Ježiš podľa Žalmu 110. Nanebovstúpený Pán a Kráľ, ktorý sedí na Dávidovom tróne (Lk 1:32; Sk 2:30) a vládne „uprostred svojich nepriateľov“ (Ž 110:2), „kým sa nestanú podnožou jeho nohám“ (porov. 1Kor 15:25).
Mesiáš ako večný veľkňaz (Ž 110:4)
Žalm 110 však nepredstavuje Mesiáša len ako Dávidovho Pána a Kráľa. Predstavuje ho aj ako nášho večného veľkňaza. Vidíme to v 4. verši, kde Dávid hovorí:
Hospodin prisahal
a neoľutuje:
„Ty si kňaz naveky
na spôsob Melchisedeka.“
Izraelské kňazstvo sa začalo Áronom a prešlo na jeho potomkov (z kmeňa Léviho). Keď o niekoľko storočí neskôr vznikla monarchia, monarchia a kňazstvo boli oddelené. Nikto nemohol byť zároveň kráľom aj kňazom. Keď sa kráľ Uzzija pokúsil uzurpovať si kňazskú moc, Boh ho ranil malomocenstvom (2Krn 26:16-21).
Teraz však Dávid hovorí o tom, kto je kráľom a zároveň aj kňazom. A po precedens siaha k niekomu, kto predchádzal levitskému kňazstvu: k záhadnej postave Melchizedeka, ktorý sa objavuje a náhle mizne v Genezis 14 a je opísaný ako „šalémsky kráľ“ a zároveň „kňaz Najvyššieho Boha“ (v. 18).
Veľká časť 7. kapitoly Listu Hebrejom je venovaná rozjímaniu nad dôsledkami Žalmu 110:4. Za povšimnutie stoja tri dôležité myšlienky:
Po prvé, načasovanie. Skutočnosť, že tento žalm, napísaný niekoľko storočí po nástupe levitského kňazstva, hovorí o inom kňazovi, ktorý vzišiel z tohto pred-levitského rádu, naznačuje, že „dokonalosť sa nedala dosiahnuť prostredníctvom levitského kňazstva“ (Heb 7:11). Prečo by inak menil Zákon ustanovením kňaza z iného kmeňa (Heb 7:12-14)? Melchizedekov rád sa teda nehodí k neskoršiemu levitskému rádu, takže ak sa Melchizedek vracia, Lévi musí odísť.
Po druhé, slovo „prisahal“. „Hospodin prisahal a neoľutuje: ,Ty si kňaz…‘“ Skutočnosť, že Ježiš bol ustanovený za kňaza „s prísahou“, ho stavia o stupeň vyššie ako levitských kňazov, ktorí boli ustanovení za kňazov „bez prísahy“ (Heb 7:20-22). O niekoľko odsekov skôr autor Listu Hebrejom poznamenáva, že „pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivo dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou,“ (Heb 6:17). To isté platí aj o Ježišovom kňazstve. Pre skutočnosť, že sa stal kňazom s prísahou, „sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy“ (Heb 7:22).
Nakoniec slovo „naveky“. „Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.“ Opäť je to v protiklade k levitskému kňazstvu. Nielen starozmluvné kňazstvo ako celok bolo dočasné, ale aj každý kňaz. Dôvodom, prečo ich bolo „mnoho“, bolo to, že im „smrť im bránila ostať nimi natrvalo“ (Heb 7:23). Teraz však „povstáva iný kňaz, podobný Melchisedekovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života“ (Heb 7:15-16).
Tento „nezničiteľný život“ je odkazom na Ježišov život po zmŕtvychvstaní a pripomína, že Židia vnímajú Ježišovo kňazstvo ako niečo, na čo sa pripravil na zemi, ale čo vykonáva v nebi, kde „žije neustále, aby sa za nich prihováral“ (Heb 7:25; porov. Heb 5:7-10). To zodpovedá tomu, čo vidíme v Žalme 110, ktorý sa začína pozvaním kňaza-kráľa, aby sedel po Pánovej pravici v nebi.
Mesiášsky žalm plný tuhého pokrmu
Máloktorý žalm má taký vplyv na novozmluvných autorov; žiadny nie je tak často citovaný. Len si uvedomte, že zakaždým, keď čítate o Ježišovi, ktorý je „po pravici Boha“, počujete ozvenu Žalmu 110:1 (Mt 26:64; Mk 14:62; Lk 22:69; Sk 5:31; Sk 7:55-56; Rim 8:34; Ef 1:20; Kol 3:1).
Len si uvedomte, koľko z rozsiahleho učenia Listu Hebrejom o Ježišovom nebeskom kňazstve je odvodené od Žalmu 110:4, ktorý spája Ježiša s Melchizedekom – jediného starozmluvného miesta, ktoré to robí. Zdá sa, že Žalm 110:4 je skutočne tým „tuhým pokrmom“, na ktorý sa autor odvoláva v Heb 5:13-14. Začína ho vykladať (Heb 5:9-10), pozastavuje sa, aby čitateľov napomenul (Heb 5:11-14), a potom sa k nemu vracia v Hebrejom 6:20. Skrátka, to, koľko pre vás tento žalm znamená, môže byť ukazovateľom vašej zrelosti.
Nedovoľme, aby takáto hostina vyšla nazmar. Skôr ochutnajme a viďme, že Hospodin je dobrý.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
